India: 5.deň – Oddychový deň, opúšťam mesto Bombaj

Dnes sa presúvam naprieč Indiou o 1700km ďalej. Namiesto toho, aby som ešte niekam vybehol do mesta, musím sa kompletne zbaliť, byť dve hodiny vopred na letisku a plus rátať i s presunom na letisko, čo bude minimálne ďalšie dve hodiny.

Namiesto kávy na raňajky si dávam klasicky už chai masala v miestnom podniku a rozhodujem sa čo ďalej. K času, aby som si začal organizovať presun na letisko, mi ostávajú dobré 4 hodiny. Pozerám do mapy, ktorým smerom je letisko a tým smerom sa vydám peši, spoznávať ďalšie zákutia. A taxikára si odchytím niekde po ceste. Odhlasujem sa z hotela New India a vyrážam do ulíc.

O prekvapenia samozrejme núdza nie je. Takmer nahý sväťý muž bezcieľne brázdi ulice len s bedernou rúškou, ktorá mu zakrýva iba predok. Takmer mu závidím v tomto teple.

Dokonca i štúdium informácii vopred sa vyplatilo. Niektoré výjavy by som si vysvetľoval hocijak, len asi nie správne. Napr. chlapi držiaci sa za ruky. Mal som tú česť vidieť aj strážnikov luxusnejšieho hotela sa držať za ruky! Nie, nevysvetľuj si, že sú teplí. To je iba prejav kamarátstva. Nič viac, nič menej. Ale ženu ani za boha (samozrejme nejakého indického) nechytia za ruku.

Popri tom všetkom sa začínam obzerať aj za suvenírmi. Magnetky? Zabudni! Nachádzam rôznorodé obchody, ale tento tovar nikde nie je. A keď je, tak to sú pozlátené magnetky s nejakými božstvami, ale nie s mestom. Dúfam, že na letisku hádam nejaké budú. Prezradím vopred. Nie, ani tu tam nie sú. Možno, keď už budem odlietať z medzinárodnej časti letiska, tak tam niečo nájdem.

Na cestu si aspoň kupujem niečo na zahryznutie do lietadla. Aj tu chce obchodník zarobiť a už mi dáva ochutnať zo svojej ponuky. No pýtať si 200 ₹ za 100g, sa musel asi s posvätnou kravou zraziť!

Nákupné centrum krajšie ako u nás

Ani neviem ako a kde som a zrazu predo mnou obchoďák. Klasické nákupné centrum. Super, tu určite bude klasická káva! Len čo vojdem dnu, hneď ma policajti zastavujú. Kontrola batožiny. Všetky budovy, kde chodí viac ľudí, musia prejsť bezpečnostnou kontrolou ako na letisku. Ešteže tekutiny nemusím vyhadzovať a ukazovať im cestovný pas ako na letisku.

Vo vnútri sa zrazu ja cítim ako posledný šupák. Nákupné centrá sú tu pre vyššiu a najvyššiu sociálnu vrstvu. Pol okom sledujem tie služby, čo tú ponúkajú a máme sa čo učiť. Dôjdeš na parkovisko, pikolík ti zaparkuje auto. Môžeš si najať nosičov na nákup a bezstarostne nakupovať. Obchody tu majú ako u nás. Či už H&M, L´Occitane, Adidas, Calvin Klein, Lacoste, KFC, Samsonite a veľa aj neznámych, či doslova luxusných značiek. Nemám chuť obzerať tovar, a mierim na najvyššie poschodie s občerstvením za mojou vysnívanou kávou.

Cesta na letisko (BOM)

Pozerám, že 12:00 hodín, najvyšší čas vyraziť na lietadlo. Lietadlo z Bombaj do Váranásí odlieta za 4 hodiny. Nejako extra sa mi nechce dohadovať si cenu s taxikárom a skúšam cez mobilný telefón zdieľanú jazdu s Uber. Cena je príjemná, len 120 ₹ za odvoz zdieľanou jazdou. Aj keď mi jazdu šofér potvrdzuje, tak sa vôbec nedostavuje. Ruším teda jazdu a odchytávam si na ulici nejaký odvoz. Len si neviem vybaviť cenu s akou začať.

Uber mi pri sólo jazde ukazuje cenovku 340 ₹. Dobre, skúšam na najbližšieho rovných 300 ₹. Akceptuje. Paráda.

Cesta na letisko cez Bombaj nie je nijako rýchla po nejakom obchvate. 15km dlhá trasa trvá autom takmer 2 ½ hodiny. Cesta je ale veľmi zaujímavá. Akoby si pozeral film. Najviac sa asi budeš zabávať na riadení premávky a dodržiavaní pravidiel. Žiadne neexistujú! Dokonca aj policajta snažiaceho riadiť križovatku vytrúbili.

Čo som nevidel za tmy pri prílete, sa mi teraz odokrylo. Cestu k letisku lemujú rozľahlé slumy. Nevidieť ani na ich koniec. V týchto slumoch sa dokonca natáčal aj “Milionár z chatrče“. Odporúčam si pozrieť tento film.

Odlet do Váránasí

Na samotnom letisku to skoro vyzeralo ako v kasárniach. Pri každom vchode guľometné hniezdo, množstvo vojakov a policajtov so samopalmi a niekoľko obrnených transportérov sa tu neustále premáva. Radšej som nevytiahol ani mobil pre nafotenie. Žeby to všetko, kvôli útoku na medzinárodné letisko z roku 2008?

Moje lietadlo mešká kvôli neskorému príletu z Goa. Vnútroštátne lety vo veľkom obhospodaruje nízko-nákladová spoločnosť IndiGo. Niečo na spôsob RyanAir v Európe spolu aj so službami. Takmer žiadne. Klasicky prejdem všetkým kontrolami napriek tomu, že s príručnou batožinou nespĺňam ani váhový, ani rozmerový limit. Jedine mi odobrali zapaľovač. V Európe s tým v kľude prejdeš, tu sú nemilosrdní.

Keď máš to šťastie a máš miesto pri okienku, všímaj si aj odletovú dráhu už pri prechádzaní na ňu. Odletová dráha začína ihneď pri slumoch. Tie sú od areálu letiska oddelené len ostnatým drôtom a každých 100m je policajt so samopalom. Keby tam nestáli, by určite rozobrali samotný plot. A možno nie len ten. Určite by boli schopní rozobrať aj lietadlo kým by vzlietlo! A počas stúpania si môžeš všimnúť rozľahlosť týchto slumov v kontraste s klasickými budovami.

O dve hodiny vystupujem vo Váránasí. Tu dostávam riadne po papuli. Napriek tomu, že je už tma, je tu ešte takmer o 10ºC viac ako v Bombaj. K tomu ešte neskutočné dusno a v tom okamžiku začína zo mňa liať. A to ja si teplo u nás užívam a pri tridsať stupňových teplotách sa ani nepotím!

Našťastie som si už vopred zabezpečil odvoz z letiska. Letisko Váránasí sa nenachádza až tak blízko mesta a nemám chuť sa dohadovať o cene s taxikármi. Už iba hľadám ceduľku s mojim menom.

Ak si si doteraz myslel, že Bombaj je škaredý, preplnený dopravou, smradľavý a neviem aké ešte negatívne prívlastky, tu si to vynásob minimálne dvoma.

A bude ešte horšie!

Prečítaj si ďalšie časti

• Ako zakúpiť spiatočné letenky do Indie do 200,- €
• Ako vybaviť indické víza
• Presun do Indie
• Seychelly! Raj na zemi?
• Konečne cieľový kontinent
• Ochutnávka mesta Bombaj
• Váránasí – Obchodníci so smrťou
• Slávny Taj Mahal
• Nové Dillí – Hlavné mesto Indie
• Návrat do Bombja
• Seychelly v nedeľu = Katastrofa