Cesta do nikam: Západná Sahara

Pôvodne to mala byť cesta na Srí Lanku. WizzAir spustil nové linky z Abu Dhabi za veľmi prijateľné ceny. S 2-dňovým prestupom v Abu Dhabi bola cena za spiatočnú letenku do 200 €. Lenže potom začala na Srí Lanke finančná kríza, kde nebolo čo ani tankovať a letenky nám boli zrušené a začali sme hľadať alternatívu. Omán tiež neznel zle. Je to krátky let z Abu Dhabi.

Rušíme letenky

Ani nie mesiac na to sa začali utriasať zo strany leteckej spoločnosti časy a dátumy a akosi sa nám naplánovaná cesta začala celkovo rozpadať. Niežeby sme na to už neboli zvyknutý, keď tak skoro dopredu kupujeme letenky, ale akosi odlet do Ománu bol o deň skôr ako sme mali pristáť v Abu Dhabi. A keďže nám WizzAir takto poposúval lety, radšej sme sa rozhodli zrušiť všetky letenky a požiadali o financie na účet, čo nebol absolútne žiaden problém. Do mesiaca peniaze boli pripísané späť na účet.

Lenže čo teraz? Dovolenku na 3 týždne sme už mali zabezpečenú v práci, takže stačilo pohľadať alternatívnu destináciu za podobnú cenu za letenky. A ideálne niekam do tepla. Lowcostové letecké spoločnosti nemajú extra toho na výber. Nakoniec padlo rozhodnutie: Letíme do Agadiru v Maroku. Lenže tým to nekončí.

Plán dovolenky

V Maroku sme už boli v roku 2017 a priamo v lete. Teploty atakovali takmer 40 °C, ale v januári je v Maroku podstatne prijateľnejšie. Ale čo robiť v Maroku 3 týždne s tým, že veľkú časť krajiny sme prešli. Ak sa pozriete na mapu, tak veľa na výber toho nie je. Niežeby nebolo čo objavovať v samotnom Maroku, ale chceli sme niečo nové. Na severe je len Gibraltár a Španielsko, na východe veľmi vzdialené Alžírsko a na juhu neuznaný štát Západná Sahara. To znie ako náš cieľ. Vzdušnou čiarou z Agadiru k neoficiálnym hraniciam je to niečo málo cez 300 kilometrov

Že ste nikdy nepočuli o krajine Západná Sahara? Veľmi sa ani nespomína, keďže oficiálne neexistuje. Je to niečo podobné ako Podnestersko. Občas sa v správach mihne krátka informácia o nejakých protestoch či vojne na hraniciach s Mauritániou. To je asi tak všetko.

Niečo málo o Západnej Sahare

Jedná sa o riedko osídlené územie na juh od Maroka veľkosťou približne ako Spojené Kráľovstvo, kde žije len niečo málo cez pol milióna obyvateľov. Do 70. rokov minulého storočia bola oblasť pod koloniálnou nadvládou Španielska a De iure územie (podľa OSN) stále patrí Španielsku, ktoré sa k nemu nehlasí. Na druhej strane si územie ako celok nárokujú jednak Maroko a jednak Saharská arabská demokratická republika (tiež oficiálne neuznaný štát, ale uznáva ho 45 štátov sveta).

Od roku 1991 je územie rozdelené na územie okupované Marokom (približne 2/3 územia pri oceáne) a územie samostatnej Západnej Sahary (oficiálne nazývanej Saharská demokratická republika), ktorú vyhlásil ešte v roku 1976 na začiatku marockej okupácie Front Polisario. Maroko je podporované Francúzskom a Front Polisario zas susedným Alžírskom. Ešte v roku 1981 začalo Maroko na území Západnej Sahary stavať približne 2700 kilometrov dlhý múr. Múr hanby, ako je inak známy Marocký múr (BERM), rozdelil Západnú Saharu na dve časti. Pôvodní obyvatelia tak boli zahnaní za stovky kilometrov dlhý múr do nehostinnej púšte. Navyše Marocká armáda vytvorila okolo múru najväčšie mínové pole na svete. Tento stav pretrváva dodnes.

V Západnej Sahare sa nachádzajú obrovské ložiská fosfátov, ktoré na tomto území tvoria takmer polovicu celosvetových zásob. Fosfáty putujú z baní v Bou Craa takmer 100 kilometrov dlhým dopravníkovým pásom, najdlhším zariadením svojho druhu na svet, do prístavu El-Aaiún (obe pod kontrolou Maroka). Fosfáty sú dôležité pre výrobu umelých hnojív.

S okupáciou Západnej Sahary získalo Maroko aj pobrežné výsostné vody, ktoré sú bohaté na ustrice, chobotnice a sardiniek. Úlovky z týchto vôd sú vyhľadávane takmer v celom svete, pretože pobrežie je veľmi čisté, neznečistené industrializáciou.

Ideálny cieľ dovolenky

Našim cieľom je mesto Dakhla, ktoré sa nachádza na úzkom polostrove Rio de Oro, približne 1000 kilometrov juhozápadne od Agadir. Je to posledné väčšie mesto v Západnej Sahare pred vstupom do Mauritánie a je aj rajom kitesurfingu. Len približne 100 kilometrov pod Dakhla sa nachádza obratník Raka.

Pôvodne sme chceli ísť ešte nižšie, na poloostrov Ras Nouadhibou, ale to znamená prekročiť hranicu s Mauritániou. Okrem toho, že by bolo treba vybavovať víza, tak je potrebné kvôli zamínovanej hranici počkať na vojenský konvoj, ktorý vás odprevadí na hranicu. A ten premáva asi 2x za týždeň.

Na najjužnejšom cípe poloostrova Ras Nouadhibou sa nachádza jediná lokalita ohrozených tuleňov mníšskych ktoré si zrejme ešte zachovali štruktúru kolónie. Áno, v Afrike sa nachádzajú tulene!

Plán cesty

Dostať sa do Dakhla nie je až taký problém. Samotné mesto má i letisko, ale lieta sa tam väčšinou len z Casablanca. Druhou možnosťou je nasadnúť na autobus a stráviť v ňom okolo 20 hodín a zaplatiť za jednosmerný lístok približne 55 €. Najdostupnejšou a najjednoduchšou možnosťou je, požičať si auto a proste vyraziť.

Cesta vedie v drvivej väčšine po pobreží Atlantického oceánu, ale inak je to len samá púšť a občas nejaké mesto. Medzi mestami sú aj 200 kilometrové dlhé pustiny nikoho a ničoho. Jediným problémom je, získať nejaké informácie o ceste, o nejakých pekných miestach na zastavanie, zabezpečenie ubytovania, atď. Predsa sa len nejedná o turisticky vyhľadávanú destináciu. Veľmi nepomôže ani preskúmavať Google mapy. StreetView tu prakticky neexistuje a foto z miest je minimum. Väčšinu informácii musíme vyhľadávať vo francúzštine alebo arabčine. Nakoniec sa nám podarilo nájsť niekoľko zaujímavých miest.

Pláž Legzira

Južne od Mirleft, ešte pred Sidi Ifni, sa nachádza najunikátnejšia pláž v Maroku. Často sa zaraďuje medzi najkrajšie pláže na svete.

Legzira, ktorá vznikla prirodzene po rokoch erózie, sa vyznačuje dvoma obrovskými kamennými oblúkmi. Bohužiaľ, zostal len jeden z nich. Druhý sa zrútil koncom roka 2016, keď ho podmyli vlny. Druhému oblúku pravdepodobne tiež hrozí zrútenie.

Oued Chbika

Na ceste medzi Tantan a Akhefennir neostane bez povšimnutia ústie rieky Oued Chbika. Nádherná krajina, ktorá spája rieku, púšť a oceán. Aby ste sa dostali až na pláž, treba prejsť cez nie veľmi hlbokú rieku a potom cez piesočnú dunu.

Jaskyňa Akhfennir / Diablova diera

Tento jedinečný úkaz sa nachádza hneď pri ceste, tesne pred národným parkom Khnifiss. Diablova diera, ako je známa, je priepasť s priemerom 25-30 m, ktorú do vápenca vyhĺbilo more a po tisícročiach erózie spôsobilo zrútenie strechy.

Národný park Khnifiss

Jediný park na svete v ktorom sa nachádza oceán, púšť a lagúnu Naila (jediná saharská lagúna v severnej Afrike). Tento park je bohatý na farby, najmä pri odlive. Zelený okolo lagúny, ružový od početných plameniakov, modrý od oceánu a napokon žltý od púšte. Park je prístupný 24 hodín denne a vstup je zadarmo.

Množstvo najväčších veterných elektrárni

Veľké množstvo elektrárni je možno vidieť na úrovní miest Akhfennir, Tah a Foum El Oued. Tá najrozsiahlejšia sa nachádza v blízkosti Tarfaya. Elektráreň zaberá plochu viac ako 100 km², na ktorej je umiestnených 131 veterných turbín. Tie by dokázali zásobovať mesto Marakéš každý deň.

El Aaiún / Laâyoune

El-Aaiún, čo v preklade znamená Pramene, je neoficiálnym hlavným mestom Západnej Sahary. Samotné mesto nemá čo extra ponúknuť. Však bolo založené len nedávno, v roku 1932, keď tu boli objavené pramene podzemnej vody. Vlastne jedna zvláštnosť sa tu nachádza: V tomto meste je jediný McDonald’s v Západnej Sahare.

Maják Boujdour

Mys Boujdour bol kedysi pre Európanov južnou hranicou sveta a za týmto mysom sa rozprestieralo more temnoty. Dnes na tomto mieste stojí maják z 50. rokov 20. storočia aby mohli lode bezpečne preplávať okolo mysu, pretože oceán má hĺbku len 2 metre 25 kilometrov od pobrežia.

Množstvo opustených lodí

Po celej trase z Agadir do Dakhla je množstvo hrdzavejúcich lodí, či už vo vodách Atlantického oceánu, alebo na pobreží, viditeľné už z cesty. To sú zatiaľ tie, o ktorých vieme na základe prehliadania Google Maps. O ich osude nič nevieme, ale predpokladáme, že objavíme ešte množstvo ďalších.

Dakhla: cieľ cesty

Geografická poloha Dakhly robí toto mesto veľmi výnimočným. Hoci je mesto Dakhla vyprahnuté a bez architektonickej fantázie, je obdarené výnimočnou krajinou! Jedno z mála miest na svete, kde sa púšť stretáva s oceánom, kde modrá farba mora kontrastuje s béžovou farbou saharského piesku a ponúka úchvatne autentické prostredie.

Najznámejšie je vďaka horúcim prameňom a vodnému surfovaniu. Kitesurfingové plachty môžete vidieť po celý rok, plávajúce po celej vode, čo je nádherné divadlo. Okrem toho sa v Dakhle každoročne organizuje etapa majstrovstiev sveta v kite surfingu.

Skutočný cieľ cesty

Z Dakhla to už je len približne 100 kilometrov ešte viac na juh, smerom k Mauritánii aby sme dosiahli obratník raka. Keď už tu budeme, bolo by škoda to premeškať, aj keď okrem tabule a cesty tam nič nie je.

Toto je len časť plánovanej dovolenky. Ešte nás čaká i cesta naspäť a objaviť ďalšie zakútia Maroka, kam množstvo turistov nechodí.