Maroko časť 3: V Chefchaouen zoženiete najkvalitnejší hašiš a canabis
CK Knirsch 27. júna 2017
Približná doba čítania: 6 minút
U majiteľa ubytovania sme si objednali výlet do Chefchaouen. Toto mesto vyniká najmä svojou architektúrou, ktorá je v drvivej väčšine v modrej farbe. Okrem toho je toto mesto známe ešte jednou vlastnosťou, ktorá je známa len určitému typu ľudí.
V okolí mesta Chefchaouen sa pestuje vo veľkom canabis a vyrába sa tu hašiš. A svojou kvalitou je známy v celom svete. Tu dostanete len prvotriednu kvalitu a za smiešnu sumu. Ale to už predbiehame.
Veľmi “skoro” ráno, čo znamená o 08:00 ráno nás domáci vedie uličkami ľudoprázdnej mediny k nášmu šoférovi, aby sme sa vybrali do 230km vzdialeného mesta. Je potrebné vyraziť takto skoro, pretože diaľnice sú zatiaľ len medzi najväčšími mestami. Tento presun nám trvá takmer 4 hodiny s dvoma 5 minútovými zástavkami.
Mesto Chefchaouen je schované na severe Maroka v kopcoch. Už z diaľky vidieť typickú modrú farbu, ktorá je tam akoby ste šli do mesta Šmolkov. Pre nás nevysloviteľný názov premenúvame na modré mesto alebo Šmoulie mesto. Šofér nás vykladá na okraji mediny s ktorým si dohadujeme čas stretnutia na cestu naspäť.
Poniektorí z posádky sme fajčiari a stačí si jednu cigaretu zapáliť a už sa pri vás prechádzajú domáci a len tak mimochodom vám ponúknu potichu či nechcete hašiš alebo canabis. Za celý svoj život sme nedostali toľko ponúk na kúpu drogy, ako tu za hodinu. Navyše sme tu v čase Ramadánu a tak jednoduchšie si tu kúpite hašiš ako pivo či nejaký iný alkohol.
V 15. storočí miesto osídlili Mauri a Židia, ktorí boli vyhnaní kresťanmi zo španielskej Andalúzie. Aj kvôli tomu bol pod hrozbou smrti vstup do Chefchaouenu kresťanom prísne zakázaný. A niektorí, ktorí sem prišli v prevlečení tu došli o svoj život. To sa zmenilo až v 20. storočí.
Až v tridsiatych rokoch minulého storočia sa sem postupne z celej Európy, najmä zo Španielska, nasťahovali tisíce Židov. Tí premaľovali nudné biele domce modrou farbou a dali tak mestu neobvyklý ráz, ktorý obdivujú cudzinci z celého sveta.
Samotná medina okrem typickej modrej farby architektúry sa nijako extra neodlišuje od mediny vo Féz. Jedine, že tu je čistejšie a viac prispôsobené pre turistov. A samozrejme ani tu vám nepomôže Google Maps. Chceli sme ho pôvodne použiť, ale keď sme zistili, že sme v šedej oblasti bez ulíc rýchlo sme ju vypli a radi sme sa nechali stratiť v týchto uličkách. Nádherná modrá farba pôsobí, že tu je znesiteľnejšia teplota oproti 40 stupňovým horúčavám vo Féz. Kde tu nakúpime suveníry, na obed dávame tajine s kuskus a neustále blúdime, že ani nevieme nájsť poriadne miesto vyzdvihnutia. Našťastie to nie je nijako extra veľké centrum a po chvíli blúdenia aj uličkami medzi domácimi sa zrazu ocitáme tam kde máme byť.
Škoda, že máme na toto mesto len pár hodín, ale náš plán nepustí. Ideálne je prísť sem aspoň na jednu noc prespať a zažiť toto mesto pri západe slnka a v noci. My v tento čas sme už naspäť vo Féz, kde znova výstrelom z dela oznamujú západ slnka a za jasotu domorodcov sa púšťaju úplne hladní do pripraveného jedla.
My sme sa rozhodli, že večeru nedáme v žiadnej z reštaurácii a okúsime pravú domácu kuchyňu a najeme sa z toho, čo ponúkajú stánky. Nakoniec aj tak zisťujeme, že keď si sadnete do reštaurácie a niečo si objednáte čašník zbehne do stánkov, nakúpi vami objednané jedlo a to vám naservíruje. Samozrejme s tučným príplatkom. V stánkoch sa najete za pár drobných a cena jedla je tu fixná, takže ani zjednávať nemusíte. Vynikajúce placky dostanete od 3 MAD, prípadne niečo čo je veľké ako pizza z palacinkového cesta, len z jednej strany chlpaté je tiež od 5 MAD.
Zalejte to čerstvým džúsom z pomarančov za 5 MAD a garantujeme vám že ste plný. Odporúčame si nájsť stánok, kde sú chladené pomaranče a zážitok bude tak dobrý, že sa budete k tomu stánku vracať neustále. My sme si takéhoto jedného predavača vytipovali a vypili sme u neho asi 10l čerstvej šťavy a vždy keď nás zbadal, už z diaľky nám kýval.
Takto plní sme sa pobrali späť do nášho Riádu, aby sme zvládli absolvovať posledný deň vo Féz.
Prečítaj si ďalšie články
Taroudant: Babička Marakéša
Dnes už mierime do nášho posledného cieľa. Mesto Taroudant. Mesto je známe ako „Babička Marakéš“, pretože vyzerá so svojimi obklopujúcimi hradbami vyzerá ako menší Marakéš. Už v 16. storočí dynastia Saadi používala Taroudant ako hlavné mesto, než svoje kráľovské sídlo presunula ďalej do Marakéša. My dúfame, že tu bude podstatne menej turistov a máme to…
Dakhla: perla južného Maroka
Mesto Dakhla, prezývané „Perla juhu“, je polostrov v oceáne, obkolesený vodami Atlantického oceánu na východ, západe a juhu a do oceánu preniká do vzdialenosti približne 40 kilometrov. Navyše je tu mierna klíma počas celého roka a stála teploty vody pri brehu (približne 19 °C)
Maroko časť 7: Dnešný cieľ cesty – Marrakech
Konečne sme sa vyspali do ružova. Náš hotel sa nachádzal v doline vo výške 1600 metrov nad morom a tak nočné teploty klesli na “drkotavých” 25°C. Človek sa aspoň mohol poriadne nadýchnuť. No Maroko si vybralo aj svoju daň.
Oáza Skoura
Predposlednou zástavkou je pre niektorých neznáma oáza Skoura. Na prvý pohľad z cesty pripomína akúsi tenkú, dlhú oázu. Keď však odbočíte z hlavnej cesty, zistíte, že Skoura je veľmi veľká a že to, čo vyzerá ako rad paliem, je v skutočnosti prekvitajúca oáza. Tu strávime niekoľko dní, pretože v blízkom i vzdialenom okolí je dosť…