Stanica Kokudō
Na tejto opustenej železničnej stanici, ktorá sa už desaťročia nezmenila, stále vidno diery po guľkách z čias druhej svetovej vojny a nostalgické nápisy.
Približná doba čítania: 2 minúty
Od svojho dokončenia v roku 1930 je stanica Kokudō obľúbená medzi nadšencami spoznávania mestských oblastí mimo Tokia v Japonsku, aj keď je stále v prevádzke.
Stanica pomenovaná podľa cesty Keihin Kokudō (dnes národná cesta 15) je obsluhovaná linkou Tsurumi Line a denne ju využíva približne 1 500 cestujúcich. Keď tu vystúpite, zistíte, že nástupištia nie sú ničím výnimočné, ale zostúpte po schodoch do tmavej, osamelej haly a vstúpte do sveta, ktorý uviazol v inom čase.
V klenutej chodbe sa kedysi nachádzala obchodná ulica osvetlená lampášmi, plná života izakaya, ale posledný z barov v podchode bol zatvorený v roku 2022. Dnes zvyšky obchodov a reštaurácií stoja prázdne alebo sú zabednené. Na značne ošarpaných stenách zostali niektoré prízračné nápisy. Z podchodu sa stala zaprášená ruina v neustálom stave takmer fotogenickej opustenosti.
V polovici tohto pochmúrneho tunela sa podzemná chodba otvára do úzkej uličky vedúcej do obytnej ulice vonku. Je dlhá len niekoľko krokov, je to pomiešaná spleť dyhových dosiek, vlnitých plechov a tehál, tu a tam poznačená silnou vrstvou hrdze a vandalizmu.
Vonku, na pravej strane západnej fasády, môžete tiež vidieť diery po guľkách, ktoré tu zanechala ostreľujúca guľometná paľba spojeneckého útoku v roku 1945, vzácny zachovaný príklad poškodenia z čias druhej svetovej vojny na periférii tokijskej metropoly.
Nie je prekvapením, že stanica sa môže pochváliť eklektickou filmografiou trvajúcou celé desaťročia, keďže sa využíva ako dejisko mnohých filmov a televíznych drám. Medzi najpozoruhodnejšie diela patria filmy Akira Kurosawu Túlavý pes (1949) a Hirokazu Kore-eda Maborosi (1995).
Japonsko ponúka ďalšie miesta
Japonsko - Krátke info
* Informácie sa vzťahujú len k Slovensku a k držiteľom slovenských pasov.
Blízke miesta do +/- 300km
-
2,8 km
-
14,8 km
-
15,0 km