Skryté perly v Budapešti (časť druhá)

Stránka Atlas Obscura nám pre Budapešť ponúkla neúrekom možností o ktorých sme v živote nepočuli. Bol to ten správny podnet opäť navštíviť metropolu Maďarska.

Na väčšinu návštev sme si vyhradili celú sobotu a niečo nechali na nedeľu, ale aj tak sa nedá úplne všetko stihnúť a naplánovali sme si to tak, že všetko sme mali na druhej strane Dunaja v Budíne.

Budapešť (po maďarsky Budapest, v staršej slovenčine aj Pešťbudín) vzniklo v roku 1873 zlúčením troch dovtedy samostatných miest Budína (maď. Buda, nem. Ofen), Starého Budína (maď. Óbuda) a Pešti (maď. Pest).

Kostol v jaskyni vrchu Gellért

Prvá trochu schovaná perla na vás čaká, len čo prejdete most Slobody z Pešti do Budína cez Dunaj. Ak sa trochu lepšie obzriete, ihneď ju zbadáte. Pomník s vchodom sa krčí pod veľkým krížom nad ním a vašu pozornosť skôr upútava luxusný hotel Gellért, ku ktorému sa neskôr vrátime.

Kostol vznikol v roku 1926 ako národná svätyňa a patrí reholi Paulínov. Má dosť pohnutú históriu vďaka boľševikom, ktorý pred vchod postavili dva metre vysoký betónový múr. Až v roku 1992 ho sprístupnili verejnosti a investíciami do vstupnej haly ho zmenili na turistickú atrakciu svetového formátu.

Pri prvom pokuse v sobotu sa nám ho nepodarilo navštíviť pre prebiehajúcu svadbu, ale v nedeľu bol znova otvorený. Pre vašu informáciu, vstup je zadarmo, aspoň nám sa tak podarilo. Vo vstupnej hale je nejaký kiosk, ale asi sa platí len za zapožičanie audio sprievodcu. Je to vynikajúci cieľ pri turistickom zhone a čaká vás tu oáza pokoja. Navyše je v jaskyni dostatočne teplo po celý rok, lebo v bruchu tohto kopca vyvierajú termálne pramene.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Socha Slobody

Nielen američania majú svoju Sochu Slobody, ale aj Maďari. Týči sa na vrchole 235m vysokého kopca Gellért spolu s citadelou. Zobrazuje bohyňu Niké, ktorú odhalili v roku 1947 na počesť víťazstva červenej armády v 2. svetovej vojne. Pri nohách ženskej postavy, vysoko držiacu palmovú ratolesť, sú ešte dve ďalšie sochy. Prvá symbolizuje alegóriu pokroku a druhá boj so zlom.

K Soche slobody sa môžete dostať autobusom z druhej strany, alebo príjemnou prechádzkou do kopca od vyššie spomenutého kostola. Síce sa trochu zapotíte, kým vyjdete hore, ale chodník ponúka množstvo oddychových lavičiek a nádherné výhľady na mesto z výšky.

Socha je na úpätí Citadely, lenže tá nie je žiadne terno. Nemecká armáda, ktorá sa tu usadila ku koncu 2. svetovej vojny ju totálne zdevastovala. Dnes sa v základoch nachádza len malé vojenské múzeum a preto sme ju iba obišli a smerovali k hlavnému cieľu nášho výletu.

Zabezpečte si dopredu cestovné lístky na verejnú dopravu, pretože na zástavkách nie sú bežne automaty a Uber v Maďarsku je zakázaný.

Nemocnica v skale (ukrytá mega perla Budapešti)

Z Gellértovej hory sme si dali nedobrovoľne dlhšiu prechádzku, ale zas sme našli asi najlepšie domáce jedlo v Budapešti. Bez Google Maps by sme túto ďalšiu schovanú perlu nenašli a propagácia tohto svetového unikátu je na bode mrazu. Plno je tam jedine vtedy, ak sem ľudí dovezie nejaký sprievodca. V sobotu bola rada na lístky až von, ale v nedeľu za to ľudoprázdno. Nenechajte sa ale odradiť trochu väčšou vzdialenosťou od centra mesta. Návšteva určite stojí za to.

Aj keď nás zo začiatku odrádzalo množstvo turistov, do 10 minút sme mali zakúpene lístky na konkrétny čas (prehliadky sa striedajú s výkladom v maďarčine a angličtine). To bolo akurát na odskočenie si na jednu kávu, aby sme sa psychicky pripravili na zážitok na celý život.

Nemocnica sa nachádza v priestoroch protiatómového krytu, kde sa počas druhej svetovej vojny a následnej revolúcie tiesnili stovky zranených. Nemocnica s pôvodnou kapacitou 200 pacientov neraz musela prichýliť až 700 osôb. Expozíciu dotvárajú realistické figuríny doktorov a sestričiek, druhá časť je venovaná vojenskej histórii krytu. My sme mali ešte to šťastie, že súčasťou bola aj výstava “ATOMIC BOMB EXHIBITION”, ktorá končila o tri dni. Je to jedinečná výstava v spolupráci s Japonskom a nachádzali sa tu originálne artefakty z Hirošimy a Nagasaki. Výstava ukazovala vplyv jadrových zbraní na naše okolie a ľudské telo.

Dajte si pozor, aby ste sa niekde nezabudli a nestratili svoju skupinu. V spleti uličiek sa môže stať, že sa veľmi ľahko stratíte.

Ako v reálnej nemocnici

Unikátnosť celej výstavy dotvárajú viaceré faktory. Väčšina vystavených artefaktov je pôvodná a autentická, ktorá nie je schovaná niekde za sklom a vytrhnutá z kontextu. Sú použité spolu s voskovými figurínami. Tie realisticky znázorňujú situácie v jednotlivých miestnostiach. A že sú veľmi autentické.

Vyobrazenia miestností sú veľmi rôznorodé. Napr. postavy lekárov s nádobou, v ktorej sú zakrvavené obväzy, ako keby ich použili pred chvíľou. Lekár, ktorý študuje pacientov röntgen. Preplnená nemocničná izba plná pacientov alebo pacienti ležiaci na chodbách. Dodatočne sa dozvedáme tiež krutú pravdu: Neboli lieky a obväzy z mŕtvych sa po opraní použili k ošetreniu nových zranených. Tí bohužiaľ zomierali na spôsobenú infekciu.

Donedávna aj fungovala

Zaujímavosťou je, že systém filtrácie vzduchu je pôvodný a funguje dodnes pre návštevníkov. Však po vojne sa tu vyrábali aj lieky a celý objekt slúžil pre účely civilnej obrany a bol udržiavaný až do roku 2000. Všetky zariadenia v objekte museli byť funkčné. Až v roku 2007 bola nemocnica čiastočne otvorená a až ministerstvo kultúry a vzdelávania ho v roku 2010 klasifikovalo ako múzeum.

Ale určite nás potešila informácia, že vo vojnovom období pôsobila podzemná nemocnica ako jediná funkčná pôrodnica. Narodilo sa tu šesť chlapcov a jedno dievča.

Celá výstava je určite lepšia, bohatšia a lacnejšia ako komerčná sieť múzeí voskových figurín. Tu na vlastnej koži uvidíte hrôzy vojny a budete radi, že momentálne vládne mier a uvedomíte si to, že skutočnými hrdinami sú tí, ktorí ľudí liečia, a nie tí, ktorí ich zabíjajú.

Po tomto zážitku míňame rovnako bohaté aranžované miestnosti ktoré znázorňovali priestor ako objekt civilnej obrany. Do bunkra boli schopní preniesť aj dobový kompletný vrtuľník či sanitku. My sme zas v očakávaní, čo sa dozvieme v dočasnej výstave o atómovej bombe.

Doplnková výstava

Prichádza ďalší šok. Výstava o reálnych škodách po bombách hodených na Hirošimu a Nagasaki. Nevychádzame z údivu čo reálne dokáže taká atómová bomba. Hrôzy na ľuďoch sme si mohli pozrieť cez tzv. “kukátka” ako býva na vchodových dverách. Nie každý takýto pohľad zvládne a na to sme vopred aj upozornení.

Výstava pokračuje reálnymi artefaktmi dovezených priamo z oblasti výbuchu Hirošimi a Nagasaki. Sklenené fľaše zdeformované vysokými teplotami, kusy pokrivených betónových stien a spečenej samotnej štruktúry. Takisto vystavené predmety dennej potreby ako obedár ešte s pôvodným obedom, roztavené hodinky so zastaveným časom a mnoho ďalšieho.

Sasaki Sadako (7. január, 1943 – † 25. október, 1955) bola ako dvojročná pri zhodení atómovej bomby na Hirošimu vystavená radiácii, no prežila. V dvanástich rokoch sa prejavili dôsledky ožiarenia – umierala na leukémiu. Rozhodla sa poskladať tisíc papierových žeriavov, aby sa jej splnilo najväčšie želanie – aj naďalej žiť. Žeriavy sa jej podarilo poskladať, ale nad chorobou nezvíťazila. Spolužiaci a priatelia zorganizovali zbierku a dali postaviť pamätník všetkým detským obetiam atómového útoku na Hirošimu. Pamätník stojí v Parku mieru v Hirošime. Je na ňom vyobrazené dievča stojace s natiahnutými rukami, z ktorých vzlieta papierový žeriav. Každoročne sa na pamätník vešajú vence, každý urobený z tisíc papierových žeriavov.

Ďalšie perly Budapešti

Týmto nekončíme ešte našu weekendovú návštevu mesta, len sme sa trochu viac rozpísali, a tak ďalšie ukryté krásy vás počkajú v ďalšej časti. Tie budú už o niečo veselšie a príjemnejšie.