Národné parky: Vo víre divočiny
CK Knirsch 1. decembra 2024
Približná doba čítania: 10 minút
„Nariaďujem úderom na bubon, že v okolí mesta sa nesmie zabiť žiadne zviera ani vták. Rovnako sa musí zaobchádzať aj s rybami v dvanástich veľkých nádržiach.“ Podľa nápisu vyrytého na kamennej doske vo veľkej stúpe Ruwanweli v Anuradhapura vydal tento dekrét kráľ Nissanka Malla v 12. storočí.
Voltaire v 18. storočí vyhlásil, že „príroda nevníma ani zisky, ani zločiny, ale iba dôsledky“. Dnes, v čase mimoriadnych klimatických zmien, jeho slová prenikajú do hĺbky duše. Každý deň sa presviedčame o životodarnej sile prírody, o jej odhodlaní čeliť ničeniu a zneužívaniu zo strany človeka. Pochopiť jej zákonitosti, žiť s ňou v harmónii, to bolo želanie starovekých vládcov. Brať a vracať, prinášať úžitok celému ekosystému, ktorého sú ľudia súčasťou a s ktorým je ich osud spätý.
Prírode sa venuje aj starobylá sinhálska kronika Mahávansa, ktorej stránky sú plné záznamov o ochrane všetkých foriem flóry a fauny. Táto ochrana bola budhistickým vládcom obzvlášť blízka. Budhizmus zdôrazňuje význam spolužitia s prírodou a úcty ku všetkým živým tvorom. Ak človek ublíži nejakému tvorovi, hrozí mu, že sa za trest znovuzrodí v jeho podobe.
Srí Lanka si dodnes zachovala záujem o prírodu. Na ostrove sa nachádza viac ako 500 chránených území rôznych typov, ktoré pokrývajú viac ako štvrtinu jeho rozlohy. Biodiverzita Srí Lanky je mimoriadna. Napríklad takmer tretina tunajších kvitnúcich druhov rastlín sú endemity (viac ako 900 z celkového počtu približne 3 200 druhov). Na Srí Lanke žije viac ako 110 druhov cicavcov, zaznamenaných bolo viac ako 430 druhov vtákov, z ktorých viac ako polovica hniezdi na ostrove, a jedinečné je aj bohatstvo obojživelníkov – viac ako 100 druhov, z ktorých asi 90 % tvoria endemity. Na ostrove sú dve hlavné klimaticko-ekologické zóny – vlhká a suchá. Vlhká zóna je menšia, tvorí asi štvrtinu územia a zahŕňa centrálne pohoria a juhozápadnú časť ostrova, zatiaľ čo zvyšok ostrova je suchý. Pôvodná vegetácia vlhkej zóny, ktorá sa však v súčasnosti zachovala len na malých plochách, je rozmanitá, väčšinou ide o typy dažďových lesov, často s vysokým podielom dipterokarpov (Dipterocarpaceae). V suchej zóne rastú suché vždyzelené alebo opadavé lesy s niektorými hospodársky cennými druhmi, ktoré sa v najsuchších polohách menia na vegetáciu pozostávajúcu prevažne z tŕnistých kríkov. Jedinečným prostredím sú aj mangrovové porasty lemujúce niektoré úseky pobrežia.
Národným parkom Yala (inak známym aj ako Ruhuna) v juhovýchodnej časti ostrova prechádzajú džípy s turistami a víria okolo seba oblaky prachu pri prenasledovaní slonov. Trnitý les tu trochu pripomína africkú buš, a ak budete mať šťastie, možno zbadáte leoparda alebo medveďa. V zime tu až do mája málo prší a veľké stáda slonov putujú za zdrojmi vody. V tomto ročnom období sa konajú aj dvorenia pávov. Nápadníci rozprestierajú svoju krásu na obdiv svojim partnerom a tancujú pre nich ľúbostné variácie. Vejár z pávieho peria je tiež obľúbeným suvenírom a ozdobou, ktorá sa používa pri tancoch na festivaloch.
Národný park Wilpattu na západnom pobreží priťahuje veľké množstvo vodného vtáctva a stáda jeleňov vďaka početným vodným nádržiam a rybníkom. Žijú tu bahenné krokodíly a uhasiť smäd sem prichádzajú škvrnité jelene axis a tmavohnedé indické jelene sambar. Ak budete mať šťastie, môžete z diaľky zahliadnuť slony, medvede a leopardy. Leopard potulujúci sa v noci sa však zvyčajne drží od ľudí ďalej, výnimku urobí len vtedy, keď dostane chuť napríklad na psa. Vo Wilpatte sú leopardy na prítomnosť ľudí zvyknuté, neboja sa áut, hrajú sa v piesku a nechávajú sa fotografovať. Toto elegantné zviera vzbudzuje veľký obdiv, ale aj strach. Na ľudí zvyčajne neútočia, ale v histórii boli zaznamenané dva prípady zabitia. Na začiatku 20. storočia „ľudožrút z cataragamy“ lovil cestovateľov a v roku 1923 zastrelili leopardicu z Punani, ktorá mala na svedomí dvadsať obetí.
Od roku 1988 je rezervácia Sinharaja na juhozápade ostrova, v ktorej sa nachádza posledná životaschopná oblasť pôvodného nížinného tropického dažďového lesa na Srí Lanke, zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO. Kvôli hustej vegetácii je tu pozorovanie zvierat oveľa ťažšie ako v iných parkoch.
Vtáky sú vo všeobecnosti vďačným objektom pozorovania, najmä ak ste vybavení ďalekohľadom. Medzi najkrajšie patria Mandelík indický, ryžové volavky, Bľabot oranžovozobý a cejlónske drongy s chvostom roztiahnutým do dlhého vejára. Vrabce často hniezdia v domoch a vraj prinášajú šťastie, a ľudia im preto sami napomáhajú, aby si tam urobili hniezda.
Symbolom Srí Lanky a miláčikom cestovateľov je určite slon, majestátne zviera, ktoré sa vo veľkom lovilo pre slonovinu, až kým sa v 60. rokoch 20. storočia nestalo ohrozeným druhom. Dnes sa vďaka prísnym zákonom a kontrolám situácia zlepšila, ale stále je zriedkavé stretnúť jedinca s dlhými klami. Je to však spôsobené aj samotnou prírodou – slony indické majú na rozdiel od slonov afrických kly len u samcov a pre srílanský poddruh je charakteristické, že mnohým samcom sa kly tiež netvoria.
Srílanský poddruh medveďa pyskatého pôsobí dojmom malého roztomilého chlpatého tvora. Živí sa najmä termitmi, mravcami a ovocím, pričom svoju stravu strieda podľa ročného obdobia. Tvoria ju takmer výlučne chutné plody, keď sú zrelé, a po zvyšok roka najmä termity. Rád lezie na stromy pre med, ktorý je jeho pochúťkou, a občas nepohrdne ani zdochlinou.
V ďalších parkoch, ako sú Gal Oya, Udawalawe alebo Lahugala, uvidíte aj rôzne opice (hulmany posvätné alebo srílanské endemické makaky bandaras a najvzácnejšie hulmany červenolíce), veľké varany škvrnité, ktoré s obľubou lezú po stromoch a lovia hmyz, šakaly, divoké mačky a lietajúce veveričky, ktoré majú na bokoch tela kožovitú blanku, ktorú pri skoku natiahnu medzi predné a zadné nohy, aby mohli plachtiť zo stromu na strom. Pozor si treba dávať na jedovaté hady – kobry, rôzne zmije alebo bungary. Gal Oya je známy výletmi loďou po najväčšej vodnej nádrži na Srí Lanke, Senanayaka Samudra, kde často uvidíte slony, ktoré sa večer prichádzajú napiť.
V meste Kosgoda na juhozápadnom pobreží sa nachádza liaheň karetiek, ktorá je centrom záchranného projektu zameraného na návrat týchto čoraz viac ohrozených morských korytnačiek na srílanské pobrežie. Najhojnejším druhom na Srí Lanke je kareta obrovská, ale rozmnožujú sa tu aj ďalšie tri druhy a veľmi vzácne sem zavíta aj kriticky ohrozená kožatka veľká.
Národné parky na Srí Lanke môžete navštíviť počas niekoľkohodinových jázd džípom, zvyčajne sa tu konajú ranné a popoludňajšie výlety, ideálne je však stráviť tu niekoľko nocí a započúvať sa do tlkotu buša. Ide o skutočný dedinský život v drevených bungalovoch bez elektriny, len so základným vybavením – posteľnou bielizňou, príbormi a riadom. Zvyšok vrátane baterky, petroleja a zásob si musí každý priniesť so sebou. Niekedy varí správca, ktorý sa o bungalovy stará, alebo jeho manželka. Takto môžete ochutnať pravé domáce srílanské jedlo. Občas sa do kuchyne podarí nalákať divokého, ale trochu skroteného páva, ktorý sa potichu vkradne do kuchyne. K nejakej tej dobrote sa ešte nechá poškrabať pod dlhými tvrdými štetinami a potom zase kľudne odkráča. Po zotmení, keď už všetko spí, tábor občas navštívia naozaj divé prasatá alebo malí diviaci. Ubytovanie v národných parkoch si treba včas rezervovať, pretože len niektoré bungalovy sú určené pre cudzincov, väčšina je pre miestnych obyvateľov.
Zdroj: Země Světa, november 2012
Prečítaj si ďalšie články
„Pašujeme“ množstvo alkoholu z Moldavska
Základom nášho lacného cestovania je aj to, že neplatíme za zbytočné veci. Napríklad za podpalubnú batožinu, ktorej cena je občas vyššia ako samotná letenka. Nastávajú ale aj situácie, kedy sme donútený si za cestu priplatiť. Jednou z tých situácii je ultra lacný kvalitný koňak.
Maroko časť 5: Všade len piesok
Budíky nám nemilosrdne drnčia už o 07:00 ráno. Je nutné sa zbaliť, hodiť do seba raňajky a ísť. Lúčime sa s našim domácim a na minútu presne prichádza celý v modrom typický Berber.
Na Dunaj v morskom kajaku a fail roka
Cez týždeň začali stúpať teploty nad vyše 30°C a bolo dobré sa poobzerať po nejakom osviežení v tekutom skupenstve. Platiť za vstup na kúpalisko sa mi nechcelo a určite tam bolo na nich dosť národa, keďže to bol posledný školský deň, kedy sa rozdávali vysvedčenia. Tak som kontaktoval majiteľa Vodáckeho centra, či má v ten…