Oáza Skoura

Predposlednou zástavkou je pre niektorých neznáma oáza Skoura. Na prvý pohľad z cesty pripomína akúsi tenkú, dlhú oázu. Keď však odbočíte z hlavnej cesty, zistíte, že Skoura je veľmi veľká a že to, čo vyzerá ako rad paliem, je v skutočnosti prekvitajúca oáza. Tu strávime niekoľko dní, pretože v blízkom i vzdialenom okolí je dosť zaujímavých miest ktoré mienime navštíviť.

Skoura je úchvatná oáza sv údoli Dadès na úpätí pohoria Atlas. Gigantický háj uprostred púšte s viac ako 70 000 palmami, olivovníkmi, figovníkmi, mandľami a granátovníkmi. Bola to kedysi významná zástavka pre ťavie karavány spájajúce Stredozemné more a Atlantický oceán so subsaharskou Afrikou dávno pred vládou almohadského sultána Yaquba al Mansura.

Túto oblasť zásobujú vodou tri rieky, ktoré kedysi oplývali vodou a vegetácia bola ešte hustejšia. V súčasnosti tu však voda vôbec nie je a koryto rieky je úplne vyschnuté. A to až tak, že môžete jasne vidieť offroadové cesty, ktoré spájajú jednotlivé časti oázy.

Všetka ich obživa je vďaka miestnej produkcii. Niekedy sa s tovarom obchoduje, ľudia, ktorí majú rastlinný produkt, ho vymenia za živočíšny. Život tu plynie pomaly podľa rytmu prírody. A ten sa nimi riadi natoľko, že paradoxne, keď sú silné dažde, veľké rieky, ktoré obklopujú oázu Skoura, sa naplnia a ich prechod je prakticky nemožný, kým hladina rieky neklesne. Oblasť Kasbah Amridil, ako aj iné časti oázy, sú na niekoľko dní izolované od zvyšku krajiny.

Cesta do oázy Skoura

Spojnica medzi Zagora, odkiaľ vyrážame, do nášho dnešného cieľa, je nádhernou trasou, ktorá vedie cez impozantnú horskú krajinu, náhorne plošiny, púšte a malé mestečka. Najmä vyhľadávaný priesmyk Tizi n’Tinififft, známy svojimi strmými serpentínami a dramatickými horskými scenériami. Za tú krátku zastávku, takmer na najvyššom bode priesmyku určite stojí za to. A keď budete mať šťastie, tak narazíte aj na jaštericu agamidovú (alebo nazývaná aj severoafrická jašterica ostnatá).

Aj keď sa spočiatku sa táto cesta zdá nezaujímavá, opak je pravdou. Cesta vyprahnutou krajinou ponúka nádherné výhľady, len treba pozorne sledovať okolie. Tak ako napr. vjazd do oblasti Agouni, ktorý je ohraničený dvoma stĺpmi a núdzovým prístreškom, ktorý padne vhod najmä v lete. Inak sa tu nikde inde neschováte.

Cesta vedie nevyhnutne aj cez Ourzazate, prezývané aj ako „brána púšte“, hlavné mesto provincie. Je aj jedným z hlavných turistických destinácii v Maroku a východiskovým bodom do púšte. Ourzazate je významným miestom mnohým medzinárodných filmových spoločností, najmä z USA, ale o tom neskôr.

Solárna elektráreň Ouarzazate

Len 10 kilometrov severovýchodne od Ouarzazate sa nachádza jedinečný komplex solárnej energie. S výkonom 510 MW je to najväčšia elektráreň na výrobu koncentrovanej solárnej energie na svete. Zariadenie je schopné akumulovať slnečnú energiu vo forme roztavenej soli, čo umožňuje výrobu elektriny aj počas noci.

Spoločnosť Masen ponúka na svojej webovej stránke ponúka aj možnosť návštevy samotného komplexu. Aj keď sme žiadosť poslali viac ako mesiac pred návštevou, ako požadujú, žiadnu odpoveď sme od nich nedostali. Napriek tomu skúšame šťastie a pokúšame sa navštíviť areál. Za Ouarzazate je odbočka na jedinú prístupovú cestu. Len pár metrov za odbočkou nám cestu zahatí marocké vojsko. Aj keď sme sa snažili vysvetliť, čo chceme, vôbec nás nepustia ďalej. Ani sa od nich nedozvieme akou oficiálnou cestou vieme absolvovať exkurziu.

Približne kilometer pred touto odbočkou, vidíme offroadovú cestu smerujúcu tiež k elektrárni. Dokonca podľa Google máp sa asi jedná o pôvodnú starú cestu, ktorá sa tesne pred areálom do elektrárne spája s novou. Chceme vyskúšať šťastie, a po starej ceste sa presunieme o kilometer bližšie k elektrárni. Viac radšej neriskujeme, určite nás už ostraha z elektrárne sleduje. Nie je sa tu vôbec kam schovať. A nemienime skončiť v marockom väzení. Pre Maroko je elektráreň významným strategickým objektom.

Síce sme vzdialený od centrálnej solárnej vežia viac ako 8 kilometrov, je ju vidieť perfektne aj voľným okom. Dokonca sa dajú rozpoznať aj slnečné lúče, ktoré sú pomocou odrazových plôch nasmerované do jedného bodu. Pre tentoraz nám musí stačiť aspoň tento zážitok a v budúcnosti sa o návštevu pokúsime ešte raz.

Restaurant Kasbah Datte Dor: ubytovanie v Skoura

Z množstva ponúkaných ubytovaní, si vyberáme to, čo je mimo hlavnej cesty a aj mimo centra diania. Dôležitým parametrom pre výber je, že je to jedno z mála ubytovaní ktoré ponúka vykurovanie, čo je v Maroku docela výnimkou a nie je to celkom štandardom. Predsa je koniec januára a sme na úpätí pohoria Atlas.

Ubytovanie Kasbah Datte Dor sa nachádza na okraji mesta Skoura a nie je problém ho nájsť. V Google mapách ho nie je problém nájsť. Celá rodina nás víta a až na jeden pár turistov, patrí celé ubytovanie len nám. Len s tým kúrením je to trochu inak. Kúri sa iba v centrálnej spoločnej miestnosti pomocou plynového krbu. Všade ostatne je zima a to aj v samotných izbách. Tomu napomáhajú okná, ktoré vôbec nedoliehajú, s niekoľko centimetrovými dierami, a sú skôr len na okrasu. Našťastie nemrzne, ale denná teplota neprekračuje 15 °C. Kúpeľňové miestnosti nie sú o nič teplejšie. Je to v nich ako v mrazničke, ale zas na druhej strane, voda je zohrievaná v bojleri, takže ak natrafíme na plne zohriaty zásobník, tak si v kúpeľni aj vykúrime. Ako extra negatívum to nevnímame, keďže zima v teplotách mierne nad nulou je to iba jeden mesiac v roku. Po ostatné mesiace je tu teplo a ešte väčšie teplo.

Izby máme „porozhadzované“ po celom komplexe, ale sú celkom útulne a nič im nechýba. Dokonca Kasbah Datte Dor disponuje aj terasou na streche odkiaľ je výhľad na zasnežené vrcholy Atlasu.

Ako z názvu vypovedá, ponúkajú miestny hostitelia aj plnú penziu, ak si ju želáte. A ak sa už ako-tak vyznáte v miestnej kuchyni, môžete si aj povedať, aké menu si želáte. Takmer nič nie je problém pripraviť.

Centrum mesta Skoura

Samotné mesto Skoura má podľa posledného sčítania v roku 2014 len 4332 obyvateľov. Navyše mesto pozostáva z „moderného“ mesta, ako aj z historickej oázy s roztrúsenými príbytkami po okolí. Kým nám budú podávať večeru, vyrážame do mesta na prehliadku. Tá sa dá absolvovať počas hodiny. Je to taká väčšia dedina, či menšie mestečko. Na jednej hlavnej ulici sa deje úplne všetko. Nájdete tu trhovisko, predaj tovaru po celej dĺžke ulice a zopár obchodov a reštaurácii.

Druhá, hlavná cesta Skoura, slúži iba na tranzit cez mesto. Tú spoznávame len vďaka tomu, že sa tu nachádza jediný bankomat v širokom okolí. Aj ten je „obmedzený“ a na jednu kartu dáva obmedzené množstvo dirhamov. Aj vďaka takýmto obmedzeniami sme radi za ďalšie karty Curve a Revolut.

Našťastie veľa hotovosti nepotrebujeme, pretože všetko je tu lacné a na ulici sa dá najesť za pár dirhamov. Vyskúšajte napr. čerstvo vysmážané šišky priamo na korbe odstavenej dodávky, z autobusovej zástavky si uchmatnite zopár čerstvých pomarančov, pistácie predávajúce priamo na chodníku či čerstvo upečený chlieb na blízkej benzínovej pumpe. Ale najväčší objav je miestny kozí syr vyrábaný na ženskom družstve. Ten napr. dostanete v „Restaurant Cafe La Vallee Des Fleurs, Chez Le Patron Barbu„

Čerstvý kozí syr

Oáza Skoura je výnimočná aj tým, že je centrom výroby kozieho syra, ktorý je súčasťou gastronomického dedičstva marockých oáz. Jeho výroba, skladovanie a konzumácia sú späté s praktikami predkov nomádov v Maroku. Kozí syr pripravujú ženy z komunity pri určitých príležitostiach, najmä počas mesiaca ramadán a iných náboženských osláv. Vyrába sa z nepasterizovaného mlieka fermentovaného maximálne 24 hodín. Fermentácii niekedy pomáha pridanie extraktu z miestnych kvetov. Tvaroh sa osolí, zohreje a scedí v mušelínovej tkanine. Väčšinou sa konzumuje v surovom stave alebo sa podáva s olivovým olejom, medom, datľami alebo datľovým sirupom. Pred konzumáciou sa niekedy posype aromatickými rastlinami, napríklad tymianom.

Kasbah Amridil

Spomedzi mnohých kasbahov roztrúsených v palmovom háji Skoura je hviezdou nepochybne Kasbah Amridil, jedna z najzaujímavejších a najzachovalejších v celom údolí Dadès. Keď pred ňou stojíme, máme pocit déjà vu, akoby sme jej siluetu už niekedy videli. Áno, je vyobrazená na starších 50-dirhamových bankovkách (ešte stále sú v obehu)- Okrem toho je častým filmovým miestom (aj počas našej návštevy), objavil sa v takých známych filmoch ako Lawrence z Arábie a Ali Baba a štyridsať lúpežníkov.

Kasbah Amridil postavila v 17. storočí miestna rodina Nassiriovcov, ktorej potomkom dodnes patrí. Pôvodné jadro tvorilo osem obydlí usporiadaných okolo centrálnej chodby. Jeho vonkajšiu fasádu tvoril obvod ohraničený obrannými vežami. Kasbah je dobre zachovaný a prechádzka v ňom je cestou späť v čase, ktorá návštevníkom umožní nahliadnuť do minulosti ako vyzeral život pred tromi storočiami.

Mnohé zo stavieb Kasbahu Amridil boli zrekonštruované. Nachádzajú sa tu studne, pece na pečenie chleba a dokonca aj starý lis na olivový olej. V priebehu storočí prešiel Kasbah Amridil mnohými úpravami a rozšíreniami. Dnes je jednou z týchto prístavieb aj riad, jedna z najluxusnejších možností na prenocovanie v oáze Skoura.