Dlhá noc múzeí vo Viedni

Z Bratislavy je Viedeň vzdialená približne iba 70km, ale aj tak naposledy sme tu boli kedysi v roku 2003. Asi je to tým, že to čo máme takmer pod nosom, navštevujeme minimálne.

Vždy sme iba v okolí Viedne prebehli pokračujúc smerom ďalej na juh a akosi to nikdy nevyšlo sa zastaviť v meste. Náhodou sme ale objavili akciu „ORF Lange Nacht der Museen“ a bolo rozhodnuté. Ideme do Viedne!

Asi to aj bola prezieravosť, pretože sa nám táto udalosť prekrývala s akciou „Biela Noc“ a keď dodatočne čítame, že koľko národa bolo v Bratislave, sme radi, že sme nakoniec do Viedne vyrazili.

Cesta do Viedne

Spojenie s Viedňou z Bratislavy je vynikajúce. Máš možnosť dostať sa do hlavného mesta Rakúska viacerými spôsobmi. Autom, autobusom, vlakom, loďou alebo športovejšie zdatní jedinci aj na bicykli. My sme zvolili radšej osvedčenejší spôsob, vlastným autom, pretože návrat domov sme plánovali v neskorých nočných hodinách a to už by sme mali problém s návratom domov.

Bezplatné parkovanie

Poriadne sme sa vopred nevedeli dopátrať k informácii, ako to je s parkovaním vo Viedni v sobotu. V nedeľu je takmer všade bezplatné. Mali sme záložný plán, zaparkovať v P+R Erdberg s celodenným parkovaním za 3.40,- €, keby sme nič nenašli. Inak stačí dobre čítať značky.

Našim prvým cieľom bol Naschmarkt a tam niekde odstaviť aj naše presúvadlo. Tesne popri Naschmarkt-e, je aj v sobotu spoplatnené parkovanie, ale stačí zájsť do bočných uličiek a určite nejaké miesto s bezplatným parkovaním nájdeš. Väčšinou je platené parkovanie iba od pondelka do piatka, ale nie cez weekend. Ale preistotu si to over na mieste, na ktorom zaparkujete. Môže sa to líšiť miesto od miesta.

Doprava vo Viedni

Možno sa niekomu zdá komplikovaná, ale v dobe smartphonov s neustálym pripojením k internetu (keď už aj v EÚ sú dáta za domácu cenu) je to úplne jednoduché. Nepotrebuješ k tomu ani žiadnu špeciálnu aplikáciu, ale len Google Maps. Zvolíš si cieľ, zmeníš možnosť presunu pomocou verejnej dopravy a ihneď vieš akou linkou, koľko zástavok máš ísť, prípadne kde prestúpiť.

Lístky zakúpené na akciu Lange Nacht der Museen sú platné neobmedzene aj na miestnu verejnú dopravu. Takto sme vôbec neriešili vôbec cenu lístkov a ľubovoľne sme sa presúvali, ako sme potrebovali.

Lange Nacht der Museen

Samotná dlhá noc múzeí začína až o 18:00 s trvaním do 01:00 nasledujúceho dňa. Máš teda 7 hodín na návštevu múzeí a je dobré si rozmyslieť, ktoré chceš navštíviť.

Keď predbehneme udalosti, tak vieme povedať, že lepšie urobíš, keď si vytipuješ menšie múzeá, ako nejaké veľké. Vo veľkých kľudne stráviš aj celý vyhradený čas a lístok zbytočne preplatíš. Zas v tých exkluzívnych a populárnych budeš stáť v rade neúmerne dlhý čas.

Prieskum terénu

Aj keď akcia začína až večer, vyrážame skôr. Úlohou bolo nájsť dobré parkovacie miesto, zakúpiť vopred lístky a užiť si mesto ešte počas dňa. Parkovacie miesto sa nám podarilo nájsť v blízkosti Naschmarkt a odtiaľ hneď vyraziť na tento známy trh.

Naschmarkt

Je to presne jedno z tých miest, ktoré si nesmieš nechať ujsť, pokiaľ rád nakupuješ a ochutnávaš všetky možné kulinárske dobroty. Trh či tržnica na tomto mieste pôsobí už od roku 1780. Preto je tento trh veľmi vyhľadávaný domácimi aj turistami. Nájdeš tu všetky možné potraviny na ktoré si spomenieš. Prevažujú tú arabskí či slovanskí obchodníci so svojimi kuchyňami, ale aj áziu tu nájdeš. Dokonca na naše prekvapenie, tu nájdeš aj čerstvý Durian. Ak si o ňom ešte nepočul, stačí si prečítať viac informácii na wikipédii.

V sobotu je tento trh navyše spojený aj s burzou nepotrebných vecí, ktorá nás síce veľmi nezaujímala, ale pre niekoho to možno bude dobrá informácia. Nás skôr zaujal obchod s indickými potravinami. V tomto obchode nájdeš všetko pre indickú kuchyňu. Niekoľko desiatok druhov ryže, nepreberné množstvo korenín, ale aj obľúbený chai masalla. Nemôžeme odolať a kupujeme si aj čerstvú samosu. Samosa je trojuholníková taštička z cesta plnená zemiakmi, hráškom a zmesou korenia a to je celé vysmažené v oleji. Mojim spolucestovateľom z toľkého korenia vyhŕkli slzy, ale na druhej strane to bolo vynikajúce ako keby sme boli znova v Indii.

Ešte ochutnávame nejaké rakúske špeciality a obdivujeme ponuku čerstvých rýb a ovocia. Tu je určite radosť nakupovať. Za pár euro doplna najedený sme pripravený vyraziť ďalej.

Námestie Márie Terézie a okolie

Len pár minút chôdze od Naschmarktu a si priamo v centre mesta. To je obklopené takmer navlas identickými budovami (Naturhistorisches Museum Wien a Kunsthistorisches Museum). Uprostred námestia už prebieha predaj lístkov na večernú akciu ku ktorej dostávame aj brožúru v angličtine so zoznamom múzeí zapojených do tejto akcie. Tá obsahuje všetky potrebné informácie aj s mapami a doplnkovými informáciami.

Smerujeme ešte viac do centra okolo Neue Burg, kde rozdávajú kávu zdarma a ideme sa oboznámiť s polohou jedného nášho večerného cieľa – Schmetterlinghaus (k tomu neskôr). Do večera máme ešte času habadej a okolo Viedenskej radnice a návštevy Dómu svätého Štefana narážame na malú cukráreň Demel.

Demel

Toto je hádam najznámejšia cukráreň v Rakúsku. Tá tu pôsobí už od roku 1786. Svoje meno má po tovarišovi ktorý ju kúpil v roku 1857 a odvtedy si zachováva svoje pravidlá aj postupy, aj keď nevieme či úplne všetky. Rozhodne je to miesto, ktoré ťa vráti do minulosti.

Práve v minulosti, v dobe rakúskeho mocnárstva, sa o tejto cukrárni hovorilo, že nie každý tu je vítaní. Platilo, že oni si vyberajú zákazníka a nie naopak. Chceli si zachovať svoju exkluzivitu a schádzala sa tu predovšetkým šľachta a vysoko postavení ľudia.

Zo začiatku budeš prekvapení vysokými cenami. To je preto, že všetko v cukrárni Demel beží podľa jasne daných pravidiel a vo všetkom panuje precíznosť. Radikálne zmeny v tomto podniku nemajú veľkú šancu, prvoradé sú staré tradície, ktoré musia ostať zachované. A to platí aj pre servírky!

Servírkou môže byť iba žena a v žiadnom prípade muž. Keď už niektorú prijali, najprv sa riešilo jej meno. Bolo neprípustné, aby tu pracovali dve alebo viac žien s rovnakým krstným menom (Toto nevieme či platí aj dodnes). A keď už nejakú prijali a mala identické meno, musela si ho zmeniť.

Čašníčky boli i dobre zaplatené, pretože sa od nich žiadalo, aby svoj život zasvätili tejto cisárskej cukrárni. Vyznačovali sa predovšetkým netypickými, ba priamo až podivnými uniformami. Tento štýl uniforiem sa dodnes nezmenil a stále sú rovnaké: dlhé čierne šaty a okolo krku biely límec.

No niektoré staré tradície sú zachované dodnes a budeš prekvapený, ak ťa začnú oslovovať v tretej osobe. Zatiaľ čo sa ťa v podnikoch obvykle opýtajú „Čo ste si vybrali?“, v tejto cukrárni sa môžeš pripraviť na otázku „Oni si už vybrali?“

A ešte tu platí jedna svätá zásada a dúfame, že ešte dlho bude: „Nepoužívajte stroj, pokiaľ to môžete urobiť ručne.“ I dodnes tu všetky sladkosti vznikajú poctivou ručnou prácou. Dokonca aj všetky bonbóny sa v konečnej fáze balia – ako inak – ručne.

Extra Sacher-ky pripravovaná na ulici

V čase Lange Nacht der Museen pripravovali cukrári maličké sacherky vonku pred cukrárňou. Toľko ľudí, čo mali záujem by sa ani nezmestilo dovnútra. Navyše sme nemali ani šancu sa večer dostať do múzea. Vlastne mali, ale čakať vyše dvoch hodín v rade sa nám vôbec nechcelo.

Josephinum

Keď už sa blížil čas spustenia Dlhej Noci múzeí, naše kroky viedli do budovy Josephinum. Táto budova bola pôvodne ako lekársko-chirurgická vojenská akadémia a dnes vystavuje zbierku lekárskej univerzity vo Viedni.

Škoda, že sa nemohlo fotiť, pretože na výstave sme videli anatomické voskové modely z 18. storočia, ale aj množstvo detailov na svalstvo jednotlivých končatín, miechu, chrbticu, vnútornosti či prierez lebkou. K tomu si prirátaj historickú zbierku lekárskych nástrojov aj s vysvetlením a o zážitok bolo postarané.

Okrem vyššie spomenutej stálej expozície prebiehala aj špeciálna výstava „Umelé srdce – most pre prežitie„. Tu sme si mohli vyskúšať, aké to je pumpovať do obehu dostatočné množstvo krvi, pozrieť si akú silu má naše srdce a množstvo ďalších zaujímavosti. Ak ťa to veľmi zaujíma, táto výstava bude trvať do 11. februára 2018 a vstupné je iba 8,- €, čo je lacnejšie ako prebiehajúca výstava „Body the Exhibition“ a možno i poučnejšie.

Schmetterlinghaus

Teplota vonku klesala a my sme sa radšej šli ohriať do vychýreneho domu motýľov. Teplota sa tu pohybuje celoročne na úrovni 26°C s 80 % vlhkosťou vzduchu. Táto „ZOO“ je vlastne tropickou záhradou v skleníku Kráľovského paláca Hofburg. Pôvodne súkromný majetok cisára Františka Jozefa a Sissi je teraz otvorený pre širokú verejnosť.

Aj keď vonku bola asi 40m dlhá rada, pohybovala sa veľmi rýchlo a do nejakých 15 minút sme boli vo vnútri. Hneď na začiatku prehliadky je umiestnený inkubátor kde, ak máš šťastie, môžeš vidieť vyliahnutie motýľa. Inak celý priestor je takmer do posledného miesta prerastený tropickými rastlinami, kde pomedzi ne sú umiestnené krmítka s pohostením. Nie však pre návštevníkov, ale pre motýle. Ak si nepochopil z vyššie uvedeného, tak motýle tu voľne poletujú.

Ak si fotograf, tak tu si dôjdeš na svoje. Len je lepšie si zobrať nejaký svetelný objektív a aj teleobjektív sa ti zíde. K fotografovaniu máš k dispozícii približne 500 voľne poletujúcich motýľov. Stačí sa dobre obzerať a na každom kroku ich uvidíš. Len ich naozaj treba hľadať. Šťastím bude aj pozorovanie liahnucích motýľov v inkubátore, ktorý sa nachádza priamo pri vchode.

Schmetterlinghaus je otvorený celoročne každý deň a cena vstupného ťa nezruinuje.

Naturhistorisches Museum

Našou poslednou zástavkou je prírodovedné múzeum na námestí Márie Terézie. Toto múzeum patrí k najväčším múzeám na svete a má niekoľko naj. Je tu najväčšia a najstaršia meteoritová zbierka na svete, nachádza sa tu 25 000 rokov stará Willendorfská venuša, či kytica kvetov vytvorená z 2100 diamantov a 761 drahokamov, ktorú venovala Mária Terézia svojmu manželovi.

Celé múzeum je umiestnené v 39 sálach, ktoré majú celkovú rozlohu 8700 metrov štvorcových a spolu ponúkajú 20 miliónov exponátov. To je asi 10x viac ako Prírodovedné múzeum v Bratislave. Už pri prečítaní týchto faktov si treba uvedomiť, že na toto múzeum si treba vyhradiť celý deň.

Ako z rýchlika sme si pozreli asi ¼ jedného poschodia a mali sme dosť. Naozaj je na čo sa pozerať a určite sa sem vrátime. Najlepšie urobíš, ak bude u nás voľný deň a hnusné počasie.

Aj na oddych je tu priestor. Na druhom poschodí nájdeš štýlovú kaviareň, kde si môžeš niečo zahryznúť, ak si veľmi unavený alebo si vychutnať kávu a pokochať sa prostredím.

Z toho mála, čo sme stihli pozrieť, nás veľmi zaujal podmorský svet spolu s vypreparovanými morskými živočíchmi rôznych tvarov. Ale ak si chceš pozrieť živé exponáty, približne 1.5km sa nachádza Haus Des Meeres (Dom morí). Na jedenástich poschodiach 47 metrov vysokej budovy si užiješ života habadej. Unikátom je aj akvárium, ktoré zaberá až dve podlažia, alebo voľne pustené papagáje a opice. Určite ťa zaujme aj to, že na poslednom poschodí je krásna vyhliadka na celú Viedeň.

Koniec výletu

Aby sme stihli aj platnosť lístkov s využitím na MHD, končíme výlet niekedy tesne po pol noci. Prázdne cesty smerom do Bratislavy zaručili rýchly presun, aby sme sa čo najskôr ocitli v posteli s nachodenými viac ako 16 kilometrami. Ale určite sa ešte niekedy vrátime. Napríklad 26. októbra je v Rakúsku štátny sviatok a do veľa múzeí je vstup zadarmo alebo zlacnený.