Villa Rustica
Voľne dostupný archeologický skvost z prvého storočia na úpätí Devínskej Kobyly!
Približná doba čítania: 4 minúty
Villa Rustica je označenie pre vidiecky dom z čias Rímskej ríše (3. storočie n.l.). Pamiatky po Rimanoch sa našli v ľavobrežnej časti Bratislavy, korá nebola súčasťou rímskeho impéria. Villa Rustica z 3. storočia n.l., objavili v roku 1982 objavili na severnom úpätí masívu Devínskej Kobyly. Predpokladá sa, že išlo o nedokončenú vidiecku usadlosť, ktorá možno patrila germánskemu veľmožovi spriaznenému s Rimanmi.
Na základe objavených stavebných základov bola budova v Dúbravke malým objektom (približné rozmery 13×11 metrov, skladala sa zo šiestich miestností). Základy stavby spolu s časťami nad úrovňou terénu dosahujú výšku 150cm a hrúbku muriva 60cm. Z troch strán sa k budove pripájajú tri polkruhové apsidy rozličného priemeru. Predpokladá sa, že apsidové miestnosti boli vlastne bazénikmi na studenú (frigidarium), teplú (tepidarium) a horúcu (caldarium) vodu. Najväčším priestorom stavby bola miestnosť s pôdorysom v tvare písmena L, ktorá zrejme slúžila ako prezliekáreň. To, že neboli objavené žiadne stopy podlahového vykurovania vedie k domnienke, že kúpele nemohli spĺňať svoju funkciu. Preto sa predpokladá, že stavba mohla mať aj iné využitie.
Dnes si o jej veľkosti a vzhľade môžeme urobiť obraz na základe zakonzervovaných základov stavby. Prístup k pamiatke je napriek absencii značenia pomerne jednoduchý (nachádza sa neďaleko bývalého objektu Slovenských závodov technického skla).
Vzhľadom na význam pamiatky, bola lokalita v Bratislave vyhlásená v roku 1990 za národnú kultúrnu pamiatku.
Pri skúmaní pozostatkov stavby boli objavené nálezy dôležité pre jej datovanie. Ide najmä o rímsku keramiku, viacfarebné mozaikové sklo, bronzové spony, rímske mince a i. Výnimočným nálezom z tohto územia je drobná bronzová plastika predstavujúca starogréckeho boha plodnosti Priapa.
Slovania na Veľkej lúke
Mimoriadny význam pre naše národné dejiny má objavenie osady a súvekého urnového pohrebiska patriaceho najstaršej slovanskej vlne, ktorá sa okolo prelomu 5. a 6 stor. dostala na územie Bratislavy i strednej Európy. Ide o jedinečné konkrétne doklady z počiatkov osídľovania Bratislavy Slovanmi. Veľká lúka bola osídlená aj v období nášho prvého štátneho útvaru – vo Veľkej Morave i po veľkomoravskom období (9. – 10. stor.).
Osadu tvorili nepravidelne usporiadané oválne polozemnice o rozmeroch približne 2,5×4 m s kamennou pieckou v rohu obydlia. Možno osada súvisela so slovanským sídliskom, ktoré sa nachádzalo na prudkom severovýchodnom svahu kopca medzi Dúbravskou studničkou a Bielymi skalami.
Tu bola popri sídliskových objektoch (iba rámcovo datovaných medzi 8.-11.stor.) odkrytá obdĺžniková sklárska pec, postavená čiastočne z druhotne použitých rímskych tehál. Kolok XIV. légie s prímením Antoniana z doby vlády cisára Caracallu (211-217) na framente teguly dovoľuje predpokladať v blízkosti rímsku stavbu z 3. storočia. Bola pravdepodobne súčasná s rímsko-germánským veľkostatkom na Veľkej lúke (villa rustica).
Slovensko ponúka ďalšie miesta
Slovensko - Krátke info
* Informácie sa vzťahujú len k Slovensku a k držiteľom slovenských pasov.
Blízke miesta do +/- 300km
-
3,7 km
-
3,9 km
-
7,0 km