Pamätné múzeum KarLag

V dedine Dolinka pri veľkom kazašskom meste Karaganda sa nachádza bývalé administratívne sídlo KarLagu, skratka pre Karagandský nápravno-pracovný tábor, jeden z najväčších Stalinových gulagov. Atraktívna architektúra popiera temnú históriu budovy, v ktorej sa teraz nachádza múzeum pripomínajúce obete politických represií na všetkých úrovniach, a najmä sovietskeho systému gulagov.

Počas takmer troch desaťročí fungovania v rokoch 1931 až 1959 administratívne centrum v Karlagu spracovalo až milión väzňov. Sovietskou politikou bolo posielať ľudí odsúdených za zločiny (skutočné alebo vymyslené) mimo ich domovských oblastí, kde by mohli vzbudiť sympatie miestnych obyvateľov. Väčšina väzňov umiestnených v KarLagu teda neboli Kazachovia.

V čase druhej svetovej vojny a bezprostredne po nej boli sovietske pracovné tábory plné buď vojnových zajatcov, alebo jednoducho ľudí nemeckej a v menšej miere japonskej národnosti, ktorí boli pozatýkaní a uväznení. V dôsledku toho bolo miestne obyvateľstvo mesta Karaganda až do konca 20. storočia prevažne nemeckej národnosti.

Hoci rozsiahla kazašská step poskytovala väzenie, v ktorom nebolo potrebné stavať múry ani ploty (nemôžete utiecť, ak nemáte kam), hlavným dôvodom umiestnenia nápravno-výchovného pracovného tábora Karaganda v tomto kraji bola potreba lacnej pracovnej sily pre miestne uhoľné bane. To bolo mimoriadne dôležité najmä počas vojny. Časom sa tu realizované práce rozšírili z ťažby uhlia na poľnohospodárstvo, železničné strojárstvo a rôzne vedecké práce. Medzi slávnych obyvateľov patrili konštruktér lietadiel Andrej Tupolev a vedec Alexander Čiževskij, ktorí mali pokračovať vo svojej práci v rámci väzenia.

Administratívna budova má dve poschodia a suterén. V suteréne sa nachádzajú rekonštrukcie miestností, ktoré v tejto budove neexistovali, ale existovali inde v systéme gulagov: väzenské cely, lekárske kliniky, mučiarne a ubikacie. Na horných poschodiach sú tematické miestnosti s artefaktmi a diorámami, ktoré rozprávajú príbehy o živote v táboroch. Medzi výrazné prvky patrí množstvo sovietskych propagandistických plagátov a malá galéria umenia vytvoreného väzňami. Nie je prekvapením, že témy považované za vhodné na umelecké vyjadrenie sú obmedzené a obsahujú veľa obrazov Vladimíra Lenina.

Väčšina záznamov o tábore bola úmyselne alebo „náhodne“ zničená, ale miestna univerzita naďalej pracuje na skladaní histórie väznice. Návštevníkom je k dispozícii kniha, do ktorej môžu pridať svoje kontaktné údaje a akékoľvek informácie o príbuzných, ktorí tu mohli byť väznení. Ak výskumný tím nájde nejaké informácie o väzňovi, osloví ho.