Maroko časť 4: Stratení v uliciach mediny vo Féz

Po 8 hodinách strávených v aute predchádzajúci deň sme padli do postelí ako kabele a vstali podľa miestnych tradícii až o 09:30. Konečne raz sme nemuseli čakať na raňajky a prišli sme k hotovému stolu.

Tie 40 stupňové teplá nás tak unavujú, že nakoniec sme celé doobedie presedeli na streche riádu s berberskou whisky. Až keď ako tak bolo slnko úplne hore sa dalo vyraziť do mesta. Síce sa to zdá nelogické, ale takmer všetky ulice v medine sú zahalené nejakou látkou alebo dreveným roštom. To v kombinácii s kamennými vysokými stavbami a úzkymi ulicami poskytuje príjemný chládok.

Dnes sme si dali za úlohu, že sa ideme stratiť, ale veľmi sa nám do bočných uličiek nechce a radšej sa držíme našich dvoch overených najhlavnejších ciest. Okrem toho sme si dali za úlohu, že ochutnáme čo sa dá a je takmer hygienicky OK.

Tu by naša potravinová správa prudko zaplakala a veľa úradníkov pri kontrole by ťahalo nadčasy. V konečnom dôsledku by určite zavreli celé mesto. V potravinovej časti všade prítomné muchy sedia na všetkom čo sa dá a mačky čakajú, kde čo padne z pultu. Mäso tu visí na hákoch spolu s teľacími hlavami vo voľnom priestranstve. Čiže žiadne chladenie alebo ochrana samotného mäsa. To tu priamo aj hneď spracúvajú prípadne grilujú. Ráno sme videli ako mleté mäso pchali do žalúdkov a o pár hodín to už bolo pekné upečené. Tu sa neoplatí byť veľmi dbalý na hygienu. Keď to prejde kvalitnou tepelnou úpravou, je minimálna šanca že niečo dostanete.

O škodcov ako potkany či myši sa tu vzorne starajú všade prítomné mačky. Tých je v meste neúrekom. Domáci ich nevyháňajú, ale zas ani nekŕmia. Musia sa postarať o seba samé. Na druhej strane, škoda že nelovia švábov. Potkana sme nevideli za celý čas ani jedného za to švábov skoro veľkých ako dlaň sem zopár zazreli.

Smerujeme stále nižšie znova ku garbiarniam, ale tesne pred nimi bočíme na nejaký trh postavený z mramoru v ktorom tiež máte veľkú šancu zablúdiť. Ten je pekne tématický porozdeľovaný na časti, kde dostanete len látky alebo papuče, opasky, atď… Z tohto trhu niekde vychádzame a necháme sa navigovať podľa orientačnej tabule do najbližšej reštaurácie s terasou. Bohužiaľ je na nás drahá, za celé menu chcú 140 MAD. Opúšťame to teda a ideme ďalej hľadať.

Stratili sme sa!

Konečne sa to stalo! Po 3 minútach čo sme vyšli z predraženej reštaurácie sme sa nadobro stratili. Nevieme kde sa nachádzame, GPS signál je nepresný s dosť veľkým polomerom a aj tak podľa máp sa nachádzame nikde. Proste len šedá plocha. Nakoniec sa musíme pýtať na cestu naspäť do centra mediny. Na prekvapenie ochotne radia aj bez požadovania bakšišu.

Keď už zbadáme navigačnú tabuľu k modrej bráne sme spokojní. Teraz už nachádzame nejakú reštauráciu kde si znova dávame tradičný tajine s berberskou whisky. Po krátkej porade padá rozhodnutie ísť pozrieť Batha Fountain a následne Palais Royal Dar El Makhzen.

Za brány mediny

Batha Fountain má byť nádherná fontána neďaleko vstupnej modrej brány, ale na naše sklamanie vôbec nefunguje. Nevadí, máme ešte jeden cieľ pred sebou. Keďže nevieme ako sa dostať ku kráľovskému palácu, odhadujeme to pomocou mapy a nasledujeme takmer slepo Google Maps. No asi sme to nemali robiť. Prechádzame vstupnou bránou do židovskej oblasti. Tá je diametrálne odlišná od mediny. Ešte viac ľudí, trochu viac tmavších a celé divokejšie. Pripomína nám to viac ulice v Bombaji, ako ulice Féz. Nevadí, pokračujeme ďalej.

Ako to začína byť čoraz divokejšie, radšej sa pýtame náhodného sediaceho na správny smer. Ten nám radí ísť samozrejme späť pred vstupnú bránu a pokračovať ďalej. Počas zotmenia nachádzame obrovskú vstupnú bránu do kráľovského paláca. Len už je zatvorené. Aj tak je to jedno, lebo v Maroku je zakázané fotiť kráľovské a štátne objekty. Aspoň sa pokocháme výhľadom a urobíme si zopár fotiek.

Zrazu sa začalo blýskať a začali padať kvapky dažďa. Ako sa neskôr dozvedáme tak tu nepršalo 3 mesiace, ale keď sme tu my…. :). Tento dážď si plnými dúškami užívame, lebo teploty okolo 40°C nám dávajú každý deň zabrať. V tomto daždi sa otáčame smer medina. Len čo sme nemali v pláne, vynorí sa pred nami Carrefour. Túžba po dobre vychladenom orosenom pive je pre nás veľmi veľká a skúšame či sa tu nedá náhodou kúpiť.

Ramadán v arabských krajinách je dosť zvláštny sviatok. Akonáhle zaznie výstrel, že zapadlo slnko (cca o 19:40), väčšina obchodov zavrie aby sa v kľude mohli ľudia najesť a vypiť. Užívať si slasti môžu až do 03:00 nad ránom. Akonáhle sa zasýtia, znova začínajú fungovať obchody, čo je okolo 21:00. To platí aj pre náAfkupné centrá. Bohužiaľ na naše sklamanie ani keď otvorili Carrefour, pivo v ponuke sme nenašli (ani nealkoholické), lebo Ramadán. Sklamaní a skormútení šliapeme viac ako 2km do mediny. Počas ramadánu máte možnosť kúpiť pivo len v 5* hoteloch a aj za to si pekne vypýtajú. Skôr zoženiete drogy ako pivo.

Do postelí ulíhame v porovnaní s ostatnými dňami veľmi skoro. Na druhý deň nás čaká náročný deň. O 08:00 ráno nás vyzdvihuje z nášho riadu berberský sprievodca a budeme sa presúvať vyše 500km smerom na juh, aby sme v noci prespali v dunách Sahary.