Za jeden deň cez Západnú Saharu
CK Knirsch 21. marca 2023
Približná doba čítania: 7 minút
Dnes je plánom prejsť Západnú Saharu z Dakhla popri pobreží až do viac ako 600 kilometrov mesta Tarfaya. Mesto je približne na polceste medzi Dakhla a Agadir, kde musíme už minimálne za dva dni byť. Navigácia ukazuje, že cesta bude trvať niečo cez 7 hodín a preto je plánom vyraziť skoro ráno, aby sme ešte zo samotného dňa niečo mali.
Rôzne pojmy skorého rána
Keď sa povie u nás skoro ráno, je približne niečo medzi 6:00 – 7:00, lenže to absolútne neplatí pre Maroko. Už v roku 2018 vydali nariadenie, že po celý rok bude letný čas, čiže UTC+01:00. To znamená, že v zime oproti Slovensku tu nie je žiaden časový posun. Na druhej strane, v zimnom období tu slnko vychádza dosť neskoro, tesne pred 09:00.
Tomuto času je prispôsobený aj samotný život v krajine. Absolútne nehrozí, že o siedmej ráno si dáte kávu. Keď vyjdete von na ulicu, mesto je absolútne tiché. Ako u nás asi o 04:00 ráno. Všade tma, všetko pozatvárané, ulice prázdne a kde tam začínajú jedine pekári jazdiť. Nič iné nám neostáva, len nechať kľúče od izieb na recepcii a bez kávy vyraziť na cestu.
Kto funguje nonstop, sú stále prítomné policajné kontroly na vjazdoch/výjazdoch z mesta a čerpacie stanice. Jedine tu sa vieme dopracovať k rannej dávke kofeínu a čerstvým croisantom. Croisanty vykúpime absolútne všetky, však sú ešte teplé priamo z pekárne. Takto posilnení vyrážame do tmy.
Cesta ubieha rýchlejšie
Ešte prvých 50 kilometrov od Dakhla sa nachádzajú odrazky popri ceste, čo pomáha jazdou naprieč púšťou v absolútnej tme, ale i tie sa potom stratia. Našťastie sa začína brieždiť a začíname vnímať v zakúrených autách okolitú krajinu. Presne na 08:48 máme aj nastavený alarm. Presne o tomto čase vychádza slnko.
Tu nie je absolútne žiaden problém kdekoľvek zastaviť. Ste videní už z diaľky a premávka je veľmi riedka. Akonáhle zaznie alarm, zastavujeme autá a užívame si východ slnka uprostred krajiny nikoho. Len z áut sa nám veľmi nechce. Sú asi 2 °C, ale čím viac sa Slnko derie nad obzor, tým rýchlejšie stúpa teplota.
Motorest, ktorý nenájdete na mapách
Až po vyše troch hodinách narážame na prvý motorest, kde si môžeme dať plnohodnotné raňajky. Je to presne ten istý motorest, v ktorom sme sa zastavovali smerom na juh. Tu si človek veľmi nevyberie, v ktorom motoreste zastaví. Je len jeden. A vieme že ďalšie možné občerstvenie je možné za ďalších 150 kilometrov. Objednáme si obľúbenú matishu s čajom, zaplatíme za 9 osôb necelých sedem euro a môžme vyraziť ďalej.
Veterné farmy
Na kávu sa na chvíľu zastavujeme vo vojenskom meste Boujdour (znova to isté, čo pred pár dňami opačným smerom) a začíname míňať veterné elektrárne za mestom. Nachádzajú sa tu aj solárne fotovaltické elektrárne, ale k tým sa nedostaneme. Za to k obrovským vrtuliam sa nie je absolútny žiaden problém sa dostať. Stačí zísť z diaľnice kdekoľvek a zamieriť si to k obrovským vrtuliam. Je ich nepredstaviteľné množstvo, až kam oko dohliadne. Keď pozeráme do mapy, tieto farmy sa tiahnú ešte dobrých 10 kilometrov smerom do púšte. Tieto plochy nie sú vhodné asi na nič iné. Takto má aspoň blízke mesto lacnú a ekologickú elektrinu. Vietor tu od oceánu fúka neustále.
Zakázané odbočenia
Ako sme už spomínali niekoľko krát, pri každom meste či dôležitejšej križovatke sa nachádza niekoľko policajných kontrol. Áno, to sa znova opakuje pri neoficiálnom hlavnom meste Západnej Sahary: Laâyoune. Mimoriadna kontrola sa nachádza na odbočke na národnú cestu č. . Tá totiž vedie z Laâyoune do Guelta Zemmur. Väčšine to asi nič nehovorí, ale táto cesta je prísne strážená a je sem zakázaný vjazd civilistom a turistom už dvojnásobne. Diaľnica dlhá len 259 kilometrov totiž vedie cez Boucraa (najväčšie bane a zásoby fosfátov na svete) až k hraniciam s Mauritániou. Guelta Zemmur, v blízkosti hraníc s Mauritániou, bola kedysi malá osada ktorá zohrala významnú úlohu v bojoch medzi Marokom a Frontom Polisario. Od roku 1976 je základňou marockých ozbrojených síl spolu s centrálou satelitných antén ktoré fungujú ako komunikačné centrum pre jednotky celého regiónu. Je to jeden z najdôležitejších bodov marockého múru a jedna z najviac zamínovaných oblastí.
Konečne v cieli
V Laâyoune nás teda nasmerujú na ten správny smer a po ďalšej hodine jazdy sa nachádzame v cieli našej cesty: Mesto Tarfaya. Ani nevieme kedy sme prekročili neoficiálnu hranicu, ktorú sme nechali 30 kilometrov za sebou. Áno, mesto Tarfaya je posledným väčším mestom v Maroku pred vstupom do Západnej Sahary. Dokonca je to aj miesto v Maroku ktoré sa najbližšie nachádza ku Kanárskym ostrovom. Tie sú vzdialené len 100 kilometrov od ostrova Fuerteventura.
Tarfaya je inak významným mestom z viacerých uhlov. Tu žil a nabral inšpiráciu pre svoju najpopulárnejšiu knihu spisovateľ a letec Antoine de Saint-Exupéry. Mesto bolo aj dôležitou leteckou základňou pre dopravu pošty do subsaharskej Afrky a pre spoločnosť Lufthansa pre svoje lety do Južnej Ameriky. Ale o tom viac v ďalšej časti.
Prečítaj si ďalšie články
India: 2.Deň – Raj na zemi?
Ešte za tmy nás letušky prebúdzajú z prehadzovacieho spánku a hľadania správnej polohy na sedačkách, či na zemi alebo medzi sedačkami, aby sa človek ako tak vyspal. Aj tak to veľmi nepomohlo.
Taroudant: Babička Marakéša
Dnes už mierime do nášho posledného cieľa. Mesto Taroudant. Mesto je známe ako “Babička Marakéš”, pretože vyzerá so svojimi obklopujúcimi hradbami vyzerá ako menší Marakéš. Už v 16. storočí dynastia Saadi používala Taroudant ako hlavné mesto, než svoje kráľovské sídlo presunula ďalej do Marakéša. My dúfame, že tu bude podstatne menej turistov a máme to…
Za jeden deň cez Západnú Saharu
Dnes je plánom prejsť Západnú Saharu z Dakhla popri pobreží až do viac ako 600 kilometrov mesta Tarfaya. Mesto je približne na polceste medzi Dakhla a Agadir, kde musíme už minimálne za dva dni byť. Navigácia ukazuje, že cesta bude trvať niečo cez 7 hodín a preto je plánom vyraziť skoro ráno, aby sme ešte…