Tour de Romania 2016 (4.diel): Dracula nie je doma!

Konečne dnes uvidíme hrad Draculu. Otvárajú už o 09.00 (v pondelok až o 12:00) a naše nastavené budíky nás prebúdzajú do ďalšieho slnečného dňa už o 08:00. Napriek skorému vstávaniu, vyrážame až o 10:00.

Však ranná hygiena, pobaliť sa, dať si ranné kafé a pokecať si ešte s domácim zaberie určitý čas. Na radu domáceho parkujeme pri policajnej stanici, asi 500m od hradu. Takto je naše presúvadlo pod kontrolou a máme bezplatné parkovanie.

Hrad Bran: Na tomto hrade ani Dracula nebol

Na samotný hrad je asi neustále rada na lístky. Čakáme na ne v rade asi 15 min, čo je ešte výhra, pretože pri opúšťaní hradu bola fronta asi tak na hodinu až dve. Ak budeš chcieť niekedy navštíviť tento hrad, odporúčame sa vybrať mimo hlavnú sezónu, aj keď nevieme potvrdiť či bude množstvo návštevníkov menšie. Inak sa budeš musieť obrniť trpezlivosťou pri prechádzaní hradu.

Prúdiaci návštevníci tvoria súvislú živú reťaz či už pred hradom alebo v samotnom hrade. Hrad je navyše malý s úzkymi chodbami a nízkymi stropmi a pri pokladni nijako neregulujú množstvo návštevníkov naraz v hrade.

Čo je pozitívom, tak napriek spopularizovaniu spisovateľom Bram Stokerom, hrad nijako extra nepropaguje vo svojej expozícii postavu Draculy a zameriava sa na naozajstnú históriu. Iba v jednej miestnosti na najvyššom mieste celej prehliadky, je venované tejto osobe pár presklenených textov spolu s rodokmeňom. Ak si nedávaš za cieľ navštíviť hrad Draculu, v Rumunsku je veľa krajších a rozsiahlejších hradov ako tento. Napr. v neďalekom Razov-e, alebo sa vyber do jeho rodného domu.

Sighişoara: Rodisko Draculu

Opúšťame dedinu Bran a navigácia nás vedie za ďalším cieľom. Tentoraz do skutočného rodiska Draculu, mesta Sighişoara. Cesta je vzdialená len 120km, ale vedie len po miestnych okresných cestách a presun nám trvá niečo cez 2 hodiny.

Parkujeme tesne pod hradbami centra mesta a s 10 min. výšľapom sa ocitáme priamo na námestí v historickom centre. V poslednú chvíľu sa usádzame do miestnej kaviarne. Len čo vojdeme dovnútra spustí sa prietrž mračien, že až na samotnom námestí je po členky vody. Čakáme na ustátie dažďa a v tom lejaku vypravujeme von jedného prieskumníka, či je ešte dnes otvorený orloj – dominanta mesta.

Prieskumník sa vracia totálne premoknutý napriek tomu, že orloj je vzdialený len 150m. Ani on nám pozitívnu informáciu nedoniesol. Pre dnes je už zavreté. Otváracie hodiny sa tu totiž orientujú aj podľa aktuálneho počasia. Keď je hnusne, proste zavrú.

Po ustátí dažďa sa vypravujeme aspoň pozrieť miestnu školu spolu s kostolom, ktoré ležia na samotnom vrchole mesta. K nemu vedie 176 schodov, ktoré museli každý deň školáci absolvovať a vyzerá to tak, že aj dodnes to musia. Hore prichádzame zas neskoro, keď akurát v miestnom kostole skončil nejaký koncert. Aspoň máme časť plánu odškrtnutú a na zajtra nám ostáva návšteva samotného orloja a rodného domu Draculy.

Veľmi lacné ubytovanie

Ubytovanie v tomto okolí je tiež kapitola sama o sebe. V samotnom meste Sighişoara, bola väčšina miest už obsadená alebo dosť drahá. Dracula predsa predáva. Preto pri objednávaní sme zvolilo prespanie v 30km vzdialenej dedine Balauseri v 3 hviezdičkovom hoteli Romantik.

Toto je najlacnejšie ubytovanie počas celej cesty. Za štyri osoby (2x 2-posteľová izba) pýtajú len 32,-€! Dedina je na naše pomery polo cigánska, ale za to čistá a aj ľudia sú priateľskí. Pri vystúpení z auta ma okamžite zdraví nejaký vysmiaty vyobliekaný „olašský cigán“ lámanou slovenčinou a hneď si so mnou podáva ruku. Veľa som mu nerozumel a ani som nepochopil či si myslel, že patrím k nim. Tento rok sa opálenou pokožkou približujem už dosť k nim, ale vlasy špinavý blond nezapriem. Nevadí, potešilo!

Príjemné prekvapenia

Recepčná na hoteli, ktorá je hneď aj servírkou a barmankou v jednej osobe, so mnou nevie komunikovať a volám na pomoc manželku s maďarčinou. Krátke vyplnenie formuláru a odovzdáva nám kľúče od izieb. Izby útulne a čisté. Viac nám k šťastiu nechýba. Dokonca je celý hotel pokrytý kvalitným WiFi signálom (zosilňovače signálu na každom poschodí) a s rýchlosťou internetu 50/50MBs. To nás docela šokujú a to nevieme, že majú pre nás schované ďalšie esá.

Tento hotel funguje nepretržite spolu s barom bez prestávky, jedine kuchyňu zatvárajú až o 23:00. My osobne si už pripadáme aj ako na gastro ceste s ochutnávkou miestnych tradičných pokrmov a preto náš zoznam dopĺňame o ochutnávanie kapustných listov: SARMALE.

K tomu si ešte objednávame grilované bravčové mäso so zemiakmi a vyprážaný syr. Už i obyčajný vyprážaný syr prekvapuje, ten je domáci a žiaden kupovaný. To isté sa týka aj bravčového mäsa. Proste tieto suroviny spievajú a už samotnou vôňou prezrádzajú o sebe že sú z domáceho chovu. Kapustné listy sú božské! Okrem toho, že vo vnútri máš viac mäsa ako ryže, ktorej je poskromne, tak ešte mimo to na tanier priložili kusy údeného mäsa. K tomu ešte plný košík bieleho domáceho zemiakového chleba z neďalekej, tiež domácej pekárne. Za túto večeru, spolu ešte s niekoľkými pivami a kávou nechávame 87 Leu (necelých 20,- €).