Nekropola Dargavs: Mesto mŕtvych

Príchod do tohto záhadného cieľa vyžaduje trojhodinovú jazdu, ktorá vedie po nebezpečnej, nespevnenej ceste. Na mape sa to zdá kúsok, ale je to nekonečná cesta. Doslova ideš do mesta mŕtvych.

V Dargavs sa nachádza starodávny cintorín, na ktorom ľudia, ktorí žili v údolí, pochovávali svojich blízkych spolu s oblečením a osobnými vecami. Leží uprostred horského údolia, ktoré sa tiahne 17km ďaleko a nekropola s takmer stovkou starodávnych kamenných krýpt je umiestnená vo výške 4 000 metrov.

Z diaľky vyzerá nekropola ako pozostatky stredovekej dediny s malými obydliami zoskupenými na trávnatom kopci. Ale choď bližšie a v žiadnom z týchto domov nenájdeš živú dušu. V každej krypte nájdeš ľudské lebky a kosti. Miestny obyvatelia tu pochovávajú svojich predkov už stovky rokov.

Oseti tvrdia, že cintorín im pomáha pochopiť, ako sa žilo pred 400 rokmi. Archeológovia majú tiež veľký záujem o dôkladnejšie preskúmanie náleziska, pretože sa tu našli zaujímavé predmety, ktoré priťahujú určitú vedeckú pozornosť.

Je to veľmi záhadne miesto s množstvom mýtov a legiend. Kedysi sa verilo, že ak sa niekto pokúsi dostať do mesta, nikdy z neho nevyjde ako živý.

Miestne legendy hovoria, že v 18. storočí sa Osetskom prehnal mor. Klany stavali karanténne domy pre chorých členov rodiny, ktorým aj dodávali jedlo, ale nemali voľnosť pohybu, pokiaľ nezomreli, alebo sa nevyliečili. Ľudia, čo nemali žiadnu rodinu, ktorí by ich pochovali, sa len zamkli do hrobky a čakali na smrť. Bola to veľmi pomalá a bolestivá cesta. Po epidémii, sa rozhodli miestny obyvatelia opustiť údolie a presťahovali sa do nížin, aby “mesto mŕtvych” mohli prenechať duchom.

Dargavs nemá núdzu o popularitu, ale o reálnych turistov. Miesto stále veľmi láka turistov z blízkeho okolia ale i celého sveta, ale nevybudovaná infraštruktúra ho robí nedostupným. Rusko ponúka skutočne veľa podobných jedinečných miest, ale práve takéto historické pamiatky ktoré vzbudzujú veľkú pozornosť sú často obtiažne dostupné. Dargavs zas ale nie je nič nereálne, čo by sa nedalo zvládnuť. Stačí si požičať auto 4×4 a môže vyraziť. Prípadne, z najbližšieho mesta ťa určite zvezú. Ak človek strávi nejaký čas v Severnom Osetsku, tvrdí, že je možné cítiť starodávne vibrácie z miesta a jeho okolia.

Hneď, ako sa dostaneš do nekropoly Dargavs, narazíš na malé biele domčeky, ktoré sú pôvodne kamennými kryptami, najstaršie pochádzajú zo 16. storočia (prvé zmienky o Dargavs pochádzajú už zo 14. storočia). Pred každou kryptou je studňa. To súvisí zrejme s osetským zvykom, hodiť mincu do studne vždy, keď niekto blízky umrie. Pokiaľ dole minca narazí na kameň, znamená to, že duša mŕtveho došla do neba.

V Osetsku je roztrúsených niekoľko podobných “miest mŕtvych”, ale Dargavs sa považuje za najpôsobivejší, pravdepodobne kvôli veľkému počtu mauzóleí a ohromujúcej prírodnej kráse.

Zaujímavosťou je, že tento región je historickým miestom národa zvaných Ingušovia, ktorí dodnes žijú v zmenšenej oblasti zvanej “Ingušská republika”, len pár kilometrov odtiaľto. Odkedy boli súčasťou Ruska a región pripadol v prospech Osetov a Kazachov, prišli o viac ako polovicu svojho územia. Preto väčšinu názvov treba prekladať práve z jazyka Inguš.