Na weekend do Budapešti (časť prvá)

Na dovolenku do Istanbulu sme mali odlietať z Budapešti v nedeľu poobede, ale tú sme zrušili, ale ubytovanie a lístky na autobus sme nestornovali s tým že si tam urobíme výlet aj tak.

V piatok večer sa vyberáme na autobusovú stanicu Mlynské Nivy aby sme sa pohodlne odviezli so StudentAgency. Bohužiaľ čoskoro doletí sms správa, že autobus na ktorý máme nastúpiť a ide z Prahy má meškanie cca 45 minút. No fajn, aspoň čas na kávičku, ktorá v prostredí autobusovej stanice neexistuje v kultúrnom priestore. Zapínam Foursquare a zisťujem, že neďaleko sa nachádza kaviareň W café. Čas tu ubehne veľmi rýchlo a ani sa nám nechce odtiaľto vstávať, ale presúvame sa späť na autobusovú stanicu.

Ľudí čakajúcich na smer do Budapešti je neúrekom a autobus je do posledného miesta plný. Ďakujem, že cestujeme už po tme, pretože by asi v poobedňajšom čase nestíhala určite klimatizácia. Samotná cesta, len za 8€, prebehne relatívne rýchlo a to hlavne vďaka zabudovaným interaktívnym displejom v opierke hlavy pred vami. Už dopredu si každý vyberá svoj film na cestu a už čakáme, kedy dostaneme slúchadlá. So záverečnými titulkami filmu zastavujeme až v Budapešti.

Kvôli meškaniu autobusu prichádzame do Budapešti tesne pred polnocou a síce nevieme do kedy premáva metro, ale pre istotu sa ponáhľame naň. Z rôznych metropol vieme, že väčšinou okolo pol noci končí a tu to to nie je výnimkou. Stíhame predposledný spoj metra (linka M2), ktoré nás samotných prekvapuje svojim dizajnom. Bodaj by nie, veď sa jedná o najstaršie metro na európskej pevnine a po Londýnskom metre, je druhé na svete. Premáva už od roku 1896! A vozne ktoré tu premávajú majú už niekoľko desiatok rokov ruskej výroby.

S miernymi komplikáciami nachádzame našu ubytovňu zarezervovanú cez AirBnB. Dopredu síce bolo všetko dohodnuté s hostiteľom a potvrdené, že môžme dôjsť v akúkoľvek nočnú hodinu, ale prekvapenie sa konalo priamo na mieste. Boli sme aj oboznámení s tým, že to je internát vysokej školy filmového umenia, ale že s hostiteľom sa nestretneme celý weekend, tak to už nie. Na vrátnici sedel vrátnik, ktorý mal na moje meno pripravenú obálku s kľúčmi, uvítacím listom a dokladom o zaplatení. Iba som vypísal v knihe návštev moje iniciále a viac sa o nás nestarali. Ešte že nie sme nároční, a ku šťastiu nám stačí čistá posteľ a teplá sprcha. Nič viac. Aj tak chodíme pri takýchto výletoch sa iba vyspať. Síce záchodová doska bola rozbitá a na WiFi aj napriek pridelenému heslu sa nedalo pripojiť, tak za 11€/os/noc to bolo úplne v pohode, na to, že to bolo takmer v centre mesta.

Po úspešnom ubytovaní a zložení vecí vybiehame ešte na rýchlo na jedno chladené medzi miestnu komunitu. Konkrétne do baru Mash Movie Art Café & pub kam evidentne chodia študenti počas školského roka z neďalekého internátu, ale cez leto sa to tu pohybuje „zaujímavou“ komunitou. Vyskúšali sme miestne „Arany Ászok“ ktoré nebolo zlé, ale ani to nebolo to naše slovenské alebo české, ktoré zas na druhej strane mali iba fľaškové a nie čapované. Príjemné osviežení skladáme hlavy na postele aby sme vyrazili za zajtrajším hlavným cieľom.

V sobotu ráno sa prirodzene sami bez budíka prebúdzame už okolo 08:00 hod. No nemysleli sme na ráno a tak iba umytí ale hladní bez raňajok vyrážame priamo do nášho vytúženého hlavného cieľa: Nagyvásárcsarnok alias veľká tržnica. Jedná sa o najväčší krytý trh v Maďarsku a v dnešnom uniformovanom svete plný predpisov od EÚ to bude pôsobiť ako balzám na dušu. Ak ste milovníkom dobrého a kvalitného jedla nie ste zarytý vegetarián, tu si dôjdete na svoje. Na čo si spomeniete v rámci maďarskej kuchyne, to tu nájdete a za prijateľné ceny. Máte radi držky, paprče zo sliepok, špikové kosti? Jasné to tu je! Síce my sme za týmto účelom sem nedošli nakupovať, aj keď sme mali to nutkanie. Najprv sme potrebovali dať do seba kávu a nejaké raňajky.

Kávičku nachádzame originál maďarskú v zastrčenom stánku na prízemí a k tomu si kupujeme takisto originál maďarskú štrúdľu. S týmito prvými úlovkami vychádzame von do neďalekého parčíku, aby sme si ju náležite vychutnali. Štrúdľa je dokonalá! Cesto je chrumkavé a nie rozmočené ako to poznáme zo Slovenska a plnky je požehnane. Jeden kúsok štrúdle a som plný.

Už s plnými žalúdkami sa vrháme späť do útrob tržnice, kde trávime čas až do obeda. To treba zažiť, to sa nedá opísať. A hlavne sa nedá odísť s prázdnym žalúdkom. To nás presvedčili pri stánku s langošmi. Cena smiešna, porcia mega veľká. Totiž tento langoš nie je tak nadýchaný, ale je hutný ako chlieb a pri tom jemný! A keď si dáte porciu ako ja, kde okrem smotany a syra Vám doložia šunku, papriku a cibuľu, máte problém to stráviť. Však som aj túto porciu následne rozdychával najbližšie 4 hodiny.

Samozrejme by bol hriech keby sme nezakúpili maďarskú klobásu. Kotvíme pri stánku, kde ju môžme aj ochutnať pred tým, ako ju kúpime. Najprv nám predavač dáva naozaj originál. Fúúúú…. tak čipőš že nám vyráža dych . Ideme vždy o úroveň nižšie so štipľavosťou, že končíme pri najnižšej úrovni.

Celé zhodnotenie návštevy tejto unikátnej tržnice je na 100 bodov. Nielen kvôli samotným priestorom, ale aj kvôli predavačom. Aj keď tu nájdete na vrchnom poschodí rôzne oblečenie, tak je originál maďarské a to aj suveníry. A to sem nepustili žiadnych „šikmookých“ predavačov! Nízke ceny, vysoká kvalita a prístup k zákazníkovi ukážkový. Toto by sa dalo aj u nás vybudovať, priestory na to máme, ale všetko je o ľudoch.

Pozrite si ešte pár fotografií z vnútra budapeštianskej tržnice, čo tu všetko zoženiete: