Anaklia! Do letného rezortu na pobreží Čierneho mora

Včera sme sa ešte brodili takmer po pás v snehu a dnes prichádzame na pobrežie Čierneho mora s jediným úmyslom. Okúpať sa začiatkom marca v mori!

Všade mŕtvo

Príchod do Anaklie je rozporuplný. Prímorské letovisko vyzerá ako dedina duchov. Nikde nikoho. Na námestí iba 3 taxíky, ktorých sa pýtame na správnu cestu do hotela. Tí zas na nás neveriac pozerajú, čo tu vlastne hľadáme.

Ani v Hoteli Anaklia to nie je o nič lepšie. Recepčný, ktorý ledva vie po anglicky a ruštinu už vôbec nie má ubtovať 11 bláznov zo Slovenska, ktorý boh vie prečo sem došli.

Nám sa totiž nechcelo cestovať celý deň v maršrtuke do Kutaisi a Anaklia bola dobrá jedno denná pauza na dlhej ceste. Len tušíme trochu problém. Nevieme ako si odtiaľto zabezpečíme odvoz aspoň do Zugdidi, odkiaľ už nie je problém. Ale to nechávame na riešenie, až keď to bude aktuálne.

Konečne teplo

Z čoho sa najmä tešíme je, že pre návštevu kúpeľne sa už nemusíme naobliekať ako v predchádzajúce dni. Dokonca sa nemusíme po budove pohybovať v bundách a vo svetroch.

Podelíme si objednané izby a chceme sa vrhnúť na neskorý obed. Po preskúmaní okolia na internete, sme usúdili, že tu naozaj skapal pes. Nič iné nám neostáva, len využiť reštauračných služieb hotela, čoho sa trochu obávame. Do dnešného dňa nám veľmi chutila domáca gruzínska strava a vieme ako to býva v takýchto zariadeniach. Jedlo sa snažia prispôsobiť turistom.

Obsluha je úplne mimo

Do dnešného dňa sme nemali možnosť ešte ochutnať povestný gruzínsky koňak, tak sa patrí aby sme tak začali. Objednávame si to najlepšie, čo majú v ponuke: Sarajishvili XO. Čašník pre istotu zobral nápojový lístok a 2x sa nás opýtal, že či to za tú sumu chceme. Síce stojí v prepočte 3.50,- € /0.05l, no u v Bratislave v centre mesta dáš aj viac za klasickú whisky.

Sarajishvili XO

je vyrobený s použitím klasickej technológie z pätnástich rôznych najstarších destilátov vínnych brandy z jedinečnej zbierky Davida Sarajishviliho. Priemerný vek týchto destilátov sa pohybuje v rozmedzí 14-18 rokov. Destiláty zrejúce až 30 rokov sú v tejto kompozícii tiež obsiahnuté, aby dodali výslednému produktu ešte bohatší chuť. Vyniká temne jantárovou farbou, príjemnými tónmi duba, vanilky a čokolády a jemnú zamatovú chuť.
Sarajishvili je vyrobené z najlepších vínnych brandy z rôznych vinárskych oblastí Gruzínska. Vyznačuje sa farbou slamy, elegantným aróma vínneho brandy a príjemnou chuťou. JSC SARAJISHVILI založil v roku 1884 David Sarajishvili, slávny gruzínsky podnikateľ a verejná osoba, doktor chémie a filozofie. Ako prvý z celého ruského impéria tej doby začal vyrábať koňak s použitím klasickej francúzskej technológie. Moderné továreň JSC Sarajishvili začala fungovať v roku 1954. Bola postavená na základoch továrne, ktorú postavil sám David Sarajishvili. V roku 1994 bola založená Joint Stock Company s novým vedením. Udržuje staré tradície a nasleduje tak cestu veľkého predchodcu. V jej skladoch sú okrem unikátnych brandy, ktoré destiloval sám Sarajishvili, tiež suroviny získané z každoročnej úrody 20. – 21. storočia. Vďaka zemepisnému miestu pôvodu a vekovej rozmanitosti vyrába gruzínsky koňak najlepšej kvality. Dôkazom toho je 194 cien, ktoré spoločnosť od 19. storočia získala na rôznych medzinárodných výstavách a súťažiach: medzi nimi 22 Grand Prix, 128 zlatých medailí, 36 strieborných a 11 bronzových. JSC SARAJISHVILI je prvá spoločnosť vyrábajúca koňak na Transkavkazu, ktorá získala certifikát kvality ISO 9001 v roku 2005. IQ NET teda zaradila jej výrobky na významné miesto medzi slávne svetové značky koňakov.
Zdroj: alko90.sk

Popletené objednávky

S objednávkou večere to nie je veľmi slávne. Síce nám takmer doniesli čo sme chceli, ale pre nás v malých porciách, ako sme doteraz boli navyknutí. K trom porciám šašlíku si snažíme objednať zemiaky, ale obsluhujúci personál nás akosi nechápe. Pre nich je nepredstaviteľné si k tomu objednať zemiaky. Jedia k tomu chlieb. Po kombinácii slovenskej ruštiny, angličtiny a nemčiny si myslíme, že už nás konečne pochopil. Tvrdo sme sa mýlili a s úsmevom nám donesie znova šašlíky. Na stole máme niekoľko porcií šašlíku a žiadne zemiaky. Takýchto nedorozumení bolo viac. Radšej si už nič neobjednávame.

Ideme radšej piť

Gruzínsko je okrem svojho koňaku známe i svojou produkciou vína. Vonku už je tma a prší. Čo iné sa dá robiť s načatým večerom na takmer prázdnom hoteli.

Vo vedľajšej miestnosti prebieha ešte nejaká gruzínska oslava. Vôbec nevieme identifikovať, čo oslavujú. No poteší nás ich pohostinnosť. Na stole nám od nich pristane trochu iná verzia chačapuri z čoho sme nesmierne nadšení.

Zahajujeme kúpaciu sezónu začiatkom marca

Na raňajkách sa rozhodujeme, ako to bude s tým záväzkom, okúpať sa v Čiernom mori. Je predsa 02. marca a počasie nie je najpriaznivejšie na túto aktivitu. To ale nebolo ani minulý rok v Burgase o takomto čase.

Pláž je len 100m od hotela a v rámci výbavy máme k dispozícií aj župany. Zopár bláznov z našej skupiny sa hecne a v plavkách a v županoch ide skúsiť teplotu vody. Už na prízemí na nás divne zazerajú, či sme ozaj kompletní.

Celú pieskovú pláž máme len a len pre seba. To chápeme. Však teplomer ukazuje 5°C nad nulou, ale hreje nás myšlienka, že more je o niečo teplejšie. Telo to síce zo začiatku veľmi nechápe, ale úspešne lezieme do vody. Prvotný šok, strieda nadšenie. Totiž perfektne to rozprúdi krvný obeh a za chvíľu je nám teplo.

Zaujímavosti v blízkosti

Ešte sa nikam neponáhľame, check-out máme až o 12:00, tak využívame čas ešte pre prehliadku okolia. V diaľke z hotela vidíme cez most zaujímavú stavbu, ktorá sa tvári ako nejaká vyhliadka. Nevyzerá to ďaleko a sme zvedaví, či budú nejaké bezpečnostné kontroly. Nachádzame sa totiž iba 1km od hraníc s Abcházskom.

Nedokončená vyhliadka

Už teraz normálne oblečení na dané ročné obdobie smerujeme po pobreží k vyhliadke. Tak ako na bulharskej strane, aj tu sú pláže pokryté nepreberným množstvom mušlí, čo hneď väčšina využíva pre zber tých najkrajších kúskov. Nazbierať si ich môžeš dostatok. Na letisku pri kontrole batožiny s tým nie sú žiadne problémy. Dokonca, čo sme chceli zájsť do mesta Ureki kvôli magnetickému piesku, tak s prekvapením zisťujeme že aj tu sa nachádza. Piesok je čierny a tak jemný, že vyzerá ako bahno. Ale skús k nemu priložiť magnet, a sám sa ti prilepí. A dosť ťažko ide dole. Takto neprezieravo sme si položili na piesok púzdro od okuliarov s magnetickým uzavieraním.

Čo sa týka futuristicky vyzerajúcej vyhliadky, až po dodatočnom naštudovaní informácii na internete sme zistili, že nikdy nebola dokončená. Čo je veľká škoda. Už teraz vyzerá zaujímavo a po dokončení ešte krajšie. Hore na vyhliadku je bezproblémový výstup, ale len na vlastné nebezpečie. Pomaly stavba chátra, aj keď prístupové schodište je ako tak v prevádzke. Chýbajúce miesta sú vyplnené drevenými doskami.

Vyhliadkovú vežu dopĺňa dizajnom blízka opustená hrdzavejúca loď. Nevieme identifikovať, či tu je naschvál, pre doplnenie atmosféry, alebo sa ju nikomu nechce odpratať. Nám poslúži ako zdroj zábavy. Radi by sme to tu videli v lete, či sa to zmení na nepoznanie, ale nič na okolí tomu nenasvedčuje, že sa jedná o jeden z najlepších letných rezortov v Gruzínsku. Do leta nemáme čas čakať, check-out z hotela máme o 12:00.

S VIP disko maršrutkou do Kutaisi

Na recepcii sme si dali požiadavku, či nám vedia zabezpečiť nejaký odvoz do Kutaisi a keď nie, tak aspoň do Zugdidi, odkiaľ už nie je problém vyraziť do akéhokoľvek kúta Gruzínska. Recepčný sa posnažil a za vynikajúcu cenu nám vybavil odvoz až do posledného cieľa nášho putovania. Pred hotelom nás už čaká priestranný odvoz. Až keď nastúpime pochopíme, čo nám objednali.

V tomto nám cesta do Kutaisi rýchlo ubieha. V Kutaisi strávime ďalšie dve noci, kým odletíme domov. To ešte máme v pláne navštíviť zopár špeciálnych miest o ktorých sa dočítaš zas v ďalšej časti.