Oáza päťdesiatich pevností

Dosiahli sme cieľ. Stáli sme pri vrakoch lodí, ktoré kedysi brázdili vody Aralského jazera, dnes opustené a zaborené v piesku púšte. Bol to zvláštny a melancholický pohľad – dôkaz toho, ako rýchlo dokáže príroda i človek zmeniť tvár krajiny. Teraz nastal čas otočiť sa a vydať na dlhú cestu späť. To, čo sme doteraz prešli za 11 dní, plánujeme zvládnuť za 2–3 dni. Návrat nás však núti zopakovať takmer rovnakú trasu. Hoci by sme radšej objavovali nové cesty, alternatíva by znamenala vybrať sa ešte hlbšie do púšte, po rozbitých a opustených cestách, kde na stovkách kilometrov niet ani stopy po civilizácii. A ako ste už mohli čítať v predchádzajúcej časti, naše auto si začína vyberať svoju daň – akoby aj ono cítilo únavu.

Je nedeľa ráno. Auto ešte drží pokope, no o oprave dnes nemôže byť ani reči. Navyše blízka vývarovňa, na ktorú sme sa spoliehali kvôli raňajkám, je zatvorená. Neostáva nám nič iné, len vyraziť na cestu a dúfať, že niečo zjeme po ceste. Našťastie sa v aute stále povaľujú zásoby sušeného ovocia a orechov z Taškentu – takmer štyri kilogramy zásob, ktoré sme trochu prehnali pri nákupe.

Po približne 50 kilometroch jazdy prichádzame k neveľkej osade bez mena. Nie je to dedina ani mesto, skôr akési obrovské odpočívadlo pre kamionistov. Pár reštaurácií, nocľahární a autoservisov tvorí malý mikrosvet v strede ničoho. Zastavujeme, aby sme si dopriali oneskorené raňajky – alebo skôr skorý obed. Na prekvapenie tu ešte nemajú tradičný plov, no v ponuke sú vyprážané ryby. Ryby uprostred púšte! Ak by k nim pridali ešte zemiakový šalát, mali by sme takmer vianočnú večeru. K tomu si dávame ešte manti, tradičné mäsové taštičky, ktorých sa nevieme nabažiť. Cena? Tak smiešna, že za sumu, ktorú u nás miniete na jedno obedové menu, sa tu najeme štyria do prasknutia.

Servis na púštny spôsob

A práve v tomto momente sa naše auto rozhodlo, že odmietne naštartovať. Miesto na poruchu si nemohlo vybrať lepšie – rovno oproti vidíme autoservis, kde menia pneumatiky na kamióne. Auto roztlačíme a prejdeme cez cestu. Mechanici sa nám snažia pomôcť, niečo nastavujú pod autom, no problém pretrváva. Ich servis je však určený skôr pre nákladné autá, takže nás posielajú pár dvorov ďalej, kde údajne nájdeme odborníka aj na menšie autá.

O pár minút neskôr stojíme pred garážovými dverami s hromadou šrotu a malým servisom, kde nás víta starší pánko. Nehovorí po rusky, a tak mu problém predvádzame priamo na aute. Samozrejme, auto práve teraz naštartuje štyrikrát za sebou – ako keby sa nám vysmievalo. Našťastie na piaty pokus zlyhá, a mechanik okamžite identifikuje problém – štartér, presnejšie jeho elektromotor.

Je nedeľa, diely nemá. My mu však vysvetľujeme, že potrebujeme dnes dôjsť do 500 kilometrov vzdialenej Buchary. Po chvíli rozmýšľania ukazuje cez cestu na obchod s použitými náhradnými dielmi, kde by niečo mohli mať. Za 20 eur vraj kúpime celý štartér, no najprv sa pokúsi opraviť len poškodenú časť.

Obchod funguje trochu netradične – diel zoberieme, zaplatíme až podľa toho, čo použijeme. Bohužiaľ, oprava časti nestačí, a tak meníme celý štartér. Po 90 minútach práce máme auto opäť funkčné. Mechanik si za svoju prácu pýta 50 000 so’m (asi 3,75 €). Keďže ide o nedeľu a jeho ochota nemá hraníc, dávame mu 100 000 so’m (asi 7,50 €) – spokojnosť na oboch stranách.

Opäť na ceste

S funkčným autom vyrážame na ďalšiu púštnu etapu. Navigácia ukazuje 7 hodín jazdy, no vieme, že sa nikam neponáhľame. Bucharu už poznáme, a preto si chceme cestu trochu spestriť. Pri ceste do Nukusu sme objavovali miesta na juh od hlavnej trasy – teraz nás čakajú zastávky na severe.

Pred nami je opäť púšť, starobylé pevnosti a nekonečné horizonty. Každý kilometer nás približuje k civilizácii, no súčasne nás púšť stále drží vo svojom tichom objatí, akoby nám nechcela dovoliť úplne odísť.

Nekropola Sulton Uvays Bobo – Oáza zbožnosti a legiend

Na okraji púšte, uprostred nekonečného horizontu, sa rozprestiera rozsiahle pohrebisko s tisíckami hrobov a hrobiek. Dominantou tohto mystického miesta je mauzóleum Sulton Uvays Bobo, zasvätené chudobnému pastierovi z Jemenu, ktorý žil v rovnakom čase ako prorok Mohamed.

Uvays bol známy svojou zbožnosťou, pokorou a vášňou pre zbieranie hadisov – výrokov proroka Mohameda. Napriek tomu, že tu nie je pochovaný, jeho nasledovníci v 17. storočí vybudovali symbolický hrob a pútnické miesto, ktoré sa dodnes teší veľkej úcte.

Okrem mauzólea a mešity sa v areáli nachádza posvätný prameň s bazénom, kde žijú ryby považované za posvätné. Nikto ich nechytá ani nekonzumuje – sú chránené ako živé symboly viery. Keď niektorá ryba uhynie, jej telo je pochované so špeciálnym obradom, čo podčiarkuje duchovnú vážnosť tohto miesta.

Bohužiaľ, pri našej návšteve sme podcenili fakt, že je nedeľa – deň, keď sa k nekropole schádzajú pútnici z celej krajiny. Namiesto tichého rozjímania sme narazili na rušnú atmosféru pripomínajúcu výpredaj na trhu. Rozhodli sme sa preto nenarúšať posvätnú atmosféru davu a spokojne si obhliadame areál z diaľky. Po ceste je dosť iných zaujímavostí.

Kyzyl Qala – Červená pevnosť Chórezmu

Kyzyl Qala, vojenská pevnosť s bohatou históriou, bola postavená medzi 1. a 4. storočím nášho letopočtu a je významnou súčasťou legendárnej Oázy päťdesiatich pevností, ktorá sa rozprestiera v historickom regióne Chórezm. Tento staroveký komplex sa nachádza na odľahlom mieste, ďaleko od hlavných ciest, čo znamená, že k pevnosti nevedie žiadna spevnená cesta. Cesta k nej nás zavedie do srdca uzbeckého vidieka, kde sa zrazu ocitáme uprostred pokojných poľnohospodárskych oblastí. Cestou sa môžeme pozorovať usilovne pracujúcich farmárov, ktorí sa pripravujú na nadchádzajúci zber bavlny. Okolitý kraj je pokrytý nekonečnými bavlníkovými plantážami, ktoré sú už pripravené na zber.

Zaujímavou výhodou, že sme zišli z hlavného ťahu, je, že tieto historické pamiatky môžeme preskúmať úplne osamote. K pevnosti vedie len rozbitá prístupová cesta, na ktorej si pod tienistou rampou oddychujú miestni obyvatelia. Tí síce vyberajú vstupné, ale celé miesto pôsobí ticho a opustene, čím sa z neho stáva akýsi skrytý poklad, ktorý je len pre tých, ktorí sa odhodlali sem prísť.

Pevnosť, nazývaná aj „Červená pevnosť“ pre svoju charakteristickú farbu, je postavená z červených hlinených tehál. Aj keď už slnko dávno vytiahlo jej pôvodnú farbu, pevnosť stále ohromuje svojou impozantnou veľkosťou, keď jej steny dosahujú výšku až 16 metrov. Tento fascinujúci monument prežil už takmer dve tisícročia, pričom stále stojí ako svedok minulosti.

Pevnosť bola objavená až počas khorsanskej expedície v roku 1938. Kyzyl Qala nie je veľká, má takmer štvorcový tvar, ale jej strategický význam bol nezanedbateľný. Historici a archeológovia zistili, že pevnosť bola obklopená dvojitým valom a v každom rohu sa nachádzali strážne veže. V strede pevnosti viedla hlavná ulica ku chrámu uctievačov ohňa, kde zoroastrijskí kňazi vykonávali svoje posvätné obrady. Obytné časti osady boli rozdelené na niekoľko zón, pričom každá časť obsahovala miestnosti, v ktorých bývali rodiny.

Kyzyl Qala sa dnes považuje za unikátne architektonické dedičstvo starovekého Chórezmu a je spojená s obdobím Kushan-Afganského obdobia antickej histórie. Postavená na planine, vyzerá ako strážca samotnej pevnosti Toprak Qala, ktorá je označovaná ako „perla starovekého Chórezmu“. Podľa legendy medzi týmito dvoma pevnosťami existuje tajomná podzemná chodba, ktorá ich spája. Je to pomerne pravdepodobné, vzhľadom na to, že Kyzyl Qala dokázala prežiť až do invázie Džingischánových vojsk. Bola totiž kľúčovou súčasťou obranného systému ríše Chórezmšáhov, ktorá chránila túto oblasť pred nájazdmi a inváziami.

Toprak Qala: Palácové mesto Chórezmu

Cesta nás vedie hlbšie do uzbeckého vidieka, kde sa skrýva jeden z najvýznamnejších archeologických nálezov starovekého Chórezmu – Toprak Qala, bývalé hlavné mesto tejto bohatej civilizácie z 2. a 3. storočia nášho letopočtu. Tento starobylý palácový komplex sa nachádza len tri kilometre od vojenskej pevnosti Kyzyl Qala, ktorá ho kedysi chránila. Dnes, ako tichý svedok minulosti, Toprak Qala odhaľuje fascinujúce príbehy o svojom zlatej ére.

Toprak Qala a Kyzyl Qala boli postavené v rovnakom období, a aj keď dnes ich ruinám vládne ticho, ich historický význam bol nezanedbateľný. Ako hlavné mesto Chórezmu, Toprak Qala slúžila ako centrum administratívy a kultúry, kým Kyzyl Qala sa stala strážcom, ktorý chránil tento región pred vonkajšími hrozbami. Pri prechádzke medzi rozpadnutými stenami a obrovskými hlinenými pevnosťami môžeme stále cítiť ducha tejto dávnej doby.

Pri vykopávkach v Toprak Qala boli objavené nádherné nástenné maľby, ktoré znázorňovali zoroastrijské božstvá a náboženské rituály tejto starovekej civilizácie. Tieto maľby sú neoceniteľným svedectvom o zoroastrizme, náboženstve, ktoré v Chórezme dominovalo počas tejto doby. Zároveň sa v ruinách našli aj reliéfy vyobrazenia postáv odetých v oblečení typickom pre helenistický štýl, čo dokazuje vplyv grécko-budhistickej kultúry z Gandhary. Tento umelecký vplyv je dôsledkom prítomnosti ríše Kushan, ktorá v tejto oblasti pôsobila a mala výrazný vplyv na miestne umenie a architektúru.

Bohužiaľ, mnohé z týchto skvostov už nie sú prístupné priamo na mieste, pretože sa nachádzajú v zbierkach Ermitáže v Petrohrade. Napriek tomu, návštevníci môžu obdivovať krásu a historickú hodnotu týchto artefaktov prostredníctvom fotografií a zápisov, ktoré odhaľujú bohatstvo umenia a kultúry tohto dávneho obdobia.

Toprak Qala je dnes miestom, ktoré fascinuje každého, kto má záujem o históriu a kultúru starovekého sveta. Je to miesto, kde sa zrazu ocitáme v samom srdci jednej z najstarších a najbohatších civilizácií Ázie. Pevnosti, paláce, chrámy a dokonca aj obytné zóny poskytujú nezabudnuteľný pohľad na to, ako vyzeral každodenný život v tomto vyspelom meste. S každým krokom, ktorý urobíme medzi ruinami, sa nám otvárajú nové kapitoly z histórie, ktoré svedčia o sile a vznešenosti Chórezmu, ktorý bol v tomto období jedným z kľúčových centier strednej Ázie.

Tento archeologický komplex, obklopený nekonečnými pláňami a rozľahlými poľami, nám pripomína nielen veľkoleposť minulosti, ale aj nezmazateľnú stopu, ktorú zanechal v dejinách sveta.

Ayaz Qala: Pevnosť svetla v púšti Kyzylkum

Aj keď sa zdá, že čas neúprosne beží a slnko sa rýchlo schováva za horizont, rozhodli sme sa vydať na sever, do tajomnej púšte Kyzylkum, kde sa nachádza jedno z najvýznamnejších a najzachovalejších archeologických miest v strednej Ázii – Ayaz Qala. Táto historická pevnosť, ktorá kedysi patrila k hlavným centrom obchodného a vojenského života, dnes predstavuje fascinujúci kúsok minulosti, ktorý prežil stáročia piesku a času. Keď sa dostaneme na okraj púšte, zrazu sa ocitáme na mieste, kde už cesta nevedie ďalej – na poslednom bode dosiahnuteľného sveta, kde kedysi prekvital obchod, boj a prosperita.

Dnes, na vrchole kopca, sa nachádza moderný jurtový kemp, kde turisti môžu načerpať sily, oddýchnuť si pri čaji a užiť si pohľad na okolitú krajinu. Kým sa rozhodnete vydať na výstup do samotnej pevnosti, môžete si dopriať zaslúžený oddych. Avšak, ak sa rozhodnete vybrať sa priamo hore, pripravte sa na pomerne náročný výstup. Cesta je strmá a piesok, ktorý sa prepadáva pod nohami, ešte zhoršuje pohyb. No všetka námaha sa vyplatí. Keď sa dostanete na vrchol, odhalí sa vám nádherný panoramatický výhľad na rozľahlú krajinu, púšť a na ďalšiu časť pevnosti Ayaz Qala, ktorá je dnes jedným z najpozoruhodnejších architektonických skvostov regiónu.

Ayaz Qala, čo v preklade znamená „Pevnosť svetla“, bola postavená v období medzi 4. storočím pred Kristom a 7. storočím nášho letopočtu. Jej názov odkazuje na hlboké duchovné hodnoty zoroastrizmu, ktorý v tejto oblasti dominoval. Pre zoroastriánov bolo svetlo symbolom raja, zatiaľ čo tma predstavovala temné podsvetie. Tieto duality sa odrážali aj v samotnej pevnosti, ktorá bola vnímaná ako ochranca svetla – hodnoty, ktorú ľudia uctievali ako symbol života a nádeje.

Pevnosť bola kľúčovou súčasťou vojenského a administratívneho systému tejto oblasti a zohrávala zásadnú úlohu pri ochrane obchodných ciest, ktoré viedli naprieč Hodvábnou cestou. Z jej strategickej polohy medzi Západnou Áziou, Indiou a Čínou mala Ayaz Qala neoceniteľný význam v udržiavaní obchodu, ale aj v obrane proti nájazdom kočovných kmeňov. Vďaka jej významu ako ochrany obchodných trhov boli v okolí pevnosti objavené rôzne artefakty – od keramiky, cez mince, až po rôzne kultúrne predmety, ktoré svedčia o silných obchodných a kultúrnych väzbách s ďalekými civilizáciami.

Aby sme si plne uvedomili význam tejto oblasti, musíme si predstaviť, že púšť Kyzylkum nebola vždy taká suchá a nehostinná, ako ju poznáme dnes. Pred viac ako 1500 rokmi bola táto oblasť úrodnou a produktívnou poľnohospodárskou krajinou, ktorá podporovala stabilné a silné kráľovstvo Khorezm. Zavlažovacie kanály umožňovali rozvoj poľnohospodárstva, a mestá prosperovali v tejto oáze. Avšak postupným vysychaním regiónu sa zavlažovacie kanály začali rozpadávať, a keď rieka Amu Darja zmenila svoj tok, mestá, ktoré kedysi kvitli, začali zanikať. Dnes sú tieto ruiny roztrúsené po rozľahlej púšti, ktorá je akýmsi mementom minulej slávy a bohatstva, ktoré vystriedal piesok a ticho.

Dnes, keď sa postavíme na vrchol Ayaz Qala a obzrieme sa po okolitej krajine, môžeme si len predstaviť, aký rušný a živý bol tento región pred tisíckami rokov. Ayaz Qala je nielen architektonickým skvostom, ale aj symbolom odolnosti a histórie, ktorá pretrvala navzdory zubu času. Až sa ocitnete v tejto odľahlej časti sveta, nebudete môcť nepociťovať úžas a rešpekt voči tomuto miestu, ktoré bolo kedysi srdcom jedného z najdôležitejších kultúrnych a obchodných centier strednej Ázie.

Už len pár krokov a sme v Turkmenistane

Slnko sa pomaly stráca za obzorom a my si uvedomujeme, že z dnešnej celodennej cesty máme za sebou sotva tretinu trasy. Ak chceme stihnúť nocľah v Buchare, musíme pridať. V zálohe máme ešte plán B – prepnutie auta z metánu na benzín, čo nám síce zvýši rýchlosť o pár kilometrov za hodinu, ale aj výrazne zvýši náklady. Na druhej strane sa začínajú ozývať naše prázdne žalúdky, takže je najvyšší čas pohľadať niečo na zahryznutie.

Na obzore máme jeden zaujímavý bod, ktorý sme si poznačili už pri ceste k Aralskému jazeru. Vtedy bol na opačnej strane cesty, no teraz je ideálnou zastávkou.

Len kilometer od hraníc s Turkmenistanom – krajinou zahalenou rúškom tajomstva a diktátorskej izolácie – stojí nenápadný uzbecký motorest. Pravdepodobne sa do Turkmenistanu nikdy nedostaneme, ale aspoň na chvíľu sa k nemu symbolicky priblížime.

Zastavujeme práve vo chvíli, keď sa posledné lúče slnka odrážajú v spätnom zrkadle. Motorest pôsobí ospalo a obsluha sa tvári prekvapene, že ešte niekto zastavil. Bez váhania si objednávame šašlík a sledujeme, ako sa rozpaľuje gril na bavlníkových kríkoch. Do 15 minút máme pred sebou horúcu večeru – jednoduchú, ale výnimočne chutnú: všade prítomný šašlík. Ani nezisťujeme z akého mäsa.

Sieť hotelov Reikartz

Po dlhom dni si tentoraz doprajeme trochu luxusu. Hotel Modarixon síce nepatrí do našej bežnej cenovej kategórie (10 €/osoba/noc), ale za dvojnásobnú cenu ponúka raňajky a trochu pohodlia, ktoré po toľkých kilometroch na cestách rozhodne oceníme. Prichádzame až po polnoci, no recepcia funguje bez problémov a my konečne odhadzujeme batožinu.

Na druhý deň nás hotel očarí ešte viac. Hoci má svoje roky a jeho vybavenie by vedelo rozprávať príbehy, vstupná zelená hala pôsobí veľkolepo – pripomína výstavné pavilóny zo svetovej výstavy v Paríži roku 1889.

Hotel ponúka aj bazén, no na ten už čas nezostáva. Radšej vyrážame do centra Buchary, kde si pri Lyabi Hauz doprajeme rannú kávičku v centre mesta, aby sme s týmto mestom rozlúčili. Nevieme či ešte sem niekedy vôbec vycestujeme, ale nič nie je nemožné. Na druhej strane, dnes nás čaká ďalší unikátny zážitok.