Ruské drevené letiská: Prostý pôvab z dávnych čias

Žiarivé, nablýskané terminály sa stali symbolom postavenia každého mesta s ambíciami, akoby boli vyrobené z rovnakej formy.
To všetko je však na míle vzdialené od odľahlých arktických oblastí Ruska a sibírskej divočiny. Tu objavíte úplne iný typ letiska, postavené v polovici 20. storočia, keď Sovietsky zväz videl v leteckej doprave spôsob, ako rozšíriť vplyv štátu do každého kúta svojho teritória, aj keď to znamenalo len o málo viac ako hlinenú dráhu a rádiovú chatrč. Nenájdete tu obrovské bezcolné obchody, rýchle občerstvenie ani módne značky zvučných mien, ale ruské drevené letiská majú svoju vlastnú krásu. Niektoré sú trochu schátrané, ale aj tak im ich krehkosť a jednoduchosť dodávajú jedinečný a očarujúci charakter.

Prinášame vám sprievodcu po niektorých z najpozoruhodnejších ruských drevených letísk. Ale varovanie pre budúcich návštevníkov: Hoci na mnohých z nich je pravidelná letecká doprava, dostať sa na ne môže byť poriadne dobrodružstvo.

Solovki

Letisko Solovki je vstupnou bránou na Solovecké ostrovy, súostrovie nachádzajúce sa v Bielom mori, priamo pod polárnym kruhom v európskej časti Ruska. Solovki sú pravdepodobne najturistickejším letiskom na tomto zozname, a to vďaka návštevníkom, ktorí si prichádzajú pozrieť Solovecký kláštor z 15. storočia, architektonický zázrak postavený tiež výlučne z dreva, ktorému UNESCO udelilo štatút svetového dedičstva. Pravidelne odtiaľto lietajú linky do Archangeľska, jedného z hlavných miest na severe Ruska.

Letnyaya Zolotitsa

Aj toto letisko sa nachádza na brehu Bieleho mora, ale na pevnine a neďaleko spomínaných Soloveckých ostrovov, a slúži malej osade, ktorej názov v preklade znamená “Letné zlato”. Spoločnosť 180 miestnym obyvateľom tu robí kolónia tuleňov grónskych, miestna atrakcia, kvôli ktorej sem návštevníci stále prichádzajú… samozrejme, letecky.

Mezen

O niečo severnejšie, ale stále v regióne Archangeľsk, sa nachádza letisko Mezen, ktorého drevená konštrukcia je natretá výraznou bledomodrou farbou. Postavili ho počas druhej svetovej vojny na mieste, kde už od 19. storočia stála meteorologická stanica. V súčasnosti odbaví približne 6 000 cestujúcich ročne a slúži aj ako východisko do ešte odľahlejších miest ruského severu.

Seymchan

Magadanská oblasť na ďalekom východnom pobreží Ruska je tiché, často osamelé miesto s počtom obyvateľov len niečo cez 150 000 – najmenšia zo všetkých ruských oblastí. Počas druhej svetovej vojny sa však stala súčasťou frekventovaného leteckého koridoru ALSIB, aljašsko-sibírskej leteckej trasy, ktorá zabezpečovala dodávky nevyhnutných zásob z USA do vtedajšieho spojeneckého Sovietskeho zväzu. Letisko Seymchan s priam rozprávkovou atmosférou bolo postavené v roku 1942 ako súčasť tohto vojnového úsilia. Letisko má pravidelné spojenie s Magadanom, hlavným mestom regiónu.

Uorgalan, Nel’kan a Mar-Kyuyol

Pri pohľade z diaľky by ste si mohli letisko Uorgalan pomýliť s jedným z hotelov postavených vo falošnom alpskom štýle, ktoré sú bežné v horských strediskách po celom svete. Letisko Uorgalan sa skutočne nachádza v horskej oblasti, ale veľmi zvláštnej.
Masív Kondyor je vzácny geologický útvar: príklad dokonalej kruhovej intruzie – to znamená kráterovitý kruh pohoria sopečného pôvodu.

Úlohou letiska v tomto vzdialenom kúte Chabarovského kraja na ruskom Ďalekom východe je zásobovať platinovú baňu, ktorá je v prevádzke priamo v centre masívu Kondyor. V tom istom regióne sa nachádzajú aj drevené letiská Nel’kan a Mar-Kyuyol.

Belaya Gora, Olenyok, Nyurba, Ust-Kyuga, Srednekolymsk a Verkhnevilyuysk

V republike Sacha, známej aj pod názvom Jakutsko, ktorá je takmer päťkrát väčším územím ako Francúzsko, žije menej ako milión ľudí a jej veľkú časť tvoria nekonečné lesy tajgy. Niet divu, že drevo je materiálom, z ktorého sa stavajú mnohé letiská v tomto rozľahlom regióne, kde je letecká doprava často jedinou možnosťou, ako sa dostať do izolovaných komunít.

Turukhansk, Yeniseisk a Khatanga

Vedľa Sachskej republiky sa nachádza Krasnojarský kraj, ďalší obrovský región s množstvom drevených letísk.

Tri najpozoruhodnejšie sú Turuchansk, ktorého starý terminál pripomína veľkú stodolu, Jenisejsk a Khatanga. Hoci sú jeho priestory trochu schátrané, Khatanga je jedným z najrušnejších letísk v arktických končinách Ruska, ktoré v roku 2017 odbavilo viac ako 34 000 cestujúcich.

Je záchytným bodom pre polárne expedície a bolo tiež určené ako diverzné letisko pre lietadlá letiace nad neobývanými oblasťami severnej Sibíri. Letisko Khatanga je schopné odbavovať stredne veľké prúdové lietadlá, ako napríklad Tupolev Tu-154 alebo aj väčšie Iljušin Il-86. V súčasnosti má pravidelnú linku do hlavného mesta regiónu Krasnojarsk, ako aj do arktického banského mesta Norilsk.

Igrim

Letisko Igrim v Západnej Sibíri, v oblasti ťažby ropy a zemného plynu, má drevený terminál a určite jednu z najdlhších prašných vzletových a pristávacích dráh pre komerčnú prevádzku v Rusku. Odbavuje pravidelné a sezónne lety do niekoľkých väčších miest v regióne, ako sú Chanty-Mansijsk, Ťumeň a Surgut.

Chara

Možno vyzerá ako poľovnícka chata, ale toto letisko, ktoré funguje len počas dňa, využíva približne 8 000 cestujúcich ročne. Miestny dopravca Angara Airlines prevádzkuje pravidelné lety do regionálneho hlavného mesta Čita, neďaleko brehov Bajkalského jazera.

Khuzhir

A keď už sme pri Bajkale, treba spomenúť aj Khuzhir, ďalší príklad ruskej drevenej letiskovej architektúry. Hoci sa nachádza na Bajkalskom jazere na ostrove Olchon, ktorý je sám o sebe turistickou destináciou, letisko Khuzhir je už viac ako 20 rokov oficiálne zatvorené.

To však neodradilo bývalého pilota Vladimíra Prokopjeva a jeho manželku Heroldu od toho, aby naň naďalej dohliadali a udržiavali ho v prevádzkyschopnom stave ako za starých sovietskych čias, keď ho trikrát až štyrikrát denne navštevovali 12-miestne lietadlá An-12. Dokonca aj rádiostanica je v prevádzkyschopnom stave. Dnes tu neplánovane zastaví len občasné športové lietadlo, no starší manželia, ktorí toto letisko nazývajú svojím domovom, ho zachovali ako časovú schránku z dávnych čias.

Mapa