Objavovanie centra Bukurešti

Keď padlo prvý krát rozhodnutie ísť do Bukurešti, vôbec sme netušili, čo nám toto vie ponúknuť. Ani pri prvom rýchlom skúmaní cez vyhľadávač, nič zaujímavé neponúkalo a to ani dokonca obľúbená stránka Atlas Obscura. Všetko bolo väčšinou o Paláci ľudu, ako druhej najväčšej budovy na svete. No aspoň niečo.

Palatul Parlamentului

Najväčšou atrakciou mesta je určite táto neprehliadnuteľná budova. Jej rozmery sú impozantné, ale dosť ťažko sa to opisuje a na fotografiách sa nezdá tak veľká. Tak ti dáme zopár čísiel v zaujímavostiach

• Rozmery: 270 x 240 x 84m (Dĺžka x šírka x výška), 12 poschodí na rozlohe 365 000 m², 8 podzemných poschodí (16m)
• Použité materiály na stavbu: 900 000 m³ dreva, 1 000 000 m³ mramoru, 3500 ton krištáľu, 700 000 ton ocele a bronzu, 250 000 m² kobercov, 550 000 ton cementu, 200 000 ton skla
• Všetok materiál pochádza z Rumunska
• Na stavbe pracovalo 20 000 robotníkov a 700 architektov a stavbu dokončili za 10 rokov
• Ročne výstavba pohltila 60 až 70% štátneho HDP
• 1100 miestností
• 2 tony ťažký záves musel byť tkaný na mieste
• Najväčšia miestnosť má 2200 m², 16m vysoká a luster o váhe 3 ton nesie 7000 žiaroviek

Túto budovu si môžeš obzrieť aj zvnútra, ale neuvidíš určite všetko. To by si sa musel tam prechádzať tri dni v kuse. Počas našej dvojhodinovej návštevy sme videli asi len 4% paláca (2,5km trasa). Apropo vstupenky.

Online sa nedajú objednať, ale len telefonicky zarezervovať. A to tiež len deň vopred. Môžeš skúsiť aj šťastie, dôjsť bez rezervácie, ale je otázne koľko si budeš musieť počkať na prehliadku. Za prehliadku zaplatíš od 35 lei vyššie (podľa toho ktorý variant si zvolíš). Zbytočne si nekupuj lístok na fotografovanie, mobilom môžeš fotiť koľko chceš a nakoniec aj zrkadlovkou, kým nerozložíš statív.

Len škoda, že po celý rok 2018 je balkón uzavretý. Na chvíľu by si si mohol predstaviť, ako by ti patrilo celé mesto. Z balkóna je totiž výhľad na celý Bulvár jednoty (Bulevardul Unirii), čo je kópia parížskeho Avenue des Champs-Élysées, len bukureštská varianta je dlhšia a širšia.

Vstup do múzeá s bezpečnostnou prehliadkou

Najprv odovzdáš občiansky preukaz či pas, dostaneš visačku a následne ideš na bezpečnostnú kontrolu. Tá prebieha úplne rovnako ako na letisku, s rozdielom, že keď máš väčší batoh, tak ťa pošlú preč, aby si si ho niekam odložil. Uzamykacie skrinky tam na to nemajú.

Prvé šoky zažiješ už pri vstupe do obrovskej miestnosti. Jednoducho obrovské. Veľmi veľké. Ani slovo obrovské nepopisuje tie priestory. Človek si to nevie predstaviť, kým to nenavštívi. A to je každá miestnosť do ktorej vojdeš počas prehliadky. Rozum ti nepoberie, ako si to vôbec niekto mohol vymyslieť a nie to ešte postaviť.

Kvôli tejto budove a Bulváru jednoty bola zrovnaná so zemou pätina historického centra mesta. Bolo zbúraných 20 kostolov, 8 presunutých, 10 000 domov zdemolovaných a presťahovaných cez 57 000 rodín. Odporúčame si kvôli tomu vyhradiť hodinku času a pozrieť si nasledujúci dokument, ktorý nájdeš nižšie.

Cărturești Carusel

Ďalší megalomanský priestor je nádherné kníhkupectvo priamo v centre mesta. V tom sme už nemali taký zlý pocit ako v paláci ľudu. Práve naopak. A kvôli tomu sme sem zašli rovno 2x. Kníhkupectvo je rozložené na šiestich poschodiach o celkovej ploche 1000 m².

Na prízemí nájdeš rôzne suveníry a tzv. “blbostičky”, v podzemí je zas multimediálny priestor a na najvyššom poschodí bistro. Ďalšie poschodia sú venované samozrejme knihám a súčasnému umeniu. Na týchto poschodiach sa môžeš kľudne uvelebiť a oddýchnuť si, či prečítať niektorú z ponúkaných kníh.

Pri druhej návšteve sme zamierili do bistra a pozorovali zhora ruch obchodu. Je jedno kedy sem zájdeš, stále tu je niekto. Veľkou výhodou je tiež, že obchod je otvorený do 22:00 a v nedeľu až do pol noci. Či so milovníkom kníh alebo nie, určite toto kníhkupectvo navštív.

Centrum mesta

Ako tak budeš prechádzať centrom mesta, všade nájdeš nejaké príjemné zákutie, historické budovy, veľa budov v podobe panelákov zo začiatku 20. storočia, ktoré najmä v centre mesta sú opustené a nádherné pasáže. Každý si tu nájde to svoje. Napríklad neďaleko Caru’ cu Bere je “Pasajul Macca – Vilacrosse”. Pasáž ako keby skoro z oka vypadla londýnskemu Leadenhall Market. Len o pár stovák metrov ďalej je zas ďalšia fotogenická pasáž so zavesenými dáždnikmi.

Hocikedy narazíš najmä v sobotu doobeda na burzu starožitností a umenia v tak neskutočne nádherných priestoroch, že akékoľvek mesto by ich mohlo závidieť. To by hneď uzavreli a urobili z neho múzeum.

Len škoda, že budovy pomaly chátrajú a nik sa o ne nestará. Začnú až vtedy, keď sa to doslova rozpadá. Trochu nám centrum pripadalo, ako u nás tesne po revolúcii. Všade malé obchodíky či reštaurácie, ale len čo dvihneme oči vyššie, vidíme zmeť káblov a chátrajúcu budovu. Možno za nejakých 5 až 10 rokov, keď sa pustia do rekonštrukcie, tak to naozaj bude Paríž východu, ako sa kedysi hovorilo Bukurešti.

Pri potulkách určite narazíš aj na sieť rýchleho občerstvenia Luca. Neboj sa vyskúšať niečo z francúzskeho pečiva upečených z rumunských potravín. Napr. obyčajný párok zapečený v jemnom cestíčku je delikatesa. Nevedeli sme sa toho dojesť.

Keď sa zotmie

Na centrum mesta spolu s prehliadkou paláca sme mali vyhradený celý deň. Po krátkom oddychu v našom prenajatom byte, sme sa znova vrhli do centra nájsť nejaký podnik, kde by sme zahnali hlad.  Tak, ako všade inde, centrum láka najmä turistov a tomu sa prispôsobujú aj ceny v reštauráciach.

Voľba tentoraz padla na grécku reštauráciu s príznačným názvom “Gyros Thessaloniki”. Šikmookým kuchárom šéfuje vychudnutý Grék. Napriek tomu Gyros, Souvlaki či tzatziki sú vynikajúce ako pri návšteve Atén. Ouzo samozrejme nesmelo chýbať 🙂

Veľký výber erotických podnikov

Ale len čo sme sa rozhodli hľadať typickú krčmu s rumunským pivom udrelo nám do očí, čo sme cez deň poriadne nevideli. Reklamné pútače lákali na príznačne masáže ako “Hot Touch”, “Hot Massage”, “Red Room”, ktoré samé napovedali aké druhy služieb môžeš očakávať. Po prejdení asi 200m nám už prsty na rukách prestávali postačovať čo sme ich rátali. Centrum mesta je jeden veľký bordel. Ale nie nijako okato. Priestory sú schované väčšinou v podzemí alebo úplne na najvyššom poschodí.

V spleti týchto horúcich červených podnikov sme nakoniec našli typickú krčmu schovanú vo dvore medzi domami. Už podľa osadenstva sme vedeli, že sme na správnom mieste. Škoda len, že vo vnútri bolo všetko obsadené a tak sme vonku dávali miestne pivo. A keď sme videli naozaj domáce dobroty, ktoré nosili z kuchyne, ľutovali sme, že máme už v sebe grécku večeru. Ale aspoň vieme kam nabudúce zájsť.

V ďalšej časti zájdeme do širšieho okolia Bukurešti.