Túto dovolenku sme absolvovali presne pred rokom a teraz Facebook mi ju začal pripomínať v spomienkach. Tak sme znova zasadli k rozpracovanej CEWE Fotoknihe, aby sa už konečne mohla dokončiť a ísť do tlače.
Príprava
Tento rok som sa rozhodol po minuloročnom raftovaní na divokých riekach Balkánu a po pozitívnych ohlasoch z okolia trip na Balkán zopakovať len nie tak športovo-adrenalínovo, ale výletovo uspôsobený rodinám.
Celú cestu po Balkáne som pripravoval už od februára – plán so zaujímavosťami na zastavenie sa. Tak isto som rozdával inštrukcie čo a ako si zbaliť, čo si vôbec zobrať a hlavne čo zbytočne nebrať, keďže prívesný vozík som neplánoval brať.
Po vzájomnom zladení termínu dovoleniek, zakúpení príslušných máp, sprievodcov, vybavení pasov, zamenení peňazí a finálnom zbalení sa, sme boli pripravení vyraziť aj bez vedomosti výsledku koncoročného snaženia sa najmladšieho účastníka našej posádky.
27.06.2015
Z pôvodnej zostavy 8 ľudí (dve plné posádky áut) ostala len táto jedna, ktorá sa odhodlala na vlastnú päsť vycestovať bez akýchkoľvek predchádzajúcich alebo minimálnych skúsenostiach z Balkánskych krajín.
Vyrážame v pohodlí sobotňajšieho doobedia (niet kam sa ponáhľať). Pred hranicami tankujeme plnú nádrž a prechádzame do Maďarska cez takmer rozpadnutú hranicu Rajka. Maďarsko rýchlo ubieha a po necelých štyroch hodinách sa ocitáme na Maďarsko – Chorvátskej hranici. Za hranicou ihneď dávame prvé občerstvenie a všetky záväzky ohľadom diéty rýchlo končia v zabudnutí.
Do vytúženého cieľa neďaleko Šibeníku (Žaborić) dorážame podvečer, kde okamžite nachádzame lacný kemp a následne mierime na pláž. Voda je naozaj slaná 🙂
28.06.2015
Budíček nám zabezpečila dodávka rozvážajúca čerstvé pekárenské výrobky po kempoch. Bežné ranné rituály a čas začať postupovať podľa plánu. Takže doobeda hodinku-dve stráviť v mori a následne si to ísť užiť do národného parku Krka, kde podľa informácii je kúpanie priamo pod vodopádmi povolené.
Národný park Krka, stojí za to, aj napriek celkovému vstupnému 50€. Už len samotná cesta autobusom k cieľovému parkovisku poskytovala veľa nádherných scenérii a omnoho viac samotná prehliadka, kde záverečnou čerešničkou bolo naozaj kúpanie pod vodopádmi. A dôležitá poznámka ešte, tu sme prvý krát ochutnali pravé čevapi.
Smerom späť do kempu, sme ešte zašli do mesta Šibeník. Čakala nás nadvláda turistov, ktorej sme sa tak vehementne snažili vyhýbať. Zajtra levanduľáááááá…
29.06.2015
Dnes je cieľom cesty ostrov Hvar, známy pestovaním levandule. Sme odhodlaní ju zbierať, všade kde ju nájdeme. Teoreticky je to bližšie trajektom z mesta Split (ale aj 3x drahšie), tak sa presúvame do mesta Drveník, odkiaľ to je lacnejšie a aj rýchlejšie. Po dvoch hodinách sa dostávame na trajekt a po pol hodine plavby sa ocitáme v rybárskom mestečku Sućuraj. Okamžite sadáme do auta a vydávame sa na presun celým ostrovom s dĺžkou 80km.
Keďže nás prepadol hlad, odbáčame z hlavnej cesty. Serpentínami, uzučkou cestou a s hrôzou v očiach spolucestujúcich klesáme niekde k moru. Tu sme objavili útulnú osadu s ešte útulnejšou rybárskou reštauráciou, českými turistami a rybacou čorbou.
Po občerstvení sa vydávame do kempu neďaleko mesta Jelsa, Grebišče. Netušiac, že nás tento kemp čistotou, vybavením a obsluhou milo prekvapí. Samotný kemp je osobitým zážitkom. Šum mora, vôňa čerstvo upečených croassantov, piesková pláž,…
30.06.2015
Čakal nás náročný deň. Keďže na ostrove Hvar sme plánovali stráviť len dve noci, rozhodli sme sa navštíviť tri jeho najväčšie mestá. Našťastie Hvar, Stari Grad a Jelsa sú od seba vzdialené len pár desiatok kilometrov. Ostrov Hvar je známy tým, že to je jeden z najstaršie osídlených chorvátskych ostrovov (osídlený už počas antiky). Významnou pamiatkou je tu prvé verejné divadlo v Európe.
Čo sa týka levandule, boli sme prekvapení z políčok, na ktorých sa levandula pestuje. Políčka sú ohradené kamennými múrikmi a sú ich tam stovky kilometrov. Sú z vyzbieraného kamenia v okolí.
Podaktorí z nás tu prvýkrát ochutnali čerstvé figy. Vďaka prevládajúcim slnečným dňom na tomto ostrove ovocie a zelenina tu majú skvelú chuť a vôňu.
01.07.2015
Oficiálne u nás začínajú prázdniny a tak sme rozhodnutí dodržať náš plán a doraziť do Boky Kotorskej, aby sme boli čo najďalej od náporu turistov. Po ceste nakrátko prechádzame Bosnou a Hercegovinou, kde sa aj zastavujeme na miestny Burek čo by obed a rýchlo pokračujeme ďalej. V poobedňajších hodinách dorážame na začiatok zálivu a pri pohľade na hodinky a smiešnu cenu za trajekt využívame lákavú ponuku a šetríme takmer hodinu času.
Samotný Kotor je nádherný a existuje už od 7. storočia, kedy bol dôležitou pevnosťou Byzantskej ríše. Samotné staré mesto patrí na zoznam svetového dedičstva UNESCO a je naozaj čo tu obzerať. Zvláštnosťou je, že napriek tomu, že má mnoho malebných uličiek nezablúdite tu. Treba vyskúšať 🙂
Po rýchlej prehliadke naskakujeme do auta, aby sme zažili najadrenalínovejšiu jazdu svojho života do pohoria Lovćen, kde takmer o polovicu si zjednávame ubytovanie.
02.07.2015
Nakoniec sme mali šťastie na ubytovanie v centre dediny Njegoš. Okrem toho, že odtiaľto pochádza významný panovník Čiernej Hory, ktorý tu má v pohorí Lovćen svoje mauzóleum (niečo ako Lenin v Rusku), sa Njegoš ešte vyznačuje pre nás lepšou vlastnosťou. Že vraj je tu najlepší pršút v celej Čiernej Hore. A to im musíme dať za pravdu.
Po nákupoch pršútu u jedného z domácich a návšteve mauzólea (Slováci lacnejšie vstupné) sa presúvame popri najstaršom olivovníku na svete až do mesta Ulcinj. Cestou míňame ostrov St. Stefan, dovolenkové miesto pre osobnosti filmového plátna.
Ulcinj je posledné väčšie mesto pri Albánskych hraniciach, kde väčšina obyvateľov sú samozrejme Albánci. Namiesto komerčnej pláže volíme mestskú malú pláž, kde si kedysi piráti po víťazstve varili jedlo a miešali ho víťaznými pádlami. “Pirátsky“ hostel a zvolávanie na nočnú modlitbu má svoje čaro. Ako Slováci tu vzbudzujeme pozornosť.
03.07.2015
Dnes je ten deň. Na chvíľu opúšťame EÚ a vydávame sa do Albánska. Čo sa týka samotnej jazdy v meste Shkodër, je to divočina. Motorizovaný vozíčkár v protismere, cyklisti všade a chodci sú hotoví samovrahovia. Oči treba mať všade. Angličtinou sa nedohovoríte a pocit bezpečia sa akosi vytráca. Našťastie túto krajinu po chvíli opúšťame a vraciame sa na druhej strane Skadarského jazera do Čiernej Hory.
Tu smerujeme do „mesta“ Virpazar. Je to mesto, ktoré máme behom za 1/2 hodiny komplet prezreté spolu s vybavením ubytovania, zarezervovaním raňajok a objednanou plavbou po Skadarskom jazere s kúpaním.
Ako 4 osoby napĺňame min. počet osôb pre vyplávanie a tak máme sami pre seba komplet plavidlo spolu s kapitánom a pomocníkom. Ku koncu plavby loď zastaví a kapitán nám naznačuje, že tu možeme skočiť do vody a okúpať sa. Služby ako pre VIP hostí.
04.07.2015
Hlavný cieľ našej cesty sa blíži. Navštíviť a vyfotiť sa pri malej takmer neznámej ale na Slovensku známej dediny. Neďaleko hlavného mesta Čiernej Hory sa nachádzajú dediny Gornji Kokoti a Donji Kokoti, ku ktorým smeruje všetko hovoriaca navigačná tabuľa.
Po tomto zážitku navštevujeme radšej pravoslávne pútnické miesto Manastir Ostrog, kde na litre čapujeme svätenú vodu, zapaľujeme sviečky za tých čo niesu už medzi nami a aj ateisti sú v istých situáciách privedení do neznáma 🙂 pobozkanie svätého a napísanie želaní s menom pre členov rodiny, priateľov,…
Hlavy skladáme tesne pred pohorím Durmitor na miestnom salaši. Najmladší člen sa snaží ochočiť si miestneho psíka a je zapriahnutý do domácich prác. Pohostinnosť, dobré jedlo, … ostatok si užíva ochladenie. Teplota v horách v noci klesá len na 9°C.
05.07.2015
Začíname pokutou za rýchlu jazdu. 50 éčky je kompromis… ups. Vyberáme sa na ZipLine nad najhlbším kaňonom Európy a druhý na svete vo výške 152m o celkovej dĺžke 824m.
Dostatočne prebratý absolvujeme prejazd pohorím Durmitor, ktorý je ako vystrihnutý zo scén Pána Prsteňov. Iba tráva a skaly. Zastavujeme sa u domáceho na prírodne zelený med, ktorý sa vyrába špeciálnym postupom z tzv. „Kantarion“.
Durmitorom režeme ďalšie a ďalšie zákruty na úzkych cestách a po chvíli musíme zastaviť, keďže posádke občas žalúdok protestuje 🙂
V poobedňajších hodinách znova opúšťame EÚ a vchádzame do Bosny a Hercegoviny do rafterského kempu Tri Vodenice.
06.07.2015
SARAJEVO! Hlavné mesto Bosny a Hercegoviny. Toto mesto si každý zamiluje. To bolo sľúbené aj ženskej posádke. A aj sa tak stalo. Odpor k nakupovaniu bol veľmi rýchlo prekonaný a to sme sa ešte museli kontrolovať, aby sme predčasne neukončili dovolenku z dôvodu nedostatku financií.
Ubytovanie bolo už vopred zarezervované priamo v centre mesta na nami definovaný cenový strop 10€/os/noc. Tak po zbesilom celodennom nakupovaní a behaní po centre mesta oddychujeme a pripravujeme sa to absolvovať ešte raz po západe slnka. Našej pozornosti neušli diery v budovách po streľbách a ostnaté drôty na rôznych miestach a budovách.
Keďže je obdobie Ramadánu, večer mesto naplno ožíva a radi znova absolvujeme už raz prejdené uličky. Dokonca sa zúčastňujeme aj nočnej modlidby v Gazi Husrev-begova mešite.
Na záver dňa, tesne pred polnocou nachádzame posledný z otvorených podnikov a tak si dávame pred spaním výdatnú večeru.
07.07.2015
Očakávania z mesta Mostar boli vysoké, ale bohužiaľ sklamalo. Pomyselné TOP je Sarajevo. V Mostare prudko klesá kvalita služieb aj jedál a cítiť už komerčnosť a blízkosť chorvátskeho pobrežia. Ale skúsili sme sa nenechať tým otráviť.
42°C a prehliadka mesta je vražedná kombinácia, preto sme sa odvážili aj do rieky Neretva pretekajúcou priamo cez mesto popod starý most, ktorá je docela studená, ale v tom teple príjemne osviežujúca aj keď len na 10 minút.
Večer zasadnutie na jedno-dve-tri pivá po zotmení a darček v predajni sladkostí pre Patrika k meninám.
08.07.2015
Mostar nám nesplnil očakávania a tak sme sa vydali na výlet po širšom okolí, aj keď teploty stále neklesali.
Našou prvou zástavkou bol Blagaj, kde vyviera jeden z najsilnejších prameňov v Európe, prameň rieky Buna s prietokom 40.000 litrov za minútu. Vyvieračka sa nachádza pod 200 metrovou skalnou stenou s kláštorom islamského rádu dervišov.
Neďaleko Mostaru je aj Medjugorje, známe pútnicke miesto, kde sa 24.06.1981 zjavila šestici detí Panna Mária. No nemohli sme to minúť. V tých horúčavách sa len Jarka odhodlala vyjsť až na vrch Križevac so 14 zastaveniami.
Tieto dva náročné výlety sme sa rozhodli ukončiť kúpaním opäť pod vodopádmi ale tento krát to boli Kravice. Celé Plitvické jazerá sa so svojou komerčnosťou môžu ísť…..
09.-10.07.2015
Takmer jeden celý deň sme strávili v aute, aby sme absolvovali cestu z juhu Bosny a Hercegoviny takmer na sever do mesta Jajce – mesta vodopádov. Svoj názov si zaslúži. Totiž uprostred mesta sú veľké až majestátne vodopády.
Ani ubytovanie sa nedalo zahanbiť. Vody je tu na okolí veľký dostatok a snažia sa toho patrične využiť.
Toto bola taká zástavka, aby sme na finálny presun toho nemali naraz veľa a predposledná zástavka za finálnou bodkou celého tohto tripu.
11.07.2015
Na záver tripu sme sa presunuli k Šéfikovi (áno, tak sa volá) do národného parku UNA. Starší pánko (moslim) s manželkou nás vrelo pohostili a na záver od nás nechceli za ubytovanie vo vlastnom dome a pohostenie ani euro! Odnášame si hrejivý pocit a recept na super citrónový koláčik.
V národnom parku sa nachádza vodopád Štrbački Buk 26 metrov vysoký, čo je vlastne druhá strana Plitvických jazier a je neskutočne nádherný a zraftovateľný.
Tu sme zakončili náš 14 denný trip po Balkáne, so smútkom, že sa končí dovolenka a nastáva realita, presunom cez Chorvátsko a Maďarsko domov.
Rozpočet dovolenky
Žiadny sme nemali stanovený. Jedinou podmienkou bolo, že za ubytovanie viac ako 10€/os/noc nedáme. A to sa aj splnilo. Po záverečnom zrátaní sme zistili, že to vyšlo 495€ na osobu na celých 15 dní. A v tom je zarátané úplne všetko. Pohonné hmoty, mýta, strava, suveníry, vstupy, pokuty,… proste naozaj všetko.
Celá fotogaléria z Flickr
