Dedina Ushaiqer

Ushaiqer sa nachádza asi 200 kilometrov severozápadne od Rijádu a je to jedno z najstarších miest v regióne. V dávnych časoch bolo nevyhnutnou zastávkou pre pútnikov prichádzajúcich z Kuvajtu, Iraku a Iránu a smerujúcich ďalej na západ k posvätným miestam islamu. Ushaiqer sa prvýkrát objavuje v spisoch arabského básnika Al-Hutay’a, ktorý žil v 7. storočí, ale jeho pôvod je pravdepodobne oveľa starší.

S modernou dopravou stratil Ushaiqer svoj význam. Kedysi prekvitajúce centrum vzdelanosti a obchodu je dnes malebným zhlukom hlinených domov a opustených úzkych uličiek. Pod pojmom „dedina kultúrneho dedičstva“ si predstavíme miesto, kde môžeme pozorovať tradičný životný štýl. Ushaiqer spĺňa tento cieľ v tom zmysle, že tu možno pozorovať tradičnú architektúru a navštíviť múzeum, v ktorom sú vystavené starobylé zbrane, predmety dennej potreby, vyšívané odevy a remeselné šperky. Stará časť mesta Ushaiqer je však opustená.

Ushaiqer ako dedina, ktorá je kultúrnym dedičstvom, je v štádiu rozvoja. Niektoré budovy boli zrekonštruované, zatiaľ čo iné ležia v rôznom stupni rozkladu. Labyrintom uličiek sa dá bezpečne prejsť, ale vstup do ktorejkoľvek z otvorených budov je nebezpečný. Hrubé múry domov a chodníky medzi budovami poskytujú určitý úkryt pred neľútostným slnkom. Na okraji mesta Ushaiqer sa nachádzajú palmové háje a studne.

Zaujímavými architektonickými prvkami týchto domov je opakujúci sa trojuholníkový tvar okien a striech a rozšírené používanie stĺpov s výraznými hlavicami na podopretie stropu. Strechy pozostávajú z miestneho dreva a prepletených palmových listov, ktoré sa v tomto počasí dobre udržiavajú, ak sa pravidelne ošetrujú, ale rýchlo sa kazia, ak sa zanedbajú. Dvere, tiež z miestneho dreva, majú geometrické ozdoby a základné, ale účinné uzamykacie zariadenia.