Pohrebné ceremónie v Tana Toraja
Unikátne pohrebné praktiky Torajanov s hrobmi vytesanými do stien jaskýň, či zavesené rakvy z útesov....
Približná doba čítania: 3 minúty
Pre asi 650 000 členov etnika Torajanov, žijúceho na juhu ostrova Sulawesi, neznamená smrť náhle ukončenie života, ale proces s mnohými frázami, ktorý začína s posledným vydýchnutím zomrelého a končí o niekoľko rokov neskôr pohrebom.
Pohrebné obrady v Tana Toraja sa skladajú zo zložitých niekoľkodenných ceremónii pre verejnosť, ktoré zahŕňajú obetovanie zvierat, hostiny, predávanie darov, hudbu a procesiu obyvateľov dediny k pohrebnému miestu. Na hroby sa kladú drevené podobizne mŕtvych alebo tau tau.
Náklady na tieto ceremónie sú tak vysoké, že rodiny musia týždne, mesiace, a niekedy dokonca celé roky šetriť. Než nahromadia dostatok peňazí, je telo príbuzného ošetrené formalínom, ktorý ho zakonzervuje, a hovorí sa o ňom ako o „nemocnom“ či „spiacom“.
Akonáhle rodina získa prostriedky na to, aby kúpila stádo byvolov k obetovaniu, môžu ceremónie začať. Prvý deň utvoria hostia procesiu, a ponúkajú rodine dary, nápoje a dobytok k obetovaniu. Dary sa starostlivo zaznamenávajú a verejne ohlasujú, aby všetci mali prehľad o tom, či boli splatené dlhy.
Nasledujúce dni vodí člen etnika postupne byvoly do kruhu, v ktorom sú pripevnení lanom za krúžok v nose k bambusovej tyči v zemi. Potom sledujú dospelí, deti i domáci miláčikovia, ako muž zarazí zvieraťu do krku mačetu a z rany vystriekne krv. Byvol sebou mláti a zvíja sa a krv z neho s každým pohybom strieka čím ďalej tým viac. Nakoniec však stratí silu a padne k zemi, kde v kaluži krvi a blata zomrie. Rovnaká smrť čaká na desiatky byvolov a prasiat.
Podľa Torajanov pomáhajú obetiny duši mŕtveho odísť do nebies, pretože jeho duša putuje na chrbte byvola. Na zemi sa potom mäso z obetín rozdá hosťom; najlepšie kúsky dostanú vysoko postavení členovia etnika.
Týždeň po obetnom ceremoniále nesie celá dedina rakvu ku hrobu. Pre Torajanov je miestom odpočinku väčšinou diera vyhĺbená v stene útesu. Na obľúbených miestach sú rady rakví strážene soškami tau tau.
Najviac pohrebov prebieha po žatvách, teda medzi júlom a októbrom. Ceremoniály sú prístupné verejnosti. Návštevníci by rodine mali doniesť darček, napríklad kávu alebo cigarety.