Maroko časť 5: Všade len piesok

Budíky nám nemilosrdne drnčia už o 07:00 ráno. Je nutné sa zbaliť, hodiť do seba raňajky a ísť. Lúčime sa s našim domácim a na minútu presne prichádza celý v modrom typický Berber.

Pred modrou bránou ukladáme našu batožinu na strechu auta, kupujeme zásoby vody a hurá na juh Maroka. Pred nami je veľmi dlhá cesta po cestách druhej triedy.

Hrubý plán dovolenky sme si naplánovali už z pohodlia domova v ktorom bola aj táto cesta naprieč Marokom s konečnou zástavkou v Marrakesh. Množstvo kancelárii ponúka takýto presun spolu so zaujímavými zástavkami. Po rozposlaní nespočet dotazov hlavne na cenu (väčšinou ju nemajú uverejnenú), padla voľba na “Enjoy Trip Morocco”, kde za 150,- € na osobu dostanete 3 dňový výlet s 2 nocľahmi s polpenziou a množstvom zaujímavých zástavok. Možno by to šlo aj lacnejšie, keďže sú skôr sprostredkovatelia. Pre nás bolo aj dôležité, aby to nebol okruh, ale aby sme skončili v Marrakechi odkiaľ máme let naspäť do Európy.

Po približne 2 hodinách v aute, zastavujeme v lese, kde voľne žijú opice. Pre niektorých je to nezabudnuteľný zážitok. Za 5 MAD si môžete zakúpiť vrecko jabĺk a opice vám ich budú brať priamo z ruky. Takto kŕmime hlavne opice s maličkými mláďatami, ale derú sa k nám aj veľké, ktoré sú občas docela agresívne. Hlavne keď pevne držíte jablko v rukách, aby ste si mohli urobiť peknú momentku. Akokoľvek sa snažíte, jablko dokážu vytrhnúť aj z pevne zavretej päste.

Táto prvá časť z trojdňového presunu je najdlhšia na presun s minimom zástavok. Presne o 12:00 zastavujeme uprostred v meste či dedine “Midelt”. Ono ťažko definovať čo to je. Tieto osady majú široké cesty s prízemnými hlinenými domčekmi. Skoro ako vystrihnuté z filmu natáčaného niekde v Mexiku. Obed dávame v jednej z mála otvorených reštaurácii. Objednávame znova typický tajine tentoraz s jahňacím mäsom a k tomu “soda coca”. Donesú nám klasickú Coca-Colu v typických sklenených fľašiach. Ale tá chuť…. Ako z detstva, keď ešte cola bola colou. Je možné že tam dávajú aj stopové množstvo koky, lebo cesta po tomto obede nám ubieha akosi rýchlejšie.

Naše kolesá dávno prešli pohorie stredného Atlasu a smerujeme do vysokého Atlasu. V tomto pohorí prechádzame tzv. bránou do Sahary. Za každou zákrutou sa nám vždy ukáže iná scenéria. Obrovské kaktusy lemujúce cestu, aleje palmových stromov, nekonečné roviny kde nie je vôbec len cesta do diaľky. Na chvíľu vidíme nádherne zelené oázy uprostred ničoho. Pri takomto jednom údoli sa aj zastavujeme. Veľmi pripomína Grand Canyon na americkom kontinente. Až na to, že namiesto rieky je celé údolie zaplnené do diaľky tiahnucími zelenými palmami.

Teraz už mierime do nášho kempu uprostred dún Sahary. Po ceste si náš sprievodca ešte kupuje ovocie na západ slnka a my sa k nemu pridávame, aby za nás kúpil červený a žltý melón. Za 8kg červený melón platíme len 2.40,- €.

Ešte ako definitívne skončíme v dnešnom cieli, zbadáme uprostred ničoho gejzír vody striekajúci do výšky. Neváhame a dávame pokyn, aby nám tu zastavil. Škoda, že nás tlačí čas, inak tu pobudneme hodne dlho aby sme sa dosýta osviežili.

Podvečer končíme v našom kempe. Len vyhodíme z auta naše veci a ihneď nasadáme na naše “zaparkované” ťavy, aby sme šli hlbšie do púšte a na vyššie duny, ktoré sú len v tejto oblasti sfarbené do červena. Zo začiatku nám robí problém jazdenie na ťave no stačí 10 minút a užívame si to do sýtosti. Len pre tú recesiu si k tejto atmosfére púšťame “Ide ťava Saharou” 🙂

Na dunách sa vyblbneme a užívame si piesok do sýtosti. K dokonalosti nám chýba len jasná obloha, aby sme si vychutnali západ slnka. Nastáva totiž priamy opak. Nad púšťou sa zmráka a vyzerá to tak že bude aj pršať. To vycítili aj naši pohoniči tiav a ženú nás späť na ťavy a svižnejšie sa vraciame späť. A nakoniec to aj tak bolo. Spustila sa prietrž mračien a my mokneme uprostred púšte na ťaviach. Je to ešte lepší zážitok, ako keby zapadalo gýčové slnko.

Len čo sa vrátime do kempu, už máme naporcovaný náš melón na veľkej tácke. Do toho sme sa pustili, akoby sme týždeň nejedli. A tá chuť! U nás sú melóny bez chuti. Aj keď máme veľký apetít, nevládzeme ho všetci šiesti zjesť. Ponúkame aj domácich obyvateľov, keďže už je po západe slnka. Tí nám ho pomôžu úplne doraziť.

Takto plní oddychujeme v tieni paliem a vychutnávame si ticho. Náš sprievodca nám oznamuje že máme môžme ísť na večeru. So zdesením na neho hladíme či to myslí vážne. Posúvame si večeru o hodinu neskôr. A aj keď sme si ju posunuli stále sme FULL. Tento pocit pretrváva neustále. K akémukoľvek jedlu sadáme, stále sme plní. Žalúdky tentoraz plníme polievkou, tradičným marockým šalátom a na záver nám na stôl donesú obrovské dva tajine. V jednom sa nachádza len zelenina a druhý je zas plný kuracieho mäsa. Napriek našej preplnosti, nenechávame na stole nič a s problémami sa dostávame do našich stanových príbytkov.

Aj tentoraz musíme ísť skôr do postelí. Chceme si užiť východ slnka nad saharskou púšťou a to znamená nastaviť budíky na 05:00! Uvidíme kto vsatne 🙂