India: 12. deň – Návrat domov
CK Knirsch 13. októbra 2016
Približná doba čítania: 5 minút
Ani neviem napísať kedy prilietam, keďže počas 24 hodín som prešiel asi 4 časové pásma. Podľa Indie o 3:30, podľa Seychellov o 6:00 a podľa času domova o 08:00. Trochu je z toho môj organizmus zmätený, ale mobil mi ukazuje správne, podľa toho kde som.
Už pri vystupovaní z lietadla na letisku Charles de Gaulle ma doslova strasie. Teplotný rozdiel takmer 30°C nie je bohviečo. Na najbližšom WC sa obliekam do toho najteplejšieho čo mám. Bohužiaľ toho nemám veľa. Jedny tenké tepláky a mikinu. Preistotu si dávam ešte na seba rovno 2 tričká, len s krátkym rukávom. Viac teplejšieho nemám. Však keď som odchádzal, boli teploty u nás okolo 25°C. Zrazu vonku ukazuje len nejakých 6°C!
Predražený Paríž
Chcem vyraziť pozrieť do centra Paríža, keď už som tu. Však lietadlo do Viedne mi odlieta až podvečer okolo 17:00. Dvojdenný rozpočet v Indii míňam hneď v úschovni batožín. Príručnú batožinu na letisku mi na pár hodín odložia za 14,-€. Ďalších 20,- € miniem v najbližšom automate na dopravu pre presun do centra a späť. Nejako sa to rýchlo míňa.
Smer Eiffelova veža
Vo vlaku smerom k Eiffelovej veži na mňa ľudia nejako divno zazerajú a ja na nich. Všetci majú na sebe čiapky, rukavice, šály a zimné bundy! Žeby predsa bola taká zima? Keď vyleziem na mojej zástavke z podzemia, pochopím. Cestou k Eiffelovej veži sa vyhýbam tienistým miestam a snažím sa ísť po tých slnečných. Na tých sa to ako tak dá zniesť. Dúfam, že čoskoro sa oteplí na sľubovaných 15°C.
O chvíľu som priamo pod Eiffelovou vežou. Všade je ľudoprázdno, len kde tu nejaký zametač ulíc a policajti. Pár turistov je i priamo pod vežou. Aj keď som nedúfal, že sa dostanem hore, tak rada na výťah je docela krátka a za 15 min. otvárajú. Žeby som mal šťastie?
Snáď nabudúce
Nie nemal! Keď sa krátka rada posunie trochu ďalej, vidím nápis, že keď stojím na tomto mieste, tak na radu sa dostanem približne za ½ hodinu. To by ani nebol taký problém, času mám dosť, len pod Eiffelovkou je automaticky tieň a akosi sa nedá tá zima zniesť v tenkom oblečení a ešte stáť aj na jednom mieste. Idem skúsiť si to aspoň vybehnúť po schodoch na druhé podlažie. No tu zas ani 30 min. po oficiálnych otváracích hodinách sa neunúvajú otvoriť a tak nechávam vežu vežou, že snáď nabudúce. Idem sa radšej niekam zohriať do kaviarne na raňajky. Teplá káva s croissantom ma určite trochu zohreje.
Uvažujem čo ďalej. Kým som si vychutnal raňajky, doteraz nádherné slnečné počasie sa zmenilo na maximálne oblačné. Z tohto asi teplo nebude. S pokorou sa teda vraciam na letisko.
Flákanie sa po letisku
Do odletu mi ostáva viac ako 5 hodín. Čas využívam na dopisovanie článkov, sledovanie filmov, či nákup posledných magnetiek. Tie si už musím narvať do vrecák. Do batohu natlačeného do prasknutia už ich nedám. Nakoniec strategicky obsadzujem miesto neďaleko mojej brány pri elektrických zásuvkách. Nič mi to nie je platné, lebo nie sú funkčné a kým nájdem druhé tak vždy po ½ hodine zmenili číslo brány môjho odletu. To aby som sa asi nenudil a ostával stále v strehu.
Konečne doma
S AirFrance doletím do Viedne presne na čas a ani nijako nezdržujú vystupovanie. Dokonca stíham aj skorší autobus do Bratislavy, ktorý som si myslel, že nestihnem. Doma po povinnej konečne teplej sprche po dvoch dňoch konečne ulíham do normálnej postele a ani neviem ako zaspávam.
Kam to bude nabudúce? Ani sám neviem. Nechám sa prekvapiť, kam sa zas vyskytnú chybne nacenené letenky. Aj keď dnes sa objavili z Amsterdamu do strednej Ameriky spiatočné letenky už od 218,- €!
Prečítaj si ďalšie články
Noc múzeí 2016
Táto celoeurópska akcia sa koná iba raz do roka a už minimálne ¼ roka vopred sa pre istotu usídľuje v kalendári. Pre Bratislavu tohtoročný program bol síce bohatý, ale nie až tak ako minulý rok. Navyše tentoraz nebolo plánom pochodiť 14 múzeí ale vytipovali sme si ich iba pár.
Zvíťazili sme s TomTom v Aténach
Viete ako vznikol známy 42,195 metrov beh nazývaný maratón? Víťazstvo Grékov po bitke u Marathonu bežal oznámiť do Atén grécky vojak Thersippose. Bez odpočinku ubehol trať dlhú 42,195 metrov. Na aténskom námestí zvolal: Zvíťazili sme! Potom klesol mŕtvy celkom vyčerpaný nadľudským výkonom. Na jeho počesť bola pomenovaná najdlhšia olympijská bežecká trať ako maratónsky beh.
Bosorky v Bratislave
Jedna z najkrajších bratislavských sôch má trochu zastrčené miesto. Mnohí ju už možno niekde na obrázkoch a pripomína skôr súsošie k rozprávke o troch zhavranelích bratoch. Pravda je ale inde.
Tour de Romania 2016 (6.diel): Mŕtve more Rumunska
Spíme ako v bavlnke a nechce sa nám vôbec vyliezť z pelechov. Však denno denne máme nejaký presun spojený s návštevou nejakej zaujímavosti. Nakoniec sa vykopeme z postelí a domáci akonáhle nás zbadajú už nám ponúkajú kávu. Asi dosť zle vyzeráme. Ranná dávka kofeínu blahodárne pôsobí na náš organizmus a zanedlho už vyberáme oblečenie v…