Chiva je časová brána otvorená do minulosti

Čím viac smerujeme na západ, tým je menej turistov a pribúdajú na ceste rôzne nákladné auta a kamióny smerujúce z Číny do Európy. Pred nami je jeden z najnudnejších úsekov našej cesty. 350 kilometrov dlhý úsek diaľnice vedie len púšťou, kde nič nie je. A keď hovoríme, že nič, tak naozaj doslova nič, okrem samotnej cesty.

Dobre, na tomto takmer 400 kilometrovom dlhom úseku medzi Bucharou a Chivou sú “až” dve hlavné odbočky smerujúce do dediny Dzhankeldy ešte viac v púšti, ktorá má ledva 2000 obyvateľov. Momentálne tam prebieha výstavba veternej farmy s predpokladanou kapacitou 530MW. Nebyť tohto projektu, možno ani tieto dve odbočky neexistujú. Smerom na juh nie je vôbec žiadna odbočka, lebo kopírujeme hranicu diktátorskej krajiny (Turkmenistán). Našťastie tento úsek cesty je najkvalitnejší. Nemusíte dávať pozor takmer na nič. Len držať plynový pedál na doraz a volantom netreba ani takmer točiť.

Ešte sa občas nejaká pumpa objaví, či nejaké odpočívadlo. A ani pri prehľadávaní rôznych zdrojov, nie sú v tomto úseku žiadne zaujímavé body k zastaveniu. Jediní, kto vás zastaví, je miestna polícia. Myslíme si, že na tomto úseku sme porušili nejaké pravidlo, o ktorom nevieme, ale je to len také “spestrenie”. Sú tu od toho, aby vás doslova donútili si oddýchnuť a vystrieť sa. Na niektorých miestach musíte počkať aj 5 minút a až potom pokračovať v jazde. Na nič viac tu nie sú.

Nám to veľmi netreba, začíname oceňovať náš pomalý, ale za to priestranný Chevrolet Damas, aj keď sa to na prvý pohľad tak nemusí javiť. Vzadu vieme strednú radu sedačiek sklopiť až tak, že pri najhoršom sa tu dá úplne vyspať. Sme radi, že sme sa nenechali ukecať na modernejšie, ale len 4 miestne auto a ostali sme pri tejto 7-miestnej verzii. A to ešte netušíme, že koľkokrát to oceníme.

Asi 50 kilometrov pred cieľom si obzeráme okolie, či tu nie je nejaké oddychové miesto, sme totiž najbližšie k hraniciam s Turkmenistánom (len 1400 metrov). Bohužiaľ len v protismere, ale to si značíme do máp, že tu musíme zastaviť po ceste naspäť.

Len čo zídeme z diaľnice na Urganch, kvalita úrovne ciest klesne aj o 10 tried z celkových piatich. Občas nemáme už ani samotný asfalt. Vtipný je najmä most cez rieku Amudarja. Jedná sa o obojsmerný železničný most, kde podľa semaforu, vždy ide len jeden smer a občas aj samotný nákladný vlak. Aspoň nejaké spestrenie na ceste.

Ubytovanie v Chiva

Aj keď Chiva nie je nejaké veľké mesto, turistov je tu pomenej, tak ubytovanie je, dá sa povedať, najdrahšie s pomedzi všetkých miest. (približne o 50%) Asi je to dané tým, že turistov sem veľa nechodí a keď niektorí dôjdu, tak sú tí bohatší, pretože priletia z Uzbekistanu do blízkeho Urgench. V Chiva málokde sa dá nájsť ubytovanie pod 15€ / osoba / noc. Na druhej strane, ubytovanie Oqilanur Guest House poskytuje v cene aj bohaté raňajky a je takmer v centre historického mesta, len 200 metrov od ikony mesta.

Prečo zájsť do Chiva?

Aj keď sa mesto nachádza mimo hlavného ťahu a je nutné zísť z cesty, jedná sa o jedno z troch najzachovalejších miest v Uzbekistane z čias starovekej Hodvábnej cesty (staré viac ako 2500 rokov) popri Samarkande a Buchare. Jeho pamiatka Itchan Kala bola prvou lokalitou v Uzbekistane, ktorá bola zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, z celkových sedem a ďalších 43 pamiatok je na predbežnom zozname.

Popri Buchare, aj Chiva bola niekoľko storočí známa ako hlavné centrum obchodu s otrokmi na Hodvábnej ceste, označované ako “otrocké hlavné mesta sveta”. Dokonca ešte počas prvej polovice 19. storočia okolo 30 000 Peržanov a neznámy počet Rusov tam bolo zotročených pred predajom. Veľká čast z nich sa podieľala na výstavbe Itchan Kala (vnútorné opevnené mesto).

Navyše staré centrum, kde sa nachádza väčšina pamiatok je celkom malé. Uličky máte obehnuté za 2-3 hodinky s tým, že sa tam začnete orientovať aj bez pomoci GPS. Pamiatky sú už kapitola sama o sebe. Nie nadarmo si Chiva vyslúžila titul “mesto múzeí”. Tie sú na každom rohu hneď minimálne dve a v samotných uličkách je ich niekoľko. Za múrmi sa nachádza viac ako 50 historických pamiatok a 250 starých domov, väčšinou z 18. alebo 19. storočia.

Vstupné do múzea Chiva

Chiva je samo o sebe múzeum. Ulicami sa môžete túlať úplne bezplatne, ale akonáhle chcete vstúpiť do nejakej medresy, mešity, paláca, atď., potrebujete vstupenku. Tá sa jednorazovo nedá kúpiť priamo na mieste, musíte si zájsť k západnej bráne a zaplatiť 200 000 so’m! To je približne 14,40 €! Nie, jednu vstupenku do jedného múzea si nemôžete zakúpiť, iba permanentku do takmer všetkých múzeí na 2 dni. A následne sa tým preukazovať v každom múzeu. Samozrejme do minaretu sa nedostanete, to sa platí extra ďalších 100 000 so’m.

A veľmi sa nespoliehať ani na informácie od predávajúcej. Síce niečo vie po anglicky, ale nechápe rozdiel medzi slovíčkami walls a walks. Takže s predraženou vstupenkou sa nedostanete na mestské hradby pri západe slnka. A určite sa nedostanete s ňou ani do mauzólea Pahlavan Mahmoud, ako sme sa presvedčili. Tam je tiež extra zvlášť vstupné.

Vstupenky si v dobrej viere nakoniec kupujeme, s tým že chceme minimálne navštíviť hárem a mestské hradby. Áno, voľne sa prechádzať po meste a ísť na hradby, čiže walks a walls je také milé sklamanie.

Mauzóleum Pahlavana Mahmouda: Hrdina a svätec s odkazom večným ako jeho mauzóleum

Prvý pohľad na Mauzóleum Pahlavana Mahmouda nás zaujal jeho krásou a monumentálnosťou. Hoci sme spočiatku nepoznali príbeh tohto významného muža, rozhodli sme sa vydať sa k mauzóleu a zaplatiť aj extra vstupné, o ktorom sme sa dozvedeli už pri vstupe. Neskôr sme zistili, že Pahlavan Mahmoud nebol len básnik, ale aj legendárny zápasník, známy svojou obrovskou fyzickou silou a schopnosťou liečiť. V mnohých ohľadoch pôsobil ako uzbecký Superman – hrdina, ktorý okrem poézie ovládal aj bojové umenie a bol symbolom odvahy i súcitu.

Pohreb v dielni, z ktorej vyrástlo pútnické miesto

Pahlavan Mahmoud bol podľa tradície pochovaný vo svojej vlastnej dielni na spracovanie kože, a táto skromná dielňa sa postupom času stala posvätným miestom, kam prichádzali pútnici zo širokého okolia. Miesto sa rozrástlo a postupne na ňom vzniklo nádherné mauzóleum, ktoré dnes slúži ako monument nielen jeho telesným, ale aj duchovným kvalitám. Zaujímavosťou je, že pôvodný hrob ostal na mieste nedotknutý, a mauzóleum bolo vybudované okolo neho, ako svedectvo úcty, ktorú k nemu miestni obyvatelia chovali.

Miesto uctievania pre celé generácie

Mauzóleum Pahlavana Mahmouda je dnes považované za jedno z najvýznamnejších pútnických miest v regióne, kam prichádzajú Uzbekovia, Turkméni, Karakalpaci a veriaci z iných národov, aby vzdali úctu tomuto výnimočnému mužovi. Počas našej návštevy sme sa náhodou ocitli na kultúrnej a náboženskej slávnosti, kde sa mladomanželia prišli pokloniť pred hrobkou. Aj keď sme podrobnosti obradu celkom nepochopili a neboli sme si istí, či sú pred svadbou alebo po nej, atmosféra bola jedinečná. Symbolické gesto, keď nás ponúkli chlebom, bolo mimoriadne dojímavé – v uzbeckej kultúre je totiž chlieb symbolom pohostinnosti a úcty.

Táto pamätihodnosť tak neslúži len ako miesto posledného odpočinku Pahlavana Mahmouda, ale ako živý dôkaz jeho odkazu, ktorý zostáva prítomný a inšpiruje generácie v celom regióne.

Palác Toshhovli: Honosný hárem chivského chána

Palác Toshhovli, zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO od roku 1990, patrí medzi najpôsobivejšie stavby Chivy. Napriek tomu, že jeho názov znamená “palác”, Toshhovli bol v skutočnosti hárem postavený na začiatku 19. storočia pre vládcu Chivského chanátu, Alláha Kuliho Bahadura Chána. Vznikol v období rozmachu chanátu, kedy sa umenie a remeslá regiónu mimoriadne rozvinuli, a dodnes predstavuje skvost architektonického a kultúrneho dedičstva stredoázijského sveta.

Rozsiahly komplex a jeho štruktúra

Toshhovli pozostáva z viac než 260 miestností, usporiadaných okolo troch nádvorí, pričom každé nádvorie malo svoju vlastnú funkciu. Prvé nádvorie bolo venované chánovmu háremu, v ktorom bolo päť lóží, podopieraných nádherne vyrezávanými drevenými stĺpmi. Štyri z nich slúžili chánovým zákonitým manželkám a piata, najväčšia a najluxusnejšia, patrila samotnému chánovi.

Počet konkubín, ktoré žili v chánovom háreme, nie je presne známy, ale veľkosť komplexu naznačuje, že ich mohlo byť mnoho. Palác nebol len obytným priestorom — mal tiež hospodárske miestnosti, stajne a miestnosti pre služobníctvo. Z architektonického hľadiska bol celý priestor navrhnutý tak, aby uspokojoval všetky potreby veľkolepého dvora a zároveň poskytoval chánovi a jeho rodine súkromie a bezpečie.

Nádherná výzdoba vnútri aj zvonka

Exteriér Toshhovli je fascinujúci svojou bohatou dekoráciou: steny sú pokryté glazúrovanými kachličkami v modrej, zelenej a bielej farbe, z ktorých sú vytvorené zložité geometrické vzory a ornamenty. Tieto kachličky sú charakteristické pre umenie stredoázijských remeselníkov a dodávajú palácu jedinečný vzhľad, v ktorom sa spája krása s precíznou remeselnou zručnosťou.

Interiérová výzdoba je skromnejšia, čo poskytuje kontrast voči pestrofarebným vonkajším stenám. Mnohé miestnosti boli zariadené jednoducho, no prakticky, s ohľadom na ich funkciu. Táto rovnováha medzi vnútornou a vonkajšou výzdobou zároveň odráža duchovný a estetický vkus vládnucich vrstiev tohto obdobia.

Piatková mešita

Najstaršou a najvýznamnejšou pamiatkou mesta Chiva, je mešita Juma. Juma v preklade znamená piatok a piatková mešita sa nachádza takmer v každom väčšom meste. Len je problém ju nájsť, keďže je trochu nevýrazná. Na to oslovujeme miestnu políciu.

V Uzbekistane v turistických miestach okrem klasickej poriadkovej polície existuje aj tzv. “turistická polícia”. Jej kancelárie má pri turistických informačných stánkoch a ich hlavnou úlohou je bezpečnosť a ochrana turistov a poskytuje pomoc, podporu a navigáciu turistom. Sú vyberaní z radov klasickej polície s orientáciou na znalosť cudzích jazykov, aby mohli komunikovať s turistami a sú známi svojou priateľskosťou. Policajta sme vytrhli z jeho nudy a je celý nadšený, že ho niekto vytrhol z ničnerobenia a takmer nás odvedie až pred brány mešity.

Piatková mešita sa začala stavať už v 10. storočí a svojou jedinečnou konštrukciou a veľkosťou sa odlišuje od ostatných mešít. Je uzatvorená, viacstĺpová a bez nádvoria. Nemá verandami obklopené nádvorie, veľkú terasu ani klenuté miestnosti. Interiér je osvetlený dvoma otvormi v strope. Strecha je plochá, trámová a jej strop podopiera 212 stĺpov. Najstarší z týchto stĺpov mohol byť privezený z Kyatu, stredovekého hlavného mesta Khorezmu. Stĺpy majú 17 radov v rozostupe 3,15 metra. Samotné stĺpy tvoria základ stavby a sú aj jej umeleckou výzdobu. Z 212 stĺpov je 25 stĺpov z 10. až 14. storočia.

Podľa záverov niektorých archeológov sú niektoré z týchto stĺpov najstaršími pamiatkami umenia rezbárstva v celom Uzbekistane.

Archa Koʻhna

Túto pevnosť môžete ľahko prehliadnuť, keďže exteriér nijako neosloví, pretože v minulosti boli tieto budovy prepojené s inými budovami, takže fasáda bola zakrytá. Umelecké architektonické črty a prednosti budov možno vidieť z nádvorí.

Samotný areál je také bludisko, kde treba zájsť do každého zákutia a objavíte ďalšie skryté nádvoria a výstavné miestnosti. Viacero nádvorí je spojených systémom koridorov. Každé nádvorie má svoju úlohu a funkciu, od prijímacieho nádvoria cez miestnosti pre rôzne administratívne úlohy až po reprezentatívne miestnosti pre chána. Objavíte tu mincovňu zo začiatku 19. storočia a ukážku ako sa ručne razili mince. Vystavené sú aj prvé papierové bankovky, cez bankovky používané počas Sovietskeho zväzu až po súčasnosť.

Samozrejmosťou je hárem, väznica, mešita aj hvezdáreň. Na jednom zrekonštruovanom nádvorí je letné kino s obrovským filmovým plátnom. V minulosti táto pevnosť centrálnou časťou starovekého mesta Chiva a slúžila ako rezidencia a administratívne centrum khanátu Chiva. Pevnosť je obklopená vysokými múrmi a je prístupná iba cez jedinú hlavnú bránu.

Kalta Minor: Nedokončený div starobylého Chivy

Kalta Minor, alebo “Malý minaret”, je jedným z najvýraznejších symbolov historického mesta Chiva a priťahuje pozornosť návštevníkov svojou pôsobivou architektúrou a fascinujúcim príbehom. Práve kvôli tomuto neobyčajnému monumentu sme sa rozhodli navštíviť Chivu, starobylé mesto. Hoci dosahuje výšku 29 metrov, čo je na minaret pôsobivá veľkosť, názov Kalta Minor — “Malý minaret” — odkazuje na jeho pôvodný, oveľa ambicióznejší zámer.

Sen o najvyššom minarete na svete

Kalta Minor mal byť najvyšším minaretom na svete, s výškou okolo 70 až 80 metrov, pričom niektoré zdroje dokonca uvádzajú, že mal dosiahnuť až 100 metrov. Tým by prekonal známy indický Qutb Minar, vysoký 73 metrov, a stal sa by jedinečnou dominantou nielen mesta, ale aj celej Strednej Ázie. Šírka základne minaretu je 14,2 metra, čo mu dodáva stabilitu a veľkoleposť, ale zároveň pôsobí masívne a odhodlane — ako pamiatka na ambície svojej doby.

Prečo minaret zostal nedokončený?

Výstavba minaretu sa začala v roku 1852 na podnet vládcu Chivy, Muhammada Amin Chána, ktorý si želal vytvoriť ikonickú stavbu hodnú slávy jeho kráľovstva. Práce však boli zastavené už o tri roky neskôr, po chánovej smrti v bitke pri Sarakhtse. S jeho odchodom zmizli aj financie na dokončenie tohto ambiciózneho projektu, a tak Kalta Minor zostal nedokončený, ako monument k nesplnenému snu o majestátnom minarete, ktorý mal spojiť zem so svetom nad oblakmi.

Unikátna výzdoba minaretu

Kalta Minor je okrem svojej impozantnej veľkosti známy aj neobyčajnou výzdobou. Ide o jediný minaret na svete, ktorý je celý pokrytý glazúrovanými dlaždicami, ktoré na seba pútajú pozornosť nádhernou škálou farieb: biela, zelená a tyrkysová. Tieto dlaždice sú zdobené veršami od slávneho básnika Ogahiyho; na minarete ich môžeme nájsť dvanásť zo šestnástich pôvodných veršov. V zreštaurovanom nápise je Kalta Minor prirovnávaný k mystickému stromu Tubo, ktorý podľa legendy rastie v raji, a opisovaný ako “stĺp, ktorý drží nebeskú klenbu” — symbolická podpora nebeskej kupoly.

Kalta Minor tak dnes zostáva ako fascinujúci pamätník ambícií a výnimočnej kultúry minulých čias, ktorý priťahuje návštevníkov svojou krásou a nedokončenou históriou. Tento minaret, stojaci na križovatke svetov starovekej architektúry a nevypovedaných príbehov, zanecháva v návštevníkoch hlboký dojem, a jeho majestátnosť je naďalej oslavovaná ako svedectvo o bohatstve a zručnosti remeselníkov starej Chivy.

Gastro zážitky v Chive

To, že sme sa nedostali na západ slnka na hradby, nám ponúka lepší a gastronomickejší zážitok. V blízkosti hradieb je množstvo luxusnejších reštaurácii so strešnou terasou. Rozhodnutie padlo: To čo by sme dali na vstupnom na hradby, môžeme vlastne prejesť v jednej z týchto reštaurácii. Ako najvhodnejšia sa nám zdá…

Old terrassa

I keď interiér reštaurácie je nádherný, na ploche celej budovy je na streche ešte krajšia terasa s pohodlným sedením. Len tu nie sú tapchany, na ktoré sme si zvykli. Ležať pri jedení, má predsa svoje čaro. Reštaurácia Old terrassa je o niečo honosnejšia, orientovaná na turistov, ale majú aj tradičné jedlá za o niečo vyššie ceny, čo nám fakt nevadí. Stále to je za ceny, za ktoré si na Slovensku nedáme ani obedové menu.

Hneď nás oslovujú vysmážané pelmene. Tie sme už mali s akoukoľvek plnkou (slaná i sladká varianta), alebo ako knedlíky v polievke, ale vysmážané pelmene ešte nie. A chutí to presne tak, ako to znie. Uvarené pelmene nie sú nijak obalované, len sa ešte hodia do vriaceho oleja.

Zaujíma nás podľa obrázku Takhum barak. Vyzerá to dobre, ale netušíme vôbec o čo sa jedná. Až neskôr sa dozvedáme, že sú to vlastne pirohy plnené omeletou. Názov jedla pochádza z dvoch slov: tukhum, čo znamená vajce, a barak, čo znamená varené.

Omeleta je pripravená s vajíčkami, mliekom, cesnakom a korením. Túto zmes sa vyleje/zabalí to tenkého cesta a hodí do vriacej vody, kým omeleta nenaberie tuhšiu konzistenciu.

Tukhum barak je podávaný s jogurtom, čo dodáva jedlu jemný a chutný špecifický štýl. V Uzbekistane je Tukhum barak veľmi obľúbený a má bohatú históriu, ktorá sa predáva cez viac ako 1000 rokov a má korene práve v tomto regióne.

Ešte si objednávame k tomu manti, knedlíky rozšírené po celej Strednej Ázii. Len už v ponuke nemajú s mäsovou plnkou, tak riskneme vegetariánsky mix. Na prekvapenie, po nepretržitej konzumácii mäsa chutia vynikajúco, dokonca si dovolíme tvrdiť, že ešte lepšie. Jedny sú tekvicové a druhé zemiakové. Mixom korením je to vynikajúco duchutené.

Večer zakončíme zákuskom a vína a dokonalý večer môže pomaly končiť.

Tohir & Zuhra

Veľmi príjemnú reštauráciu objavujeme v tesnej blízkosti hradieb starého mesta. V rozľahlom mestskom parku sú rozložené veľké tapchany v tieni stromov, čo veľmi oceňujeme. Síce obsluha sa niečo nabehá v rámci parku, ale je tu príjemne pohodlie. Už ideme klasiku, niekoľko druhov šašlíku, po ceste vidíme, že robia aj hranolky, čo je príjemná obmena namiesto chleba, ktorý nám i tak donesú automaticky a nejaký šalát. Tak to bolo vynikajúce, že z tohto gastro zážitku sa akosi nestihli urobiť fotografie.

Ideálne si dať na pravé poludnie v tomto teple, vychladené ruské čapované pivo Baltika. Na prekvapenie je veľmi dobré. Možno aj preto, že chmeľ v tomto pive je z regiónu Altaj, čo je oblasť v Rusku pri Mongolsko – Čínsko – Kazašskej hranici.

Umenie a tradičná výroba v Chiva

Mesto existujúce viac ako 2000 rokov má určite bohatú históriu v tradičných remeslách, ktoré odrážajú bohaté kultúrne dedičstvo regiónu. Chiva je preslávená najmä výrobou nádherne galzúrovanými kachličkami a keramickými výrobkami často zdobené zložitými geometrickými vzormi a kaligrafickými nápismi. Tie sa často používajú na zdobenie mešit, minaretov a iných historických budov.

Takisto je Chiva známa svojim rezbárstvom, viď. vyššie Piatková mešita, kováčskymi a koženými výrobkami, ručne tkanými kobercami, šperkami, výšivkami a textíliami ktoré sú často farebné a zdobené zložitými vzormi a motívmi. Samotné tradičné dielne nájdete skryté v uličkách starého mesta. Stačí len chodiť s otvorenými očami a nebáť sa vstúpiť. Ak ste v meste dlhšie, stačí zopár dní, vyrobia vám výrobok aj podľa vašich predstáv. Len škoda, že cestujeme len s príručnou batožinou, minimálne keramiku by sme tu určite nakúpili. Možno nabudúce.

Allakuli Khan Tim Market

Okrem toho, že na uliciach je nepreberné množstvo stánkov s tovarom rôznej kvality. Však Čína je hneď za “rohom”, tak dostanete určite aj kvalitné výrobky ručnej výroby. Koncentráciu týchto obchodov nájdete v Allakuli Khan Tim Market, ktorý sa nachádza medzi karavánserájom a rovnomennou medresou. Tento trh, tu už existuje od začiatku 19. storočia a obchoduje sa tu nepretržite. A nebojde sa pri kupovaní zjednávať. Nič nie je pevné dané, cenovky budete hľadať márne.

A keď si už budete kupovať nejaké oblečenie, nebojte sa ozvať. Ak je to tradičný výrobca, a nie len priekupník lacného tovaru, zadarmo vám upraví oblečenie priamo na vás na počkanie, len aby predali tovar. Ak sa nechystáte do Ferganskej kotliny (to bude jeden zo záverečných dielov), určite si zabezpečte aj hodvábne šatky, ktoré sa vám v teple Uzbekistanu zídu, najmä pri návšteve mešít. Na zimu tu zoženie aj šatky z ťavej srsti. A tie sú fakt teplé.