Po stopách hodvábnej cesty a “jedovatá” voda
CK Knirsch 25. septembra 2021
Približná doba čítania: 16 minút
Už po predchádzajúcej skúsenosti vieme že, presun do 250 kilometrov vzdialeného nasledujúceho cieľa je úloha na celý deň. Najmä ak máme po ceste zopár zástavok. Navyše cesta vedie cez nebezpečný horský priesmyk Vardenyats vo výške 2 410 metrov nad morom.
Vodopád Shaki s “kohútikom”
Možno to znie ako zlý vtip, ale vodopád funguje naozaj iba vtedy, keď niekto otočí pomyselným vodovodným kohútikom. Totiž vodopád je súčasťou rovnomennej rieky, ktorá v minulosti bola odklonená do blízkej vodnej elektrárne.
Nakoniec sa pristúpilo ku kompromisu, že ľudia museli platiť za to, aby sa pustila voda do vodopádov. Len od roku 2017 sa to vrátilo do stavu, že počas hlavnej turistickej sezóny je vodopád v prevádzke zadarmo po väčšinu dňa. Večer zas využíva vodu blízka vodná elektráreň. Ak dôjdeš mimo času, pre Arménov je aj o 10:00 veľmi skoro, nájdeš vodopád suchý. Ak sa ti nechce čakať na prevádzkové hodiny, zájdi do blízkej elektrárne, zaplať poplatok 5000 Դ (necelých 9,- €) a oni ti tú vodu do vodopádu presmerujú.
Samotný vodopád je úchvatný. Stačí zaparkovať na blízkom parkovisku a prejsť sa približne 100 metrov po lesnom chodníku. Vodopád Shaki nevidíš do poslednej chvíle, až na konci rokliny sa ti ukáže pohľad na 18 metrov vysokú vodnú stenu. V horúcom letnom počasí je to príjemné osvieženie. Kvapky vody striekajú do širokého okolia.
Jermuk
Pri návšteve Gruzínska sme si veľmi obľúbili minerálnu vodu Borjomi, ktorá je dostupná aj v Arménsku, ale nie všade. Ako náhradu majú svoju minerálku s názvom Jermuk, ktorá je tej z Gruzínska veľmi podobná. V rovnomennom meste je niekoľko hlbokých vrtov z ktorých stáčajú vodu a plnia do fliaš. Dokonca aj názov Jermuk je odvodený z arménskeho slova a znamená “teplý minerálny prameň”.
Minerálna voda Jermuk
Minerálna voda Jermuk je chemickým zložením podobná minerálnym vodám Zheleznovodsk a Karlovy Vary. V čase svojho plnenia voda môže dosahovať až 55 °C a je sýtená zemným plynom získavaným z blízkych vrtov. Voda z Jermuku je veľmi bohatá a komplikovaná na zloženie, obsahuje uhľovodíky, sírany, chlór, draslík, vápnik fluór, bróm či horčík. Vďaka tomuto zloženiu je vhodná najmä na liečenie gastrointestinálneho traktu, pečene, žlčníka, močového mechúra, pohyvého a nervového systému. Je tiež účinná v prípade liečby nedostatku železa.
Voda je tak bohatá na minerály, že sa v nej vyskytuje aj arzén. Práve vďaka prítomnosti arzénu, v roku 2007 zakázali dovoz napr. USA či Kanada, keďže nezodpovedá ich normám. Federálne normy totiž povoľujú len 10 μg na liter, lenže minerálna voda Jermuk obsahuje až 454 – 674 μg/l. Arménske ministerstvo zdravotníctva povoľuje hladinu arzénu až 700 μg/l. Však vodu Jermuk v Arménsku už konzumujú niekoľko generácii, nájdeš ju v každej domácnosti a dodnes nebola preukázaná škodlivosť vody na organizmu. Práve opačne. Pravidelnou konzumáciou sa skôr prejavuje dlhovekosť. Dokonca aj u nás máme minerálne pramene z ktorých bežne konzumujeme vodu a obsahuje tiež zvýšené množstvo arzénu. Bohužiaľ aj u nás je zhodná norma s USA podľa WHO.
Horské kúpeľné mesto
Aby si sa dostal do Jermuku, potrebuješ zísť z hlavnej cesty ARM1 smerom na sever. Následne vyjsť na po serpentínach na náhornú plošinu. Na konci tejto plošiny, ďaleko od akéhokoľvek priemyslu a v nadmorskej vžške 2 080 metrov sa nachádza malebné kúpeľne mesto. Našim cieľom je liečebné centrum.
Navigácia nás smeruje okolo vodného rezervoáru Kechut. Ako sa blížime k južnému cípu, zastavuje nás armáda. Najprv nám bolo divné, že po tejto ceste nik nejazdí. Už vieme prečo. Za závorou sa nachádza systém priehrady. Asi to je strategicky významné miesto a bohužiaľ nás nepúšťajú ďalej. Nemôžme si ani obzrieť prepad v tvare hviezdy na kontrolované vypúšťanie vody.
Musíme sa teda otočiť a ísť dlhšou cestou okolo celého jazera a prejsť cez centrum mesta. Parkujeme v severnej časti mesta pri Armenia Wellness & SPA Hotel, kde začína kúpeľná štvrť. Trochu vidieť že sem veľmi nepatríme. Sem chodí smotánka Arménska a zámožnejší hostia. V sezóne stojí noc v okolitých hoteloch približne 500,- € a v takom Grand Resort Jermuk kľudne zaplatíš aj dvojnásobok.
Určite by si ale nemal vynechať “Galériu minerálnej vody”. Kolonádová stavba z roku 1956 obsahuje päť kamenných urien, ktorú sú napájané minerálnou vodou cez potrubie v stene. Každý prameň má inú teplotu vody od 30 °C do 53 °C. Len si nezabudni zobrať pohár, lebo len tak sa nenapiješ. A aj na to sú tu obchodníci, ktorí predávajú plastové poháre po 100 Դ. Ak sa napiješ z každého zistíš, že veľký rozdiel v chuti robí aj samotná teplota.
Vodopád Jermuk
Ďalšou z atrakcií mesta je nádherný vodopád, lenže dostať sa k nemu je “umenie”. Vodopád sa podľa mapy nachádza len 100 metrov od najbližšej cesty, ale nevieme nájsť k nemu žiadnu prístupovú cestu. Až nakoniec si spomenieme, že po ceste, pri továrni na plnenie minerálnej vody Jermuk, bola smerová tabuľa k vodopádom. Treba prejsť cez most ponad roklinu, serpentínami zísť až na dno a objavujeme nádherný vodopád.
Vodopádom tečie presne tá istá voda, ako sa plní do fliaš. Aj v ten najhorúcejší letný deň sú jeho vody ľadové. Vodopád je vysoký neskutočných 70 metrov a jedná sa o druhý najväčší vodopád v Arménsku.
Priesmyk Vardenyats
Už máme pol dňa za sebou a z našej 250 kilometrov dlhej plánovanej trasy sme zatiaľ prešli len 70 kilometrov. Plánujeme sa už nezastavovať, aj keď v Jermuku by bolo ešte čo navštíviť, a čo najskôr doraziť do priesmyku. Tam nás čaká tiež jedna krátka zástavka.
Po arménskych cestách málokedy sa dá ísť viac ako 90 km/h. Buď neustále klesáte alebo stúpate po kľukatých cestách a keď už je nejaká rovina, tak je cesta úplne rozbitá. Znova ideme po rovnakej ceste, ako keď sme sa presúvali do Tatev-u.
Zábavná jazda je aj do priesmyku Vardenyats. Ten sa nachádza v nadmorskej výške 2 410 metrov nad morom. A to je ešte len priesmyk a nie okolité hory. Stúpanie je sprevádzané ostrými zákrutami a stratami výkonu motora. Všeobecná rovnica je, že každých 300 výškových metrov stráca auto zhruba 3% výkonu. Takže kým vystúpime hore, auto je o 25% slabšie. Namiesto pôvodných 83 koní pod kapotou máme ich len 62 (to je úroveň Škody Favorit).
Karavánseráj Orbelian
Našou zástavkou uprostred ničoho je pozostatok pôvodnej Hodvábnej cesty. Áno, i tadiaľto viedla nesmrteľná obchodná cesta a práve tu v priesmyku bol vybudovaný karavánseráj, čo je obdoba hostinca, hotela a stajne dohromady. Dokonca je známe, že Marco Polo prešiet touto oblasťou a vo svojich zápiskoch popísal, ako Arméni žili v nepriechodných horách. Tento karavánseráj, v minulosti známi ako Sulema karavanni, bol postavený už v roku 1332 kniežaťom Chesarom Orbelianom.
Jediný vstup do karavánserája je v obdĺžnikovej predsieni, ktorá susedí s hlavnou halou stavby. Má sedlovú strechu z kamenných šindľov, ktorá spočíva na troch oblúkoch. Na východnej strane sa tieto oblúky opierajú o hrany okien. Južná stena predsiene a fasáda vstupnej steny sú málo miestami v karavanseraji, kde sa nachádza nejaká výzdoba. Vchod má výzdobu okolo polkruhového nadpražia, pričom nad nadpražím sa nachádzajú vysoké reliéfy okrídleného zvieraťa vľavo a býka vpravo. Jedinú ďalšiu výzdobu možno nájsť okolo každého z okulárov v hale, z ktorých každý má jedinečný dizajn.
Karavánseráj je postavený z čadičových blokov. Má jednu halu rozdelenú na tri lode so siedmimi pármi mnohouholníkových stĺpov. Zvieratá odpočívali v úzkych uličkách naľavo a napravo od hlavnej sály. Medzi stĺpmi boli kamenné žľaby pre zvieratá a v rohu jednej zo sál bol rezervoár s vodou. Cestujúci spali v samostatnej miestnosti postavenej na konci úzkych uličiek na západnej strane karavánserája. Strecha nad trojloďovou halou mala tri rovnobežné klenby s okulárom v každej z nich. Klenby podopierali oblúky, ktoré sa tiahli od stĺpa k stĺpu pozdĺž uličiek a prechádzali od stĺpov k stenám. Okuláre umiestnené v strede každej z klenieb slúžili na privádzanie slnečného svetla a čerstvého vzduchu a zároveň na vypúšťanie dymu.
Vo vstupnej hale karavánserája boli objavené texty v prezštine a arménčine. Perzský text však vandali úplne poškodili a je nečitateľný, avšak arménsky nápis ostal neporušený a v hrubom preklade je tam napísané nasledovné:
V mene všemohúceho a mocného Boha, v roku 1332, za svetovlády Busajda Chána, ja Chesar, syn kniežaťa kniežat Liparita a mojej matky Any, vnuka Ivaneho, a moji bratia, krásni ako levy, kniežatá Burtel, Smbat a Elikom z dynastie Orbelian, a moja manželka Khorishah, dcéra Vardana [a . …] Senikarimanovcov, postavili tento duchovný dom z našich vlastných prostriedkov pre spásu našich duší a duší našich rodičov a bratov odpočívajúcich v Kristovi a mojich žijúcich bratov a synov Sargisa, kňaza Hovhannesa, Kurda a Vardana. Prosíme vás, okoloidúci, pamätajte na nás v Kristovi. Začiatok domu [sa odohral] za veľkňazstva Ezaia a koniec vďaka jeho modlitbám v roku 1332.
Karavánseráj Orbelian bol zničený už v 15.-16. storočí, pokým ho medzi rokmi 1956 – 1959 nezrekonštruovali. Zrúcanina stavby východne od predsiene bola predtým považovaná za kostol. Tento omyl vyvrátili archeologické vykopávky v roku 2014.
Vždy v strehu
Len čo opustíme karavánseráj a prejdeme prvú zákrutu vidíme auto zakliesnené v priekope. Je to presne to isté auto s posádkou, ktorú sme pozdravili 20 minút dozadu pri karavánseráji. Navyše, ako sme si všimli, deti tu nesedia v auto-sedačkách, ale väčšinou ich vidíme nepripútané na predných sedadlách, a je jedno v akom veku.
Na prvý pohľad, okrem toho že posádka je v šoku, nevyzerá že sú nejako zranení, aj keď ponúkame pomoc s odvozom. Ťažko sa s nimi dá dohovoriť, keďže anglicky vôbec nevedia a rusky tiež nie. Nakoniec sa ponúkame, keďže máme aktuálne najsilnejšie auto, že im pomôžeme vytiahnúť auto z priekopy. Ani nedohovoríme, a už prinášajú ťažné lano. Zapíname pomaly prevod a Lada Niva sa ani trochu nezapotí ani neprešmykne a raz také veľké auto je vytiahnuté z priekopy. S pocitom dobrého skutku už pokračujeme do nášho cieľa.
Jazero Sevan
So západom slnka prichádzame k jazeru Sevan. Takmer si myslíme že sme došli k moru, ale jedná sa o najväčšie jazero v Arménsku a na Kaukaze. S nadmorskou výškou 1 900 metrov je jedným z najvyššie položených jazier na svete. Názov Sevan má urartský pôvod a je odvodený od slova Siuna, čo znamená kraj jazier.Jazero je rozdelené na dve časti: Veľký Sevan a Malý Sevan. Veľký Sevan má rozlohu 972 km² a Malý Sevan 284 km². Jazero je napájané 28 riekami a potokmi, pričom pramení len jedna – rieka Hrazdan.
Už na ceste vidieť, že sme prišli do inej časti Arménska. Posledných 75 kilometrov popri brehu je úplne pohodlných a absolútne rovných. Dokonca sa dá prekročiť aj rýchlosť 100 km/h. Navyše posledných 8km sa objavuje aj plnohodnotná diaľnica!
Dom spisovateľov
Za tmy dochádzame k nášmu dnešnému cieľu, nášmu ubytovaniu, modernistickému majstrovskému dielu Arménska. To bohužiaľ za tmy nedokážeme oceniť. Však ráno uvidíme. Pozdravíme sa s prevádzkovateľom, kuchárom a recepčným v jednom a zachviľu sme v našich izbách. Dokonca dostávame bez príplatku aj upgrade na deLuxe izbu, čo od deLuxe malo ďaleko.
Na záver dňa si objednávame ešte večeru. Síce žiadne menu neexistuje, skúšame si niečo vymyslieť. S poznámok vieme, že jazero je povestné svojimi endemickými rybami. Nie je nad čím rozmýšľať. Výsledok posúď sám. Ostatné informácie sa dočítaš zas v ďalšej časti.
Prečítaj si ďalšie články
Taškent: Hlavné mesto Uzbekistanu
Máme všetko potrebné. Máme SIM karty v telefónoch, zapožičané auto s plnou nádržou a potrebnú hotovosť. Ubytovanie v strednej vzdialenosti do mesta, v relatívnej blízkosti letiska a v ideálnej polohe na opustenie mesta smerom do Samarkandu, ale to už predbiehame. Keď už sme nedobrovoľne v Taškente, tak si ho treba užiť. A kde lepšie začať,…
India: 3.deň – Konečne cieľový kontinent
Zas som veľa nenaspal. Kým zhasnú svetlá v lietadle počas nočného 5 hodinového presunu, ubehnú dve hodiny. Spoločnosť AirSeychelles ti asi na každom lete podáva minimálne jedno jedlo.
Zviezli sme sa lanovkami ktoré pamätajú Stalina
Na posledný deň pred odletom je na programe asi najväčšia atrakcia, ktorú už mnoho z vás asi nebude mať šancu absolvovať. Bol to jeden z dôvodov, prečo sme sa aj vybrali do Gruzínska.
14 zaujímavých faktov o Arménsku
Arménsko, krajina rozpadajúcich sa kostolov, úžasných výhľadov a veľmi dobrého vína. Táto starobylá krajina je známa svojím bohatým kresťanským dedičstvom, neuveriteľne dobrým jedlom, ako je kyufta, manti, arménska dolma a ďalšie. Je tiež domovom tých najvrúcnejších miestnych obyvateľov, na ktorých si kedy narazil a z ktorých každý sa s vami rád podelí o svoju kultúru.