Alternatíva k bicyklu: Na kolobežke centrom mesta

Bicykel je vynikajúci prostriedok na presúvanie, keď sa potrebujete presúvať na stredné vzdialenosti mestom, ale určite nám dáte za pravdu, že jazda na bicykli priamo v centre mesta nie je úplne ideálna. Preto v jeden voľný deň sme si požičali kolobežky a dali sme si poobedňajšiu exkurziu mestom za miestami o ktorých ani mnohí Bratislavčania netušia.

Stretnutie a prebranie kolobežiek prebehlo v sídle Vodáckeho Centra v Lodenici pri Dunaji neďaleko Botanickej záhrady. Výhodou tohto miesta je, že nie je problém sa sem dostať ani MHD a ani autom keď nemusíte hľadať parkovacie miesto. Tých je tu dostatok. Akonáhle sme vyfasovali kolobežky a pokyny vypravili sme sa po nábreží Dunaja smerom do centra. Keď sa povie kolobežka, väčšina si predstaví malú detskú verziu s plastovými kolečkami. Toto je takmer pravý opak. Naozaj veľká kolobežka s predným 26″ kolesom. Je to vlastne len iný bicykel.

Určite ako deti ste stáli na kolobežke. Ani tejto sa nemusíte báť. Dokonca aj ten, čo sa nevie bicyklovať, tak na kolobežke mu to pôjde okamžite. Jedine čo sa musíte naučiť je, striedať nohy. Je to nezvyk, keď sa odrážate len dominantnou nohou. To po chvíli zistíte, že noha si potrebuje oddýchnuť a potrebujete prestriedať. Toto sa naučíte kým sa dôjde do mesta. Nábrežie Dunaja je na to ideálne.

Prvo aprílové počasie ponechalo väčšinu ľudí doma a tak sme nemali starosť o premávku na nábreží, kde nedávno zrušili cyklistický pruh a označili to za zmiešanú zónu. Na úseku od mosta Lafranconi takmer po most SNP sme sa s kolobežkami už skamarátili a jazdu si užívali. Tesne pred mostom SNP zastavujeme pri nenápadnom pamätníku. Ak si následne všimnete bližšie, aj cez chodník je vyznačený žľab ktorý určuje, že práve ste prekročili…

Nenápadný pamätník a pri tom taký zaujímavý.

Bratislavský poludník

Kedysi, keď nebol ustanovený iba jeden poludník, každé väčšie mesto kde pôsobil významný kartograf, bolo potrebné určiť nultý poludník pre vytváranie máp. Týchto historických poludníkov je na svete viac a takéto okrem Bratislavy nájdete aj v Paríži, Norimberku, Berlíne, Bologni, Viedni či Petrohrade. Práve Samuel Mikovíni (jeho socha sa tiež nachádza na nábreží) zdôrazňoval potrebu konsenzu vedcov na celom svete na ustanovení univerzálneho nultého poludníka. Tento Bratislavský meridián bol ustanovený v roku 1733 až do roku 1854, kedy bol za univerzálny určený greenwichský poludník.

Mapa od Samuela Mikovíniho vytlačená v roku 1735. ČIarou sme vyznačili nultý poludník. Ak si všimnete bližšie, vedie priamo cez Bratislavu

Po stopách najhorších záplav v roku 1850

Po pár metroch už brázdime ulice historického centra mesta. Robíme si predstavu ako vyzerala ľadová povodeň v Bratislave v roku 1850. Do dnešného dňa sú zachované pamätné tabule roztrúsené po budovách a nie vždy úplne viditeľné. Týchto tabúľ je celkovo 6, aj keď tá posledná, ktorá sa nachádza na nádvorí Slovenskej národnej galérie, nevedno či ostane po rekonštrukcii zachovaná. Ostatných 5 je celkom ľahké objaviť, ak viete kde máte hľadať.

Pri tvorení pôvodného článku, nám trvalo obehnutie a nafotenie približne dve hodiny. S kolobežkou je to otázka chvíle. Keďže jedna tabuľa sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Orbis Street Food, kde podávajú vynikajúce hranolky, padá voľba na krátku pauzu. Bohužiaľ je zavreté. Ako alternatívu volíme Zeppelin Café. Kolobežky parkujeme pred podnikom a užívame si na jednej z prvých rozložených terás jarné lúče. Pre okolitých turistov sme evidentne atrakcia. Také stroje ešte asi nevideli.

Takto sme budili pozornosť s našimi kolobežkami.

Bombardovanie Bratislavy Napoleonom

Veľa ľudí vie, že Napoleon v roku 1809 obliehal Bratislavu a z Petržalky ostreľoval mesto. Ale len málo kto vie, že po tomto bombardovaní ostali zachované gule z diel. Tie sa nachádzajú v stenách budov po celom meste. Tie sa zachovali najmä preto, že obyvatelia s poškodenými budovami mali úľavy na daniach. Preto niektoré sú aj úmyselne zapustené. Z kolobežiek hľadáme tieto gule so zdvihnutou hlavou a nachádzame ich naozaj dosť. Celkovo ich má byť až 12, ale na Beblavého ulicu sa nám nechce šliapať. Asi najznámejšia je na Radničnej veži, ale celkom viditeľná je aj na Kláštore milosrdných bratov.

Jedna z Napoleonských gúľ sa nachádza na budove Milosrdných bratov

Cesta naspäť

Po objavení gúľ sa stáčame späť do Vodáckeho centra cez Hviezdoslavovo námestie. Je tu totiž osadená dočasne nadrozmerná kraslica. Stále sa stretávame s neveriackymi pohľadmi a deti na nás divne zazerajú, že aj dospelí ľudia jazdia na kolobežkách.

Nechceme sa úplne vraciať tou istou cestou naspäť, preto pokračujeme po opačnej strane, cez známe pôvodné bratislavské podhradie: Zuckermandel. Na kolobežke sa to dá prejsť úplne bezproblémovo, lebo v novo postavenej časti sú asi hlavne kancelárie a cez sviatok či weekend je tu ľudoprázdno až mŕtvo. Po Žižkovej ulici preto kolobežkujeme stredom cesty pokiaľ nedôjdeme nad ústie tunela. Tu sa nachádza totiž nikdy oficiálne nespustené kúpalisko, ktoré do dnešného dňa stojí. To si narýchlo obzrieme aby sme prešli o pár metrov s ďalšou zástavkou.

Mikulášsky cintorín je našim posledným zastavením. Je to tiež jedno z miest, ktoré mnoho Bratislavčanov nepozná. A keď náhodou aj pozná z počutia, tak ešte menej ho bolo navštíviť, čo je veľká škoda. O tom sa môžete presvedčiť v našom minulom príspevku.