Tour de Romania 2016 (1.diel): Rumunsko nie je tak ďaleko

Čo s naplánovanou dovolenkou, keď ti zlyhá pôvodný plán, kvôli nepredvídateľnej situácii? No čo asi? Improvizovať. Prvým plánom bolo navštíviť Benátky a užiť si okolité ostrovy, lenže predstava neskutočného davu turistov, predpovede o extrémnych horúčavach a neochota komunikácie zo strany ubytovateľa nás vrhli opačným smerom. To čo zaznelo, ako šialený nápad: „Poďme pozrieť uja Draculu!“, sa stretlo nakoniec s pozitívnym súhlasom.

Veľa ľuďom sa pri vyslovení krajiny Rumunsko vyroja v predstavách slová: cigáni, chudoba, mafia, zlé cesty, ale nič pozitívne. Osobne ani my sme si toho veľa nevedeli vybaviť, ale vieme, že o tejto krajine sa ani v správach veľmi nerozpráva a tak tu môže byť situácia celkom kľudná na rozdiel od Turecka, kam sme pôvodne mali ísť. O to viac sme boli prekvapení, keď sme začali narýchlo plánovať našu cestu krížom cez Rumunsko s hlavným cieľom navštíviť hrad Bran.

Hľadanie informácii

Keď začneš vyhľadávať informácie o Rumunsku, nebudeš sa stíhať čudovať, čo všetko je tu videnia hodné. Po chvíli sme začalo zisťovať, že naplánovaná 10 dňová dovolenka bude aj málo.

Vedel si, že tu majú ešte krajší Stonehenge ako v Anglicku? Alebo že majú vlastné mŕtvé more (vlastné jazero), ktoré je tak slané, že tiež máš problém sa v ňom utopiť? Takto by sme mohli pokračovať ešte hodnú chvíľu o bahenných sopkách či nádherných dych berúcich podzemných priestoroch.

Prvá zástavka: Szeged

Cesta je naplánovaná a začiatkom pracovného týždňa vyrážame na náš trip. Neťaháme hneď rovnú cestu do Rumunska, ale mierime na juh Maďarska, blízko hraníc s Rumunskom a Srbskom, do 4. najväčšieho mesta krajiny: Szegédu (u nás v preklade Segedín).

Tri a pol hodinová cesta ubieha veľmi rýchlo, keďže diaľnica naprieč Maďarskom vedie až do nášho cieľa. Približne 100 km pred cieľom prichádza spolu s letnou búrkou, premenenou na totálnu prietrž mračien s viditeľnosťou cca na 50m, aj poklesom teploty o viac ako 10ºC. S týmto počasím parkujeme v našom objednanom kempe.

Kemp takmer v centre mesta

Na to že je to kemp, má vynikajúcu polohu a dovolíme si tvrdiť, že aj vybavenie. Totiž okrem kempu, je to pre miestnych aj kúpalisko postavené niekedy v 80. rokoch minulého storočia. Našťastie nezaspali dobu a všetky priestory sú zrekonštruované. Počas našej prítomnosti, dva z troch bazénov boli napustené, jeden dokonca termálnou vodou. My, ako ubytovaní hostia môžeme tieto bazény využívať bezplatne.

Zatiaľ ich nemienime využiť a radšej po občerstvení domácimi langošmi v miestnom bufete vyrážame do mesta, ktoré je doslova na skok od kempu. Stačí prejsť cez most vedúci cez rieku Tisza a sme v historickom centre mesta. Čakali sme hocičo, ale na takto zachovalé mesto sme ešte nenarazili.

Fogadalmi Templom

Nádherné mestské múzeum s aktuálnou výstavou o Pompejách je doslova majestátne, našim cieľom je však iná pamiatka. Kostol ktorý je dominantou mesta a ktorého veže vidíš už z diaľky.

Len čo vojdeš dnu nevieš kam sa pozrieť skôr a aj ústa zabudneš zavrieť. Vitrážne okná kam sa len pozrieš doplnené o nástenné do detailov prepracované maľby. Tento kostol musí každý absolvovať, kto navštívi toto mesto. Škoda len, že námestie pred kostolom zabralo práve postavené pódium s tribúnou pre akési slávnosti. Podľa fotiek je majestátne a v trochu zmenšenej miere veľmi pripomína námestie svätého Marca v Benátkach.

Mesto Szeged, tak na jeden až dva dni

Presúvame sa ďalej pozrieť čo ešte nám vie toto mesto ponúknuť. Nachádzame informačnú mapu s popismi v piatich jazykoch a prehliadka mesta sa môže začať. Mesto na mape vyzerá rozľahlé, ale v skutočnosti sa dá prejsť vychádzkovým tempom za dve hodiny.

Čo je pozoruhodné na tomto meste, že chodcov je tu podstatne menej ako cyklistov, napriek tomu, že verejnú dopravu tu majú prepracovanú. Tie vzdialenosti síce nie sú veľké a tak mestská doprava je zbytočná a na peší presun je to trochu ďalej.

Prekvapením pre nás bola kaviareň CIRMI, ktorá nás upútala svojim dizajnom. Vbiehame teda do vnútra, no nikde nikoho. Dokonca ani za vysvieteným barom. Chvíľu posedávame, obzeráme si všetky zákutia a fotíme sa. Už sme takmer na odchode a od niekadiaľ sa rúti „čašník“ (z ktorého sa vykľul zároveň aj majiteľ v jednej osobe). Ahááá, oni majú ešte aj terasu, kam nás láka, ale tá nie je taká nádherná ako vnútorné priestory v ktorých zotrváme.

Na prekvapenie majiteľ občas svoju maďarčinu zamení za slovenské slovíčka. Dozvedáme sa od neho, že istý čas pôsobil aj na Slovensku. Presszó podávajú klasické maďarské v malých vydaniach v sklenných pohárikoch ako poznáme zo škôlky. Po káve sa poberáme ďalej na ďalšiu pamiatku.

Víztorony

Tou má byť vodná historická cisterna, ktorá pojme až 1000m³. Je situovaná až na druhom konci historického centra, ale oplatí sa. Po ceste narazíš na kopec zaujímavých stavieb v podobe protestantského kostola či historických kúpeľov (ponúkajú aj nočné kúpanie od 21:00 do 00:00 za polovičnú sumu), alebo malej oázy s minerálnym termálnym prameňom.

Segedínsky guláš nemá nič spoločné so Szeged-om

Väčšina si pri slovenskom preklade mesta Szeged, teda Segedín, určite predstaví segedínsky guláš, ale málo z nás vie, že tu sa vyrábajú klobásy a salámy značky Pick. Saláma a paprika tu majú nielen svoje miesto, ale aj svoje múzeum! Ako mäsožravci sme si to nemohli nechať ujsť, ale žiaľ už je pokročilá hodina a kým dorazíme k múzeu, je už zatvorené a to aj blízka podniková predajňa. A tak slintáme na sucho a radšej otáčame náš smer späť ku kempu. Míňame vznášajúcu sa sochu, symbol rieky Tisza a uprostred parku dokonca aj cisárovnu Sisi.

Segedínsky guláš sa nám nepodarilo zohnať ,no náhrada zaň v podobe klasického gulášu a halászlé naše chuťové bunky plne uspokojuje. Na čo sa nám podarilo počas potuliek ešte naraziť, bola výstava karikatúrnych kresieb a zbierka súkromných pohľadníc s tématikou mesta Szeged.

Do kempu prichádzame až v neskorú nočnú hodinu s prejdenými 12km a líhame do našich postelí. Zajtra už budeme v Rumunsku.