Opustený židovský cintorín Asilah

Opustený židovský cintorín v marockom meste Asilah vyzerá ako slávnostné a pokojné miesto pri oceáne, ale skrýva tragickú históriu a niekoľko prekvapivo záhadných náhrobných kameňov.

Asilah (alebo Arcila) je jedno z najkrajších miest v severnom Maroku. Má jednu z najlepšie zachovaných medín v Maroku. V 40. rokoch 20. storočia tu žila židovská komunita, ktorá mala v čase svojho najväčšieho rozmachu viac ako 250 000 obyvateľov, ale odvtedy sa ich počet zmenšil na niekoľko tisíc, z ktorých väčšina žije v Casablance.

Podľa potomka jedného z asilských Židov tamojšia komunita väčšinou emigrovala zo Španielska po vydaní dekrétu Alhambra, ktorým boli Židia vyhostení z Pyrenejského polostrova. Populácia sa zväčšovala, až kým sa na začiatku 20. storočia mnohé židovské rodiny masovo nepresťahovali do Južnej Ameriky, aby sa podieľali na kaučukovom boome. Hoci v Asilah možno ešte nejakí Židia zostali, pobrežný cintorín na okraji mesta bol ponechaný napospas živlom.

Hroby tam stále ležia opustené a obklopené burinou. Náhrobky sú väčšinou jednoduché a majú epigramy, napísané v hebrejčine a v španielčine, ako to bolo bežné v sefardských komunitách.

Na cintoríne sa nachádza aj jeden záhadný a zlovestný náhrobok neznámeho mladého dievčaťa menom Simi, ktorý sa nachádza na samom okraji útesu s výhľadom na Atlantik. Text na kameni znie: „Simi Roiffová, zomrela 15 Tamus 5704 (6. júla 1944). Amargada y desesperada se dejo abandonar por sus infortunio y jovem aun se dejo arrebatar su alma. („Zatrpknutá a zúfalá sa cítila opustená vo svojom mladom nešťastnom stave; dovolila, aby jej vzali dušu“).

Každý turista, ktorý navštívi cintorín, by urobil dobre, keby sa pomodlil nielen za mŕtvych, ktorých tu zanechala diaspóra, ale aj za úbohú, nešťastnú Simi.