Lubicon
Územie pôvodných obyvateľov, ktoré Kanade nikdy formálne nepatrilo
Približná doba čítania: 3 minúty
V piatok ráno si deti začali sťažovať na bolesti hlavy a nevoľnosť. Riaditeľ školy ich všetkých poslal von, aby sa nadýchali čerstvého vzduchu. To ale nepomohlo. V okolí to divne páchlo a deťom sa lepšie neurobilo.
O úniku ropy sa obyvatelia mesta Little Buffalo dozvedeli až po štyroch dňoch. Až vtedy im miestne úrady zaslali fax, že z blízkeho ropovodu uniklo na 28 tisíc barelov surovej nafty (približne 4.5 milióna litrov). Podľa úradnej správy neprekročilo znečistenie vzduchu povolené hodnoty.
Lubiconskí Kríovia z Little Buffalo sú v istom zmysle obeťou administratívnej chyby. Na začiatku dvadsiateho storočia vyslali kanadské úrady svojich zástupcov, aby uzavreli s pôvodnými obyvateľmi provincie Alberta zmluvu o využívaní územia a vláda mohla v provincii skutočne začať vládnuť. A úradníci na Lubiconov úplne zabudli, takže zástupci tohto kmeňa žiadnu zmluvu nepodpísali a žiadnych územných práv sa nevzdali. V roku 1939 vláda sľúbila, že pre Lubiconov vytvorí rezerváciu, ani na to však nedošlo. Kríovia žili ako vždy – lovili, kládli pasce a rybárčili, rovnako ako celé stáročia, keď ešte žiadna Kanada neexistovala.
Lenže v sedemdesiatych rokoch sa všetko zmenilo – v Lubicon bola objavená ropa a zemný plyn. Okamžite tam odišli ťažiari a vzniklo tisíce ropných vrtov, čo z oblasti vyhnalo vysokú a inú zver a obyvatelia stratili zdroj obživy. Vzápätí nasledovalo neprehľadné množstvo nových vyhlášok a nariadení, niektorí si vzájomne odporovali, iné mali spätný účinok. V októbri 1988 Kríovia vyhlásili blokádu územia a zdôraznili, že trvajú na svojej nezávislosti, ktorej sa nikdy formálne nevzdali. O päť dní neskôr vtrhli na územie ozbrojené policajné jednotky s útočnými psami a vzdušnou podporou z helikoptér. Dvadsaťsedem ľudí bolo zatknutých, neskôr ich však všetkých prepustili.
Jednania o nárok na územie sa bezvýsledne tiahnu dodnes, ťažba ropy i plynu pochopiteľne veselo pokračuje. Jelene sa nevrátili, iné zvieratá taktiež nie. Náčelník Ominayak nemá žiaden dôvod na spokojnosť. “I keď nakoniec vyhrajeme, stále sme prehrali,” prehlásil.