Danielova hrobka v Samarkande

Päť kopúl zdobí dlhú stavbu, v ktorej sa nachádza 18 metrov dlhý sarkofág, v ktorom sú údajne uložené pozostatky proroka Daniela zo Starého zákona, ktorého si uctievajú moslimovia, židia aj kresťania – hoci za proroka ho považujú len kresťania.

Toto nie je jediné miesto, ktoré sa považuje za miesto Danielovho posledného odpočinku. Najrozšírenejšie z týchto miest sa nachádza v iránskej Súse. Dokonca aj mimo Uzbekistanu a Iránu si niekoľko miest v Iraku robí nárok na miesto Danielovho posledného odpočinku – čo vzhľadom na to, že Biblia umiestňuje Daniela v čase jeho smrti do Babylonu v dnešnom Iraku, tiež nie je príliš pravdepodobné.

Samarkand sa zdá byť zvláštnym spomedzi miest, ktoré tvrdia, že sú skutočným miestom Danielovho posledného odpočinku. Podľa legendy sa Timúr (Tamerlán) pokúšal dobyť dnešnú Sýriu, ale niekoľkokrát za sebou neuspel – zrejme preto, že Danielovo telo mu bránilo v úspechu. Keď sa mu to napokon podarilo, údajne prikázal telo pochovať v Samarkande pre šťastie.

Hneď po jeho pochovaní začal vyvierať prírodný prameň, ktorý sa, prirodzene, považuje za prameň s liečivou silou. Miestne povesti však idú ešte ďalej a tvrdia, že Danielovo telo neustále rástlo rýchlosťou približne 5 cm ročne. Ak by to bola pravda, Danielovo telo by v súčasnosti malo dĺžku viac ako 125 m, a nie „len“ 18 m, keďže zomrel približne pred 2 500 rokmi. Pravdou však je, že Timúr bol paranoidný z vykrádačov hrobov a hrob predĺžil, aby potenciálnym vykrádačom sťažil rozkradnutie kostí.