Ortuťová baňa Idrija
Po ceste na dovolenku do Chorvátska sa oplatí v Slovinsku zísť z hlavného ťahu a navštíviť unikátnu baňu
Približná doba čítania: 2 minúty
História ťažby v Idrija siaha až do roku 1490. Počas svojho vrcholu bola spolu s baňou v Almadén (Španielsko) jedným z hlavných zdrojov ortuti. Ortuť je vzácny kov a ložísk je málo. Väčšina ortuti sa nachádza vo forme rudy známej ako rumelka (sulfid ortutnatý). Idrija je jedným z mála miest na svete, kde sa ortuť vyskytuje v elementárnom tekutom skupenstve aj ako rumelka.
Ortuť sa využíva pri získavaní striebra a zlata, preto bola ťažba ortuti motivovaná striebornou a zlatou horúčkou. Väčšina histórie a vývoja Idrija sa točí okolo ortute. Ťažobný priemysel priniesol do tejto hornatej oblasti technologický pokrok a priemysel, ale kvôli toxicite spôsobil aj značné zdravotné problémy a zdravotné riziká. Okrem kolabujúcich nehôd je aj miestny folklór spojený s halucináciami, ktoré mali baníci pri práci v úzkych chodbách vo vnútri hôr.
Krátko po náhodnom nájdení ortute (výrobca vaní našiel kvapky tekutého kovu v potoku) bola v roku 1500 vykopaná šachta. Znám Anthonyho šachta dodnes stojí a je jedným z najstarších zachovaných vchodov do baní v Európe. Niektoré ďalšie šachty, ktoré boli zatvorené alebo zrútené. Pod mestom je vykopaných zhruba 700 kilometrov tunelov.
Po 500 rokoch ťažby bola baňa uzavretá v roku 1995. Anthonyho šachtu je však možné navštíviť aj dnes. Vedie k malej časti celého tunelového systému, ktorý je dnes otvorený ako múzeum.
Okrem bane sa môžu návštevníci zastaviť aj v zámku Gewerkenegg. Na tomto hrade sa pôvodne nachádzala správa baní. Teraz je otvorené ako Mestské múzeum Idrija s väčšinou expozícií spojených aj s ťažbou ortute.
Slovinsko ponúka ďalšie miesta
Slovinsko - Krátke info
* Informácie sa vzťahujú len k Slovensku a k držiteľom slovenských pasov.
Blízke miesta do +/- 300km
-
27,9 km
-
37,2 km
-
37,6 km