Autentická Sokotra

Súostrovie Sokotra, ktoré sa nachádza v Arabskom mori, je jedným z najizolovanejších miest na Zemi. Nachádza sa 230 kilometrov východne od mysu Guardafui a 350 kilometrov južne od Arabského polostrova. Oficiálne patrí Jemenskej republike, ale v skutočnosti Sokotru kontrolujú Spojené arabské emiráty a Saudská Arábia. Hoci je jemenská pevnina veľmi nepokojná, je tu bezpečne a aj večer sa môžete pokojne prejsť vonku. Keďže ostrov je malý, medzi miestnymi obyvateľmi panuje veľká sociálna kontrola.

Ostrov má letecké spojenie so svetom len od roku 1999 a lieta sa naň len jedným letom týždenne z Abú Zabí. V dôsledku toho sem ročne prichádza len minimum turistov. Slovenskí občania potrebujú cestovný pas platný minimálne 6 mesiacov po plánovanom návrate. Problémom môže byť pečiatka z Izraela. Víza je potom možné vybaviť len prostredníctvom licencovanej cestovnej kancelárie na Sokotre. Platby kartou nie sú možné a výbery z bankomatov nie sú spoľahlivé. Je potrebné vziať si so sebou hotovosť, a to v amerických dolároch.

Podnebie Sokotry sa klasifikuje ako tropické púštne podnebie hraničiace s polopúštnym podnebím s priemernou ročnou teplotou nad 25 °C. Ročné zrážky sú nízke, ale pomerne rovnomerne rozložené počas celého roka. V najvyššie položených vnútrozemských oblastiach spadne v priemere až 800 milimetrov zrážok za rok a v novembri a decembri môže spadnúť viac ako 250 milimetrov za mesiac. Monzúnové obdobie od júna do septembra prináša silné vetry. Ideálny čas na návštevu ostrova je preto od októbra do mája.

Galapágy Indického oceánu

Sokotra sa oddelila od Afrického rohu pred 20 miliónmi rokov. Viac ako tretina miestnych rastlín je preto endemická – najznámejším druhom je strom dračej krvi (Dracaena cinnabari), ktorý sa stal symbolom ostrova. Sokotra sa pre svoju jedinečnosť niekedy nazýva Galapágami Indického oceánu a celé súostrovie je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Súostrovie Sokotra sa skladá zo štyroch ostrovov: najväčšieho Sokotra, za ktorým nasledujú Abd al Kuri, Samha a Darsa a ďalšie dva malé ostrovy. Ostrov Sokotra možno rozdeliť na tri hlavné fyziografické oblasti: pobrežné roviny, vápencové plošiny a vyvreliny. Väčšinu ostrova zaberajú vápencové plošiny s nadmorskou výškou od 150 do 850 metrov, ďalej pobrežné roviny a nízke kotliny a napokon členité vyvreliny pohoria Hadžhir. Táto rozmanitá geografia s reliéfom od úrovne mora až po vrchol Mashanig vo výške 1 503 metrov je výsledkom tektonických procesov, ktoré neustále prebiehajú.

Dračia krv, kadidlo a myrha

Rastliny na ostrovoch majú špeciálne tvary, aby sa prispôsobili tunajšiemu horúcemu a suchému podnebiu. Najznámejšou rastlinou Sokotry je pravdepodobne strom dračej krvi. Znie to strašidelne, ale práve tmavočervená šťava dala týmto stromom meno. Šťava sa už stáročia používa v medicíne a ako farbivo. Samotné stromy majú veľké, oblé konáre v tvare dáždnika. Stromy dračej krvi však nie sú jedinými zvláštnymi stromami na ostrovoch. Nachádza sa tu aj púštna ruža (Adenium obesum), nazývaná aj fľaškový strom, ktorá vo svojom obrovskom kmeni uchováva vodu a nemá takmer žiadne listy ani kvety.

Potom je tu kadidlo a myrha. Možno ste tieto slová počuli vo vianočných piesňach, ale nevedeli ste, čo znamenajú. Kadidlo je olej vyrábaný zo živice stromu boswellia serrata, zatiaľ čo myrhový olej pochádza zo stromov myrhy. Oleje a parfumy z nich vyrobené sa kedysi považovali za veľmi cenné a stromy sú stále vzácne. Oba druhy stromov rastú na ostrovoch Sokotra.

Nejde však len o rastliny – na Sokotre sa vyskytujú aj zaujímavé živočíchy. Na ostrovoch žije alebo ich počas migrácie navštevuje 192 rôznych druhov vtákov. Jedinými pôvodnými cicavcami na Sokotre sú netopiere, ktoré žijú v mnohých skalných jaskyniach. Na ostrovoch však žije aj mnoho rôznych druhov plazov vrátane chameleóna sokotského a niekoľkých druhov scinkov, čo sú jaštery, ktoré vyzerajú skôr ako hady, ale majú veľmi malé končatiny. Aj morský život je veľmi rozmanitý: 300 druhov krabov, homárov a kreviet, viac ako 700 druhov pobrežných rýb, ako aj 253 druhov koralov, ktoré budujú útesy.

Skromní Sokotranci

Miestny život 60 000 obyvateľov sa točí okolo každodennej práce a živobytia v oblasti rybolovu, chovu dobytka alebo pestovania datlí. Život je tu veľmi jednoduchý a výdobytky civilizácie a globalizácie sem ešte nedorazili. Ľudia na ostrovoch žijú už tisícky rokov. Majú svoj vlastný jazyk, socotri. Bohužiaľ, na ostrove sa stretnete aj s veľkou chudobou. Hotely sú veľmi jednoduché a reštaurácie majú často na jedálnom lístku len jedno jedlo. Napriek tomu sú obyvatelia veľmi pohostinní a všade vás vítajú zvedavými pohľadmi.

Sokotranci sú etnicky Arabi, nábožensky moslimovia. Jemen je prísne islamská krajina a to isté platí aj pre ostrov Sokotra. Miestni obyvatelia tu síce akceptujú, že turisti nosia iné oblečenie, ale je dobré na to myslieť a rešpektovať primeranú mieru zahalenia. Ako žena nie ste povinná nosiť šatku, ale v dedinách sa to veľmi cení. Nikdy nefotografujte veriacich, keď sa modlia, vládne budovy, vojenské zariadenia, vojakov alebo ženy, ani s nimi nezačínajte rozhovor ako muž. V ostatných prípadoch sa vždy vopred opýtajte, či môžete fotografovať. Pri vstupe do mešity alebo domu si vždy obujte topánky a nikdy neukazujte podrážku topánky, keď si sadáte.

Ostrovček na križovatke obchodných ciest

Ostrovy boli po stáročia súčasťou obchodných ciest, artefakty po námorníkoch sa tu našli už v 1. storočí pred Kristom. Podľa Diodora Sicílskeho Sokotra zásobovala svet myrhou a inými aromatickými rastlinami. Ostrovná aloe “bola vždy dôležitým obchodným tovarom a pestovala sa takmer výlučne na Sokotre”. Centrálna poloha ostrova v rámci námorných obchodných ciest v Indickom oceáne zabezpečila jeho význam ako obchodnej stanice. Na pobreží Arabského zálivu sa stále zvyšovala hodnota kadidla a myrhy, zatiaľ čo látky a drahé kamene, drevo a korenie – najmä škorica – privážané z Indie, najmä indickými loďami, sa prerozdeľovali na Sokotre alebo v Guardafui (Somálsko) a prepravovali sa na Níl a do Stredozemného mora.

Miestne tradície tvrdia, že obyvateľov obrátil na kresťanstvo apoštol Tomáš v roku 52 n. l. V desiatom storočí arabský geograf Abu Mohammed Al-Hassan Al Hamdani uviedol, že v jeho dobe bola väčšina obyvateľov kresťanská. Sokotra sa spomína aj v cestopise Marca Pola, podľa ktorého “obyvatelia sú pokrstení kresťania a majú arcibiskupa”, ktorý, ako sa ďalej vysvetľuje, “nemá nič spoločné s pápežom v Ríme, ale podlieha arcibiskupovi, ktorý žije v Bagdade”. Boli to práve nestoriáni, ktorí napriek varovaniam svojho arcibiskupa praktizovali aj starobylé magické rituály.

Sokotranská kuchyňa

Jemenská kuchyňa je neoddeliteľnou súčasťou kultúry krajiny, líši sa od všeobecne známych špecialít Blízkeho východu a je odlišná v jednotlivých regiónoch. Hlavné jedlá sa pripravujú z kuracieho a jahňacieho mäsa so saltahom (miešané vajcia a zelenina), ale ostrov Sokotra so svojou odľahlou polohou, vyprahnutou pôdou a starobylými tradíciami ponúka trochu iný výber.

V miestnych reštauráciách sa podávajú jednoduché jedlá s obyčajnou alebo korenenou ryžou (škorica, klinčeky, kardamón) a arabským chlebom, rybou a zeleninovou omáčkou (zemiaky, mrkva, cibuľa, cesnak, fazuľa a paradajky). Kozie a kuracie mäso a vajcia nájdete v mnohých reštauráciách, ale čerstvé ryby a morské plody sú jasnou dominantou. Podávajú sa najmä grilované a ochutené kari. Na miestnom trhu je k dispozícii ovocie, ako sú pomaranče, jablká, banány a papája; k dispozícii sú aj paradajky, uhorky a baklažány z trhovísk San’a alebo Mukalla alebo z Emirátov.

Hadibo, šnorchlovanie v Dilhamri a východ ostrova

Priletíme na Sokotru z Abú Dhabí a stretneme sa s miestnym sprievodcom. Z hotela v hlavnom meste Hadibo je to asi pol hodiny na peknú pláž Delisha s obrovskou piesočnou dunou. Po dlhej ceste z Európy relaxujeme vo vlnách teplého Arabského mora. Ráno sa terénnymi vozidlami presunieme do oblasti Homhils a prejdeme sa k sladkovodnému jazeru s výhľadom na morský záliv. Osviežime sa v ňom a potom pomaly zostúpime na pobrežie, aby sme sa presunuli do chránenej morskej rezervácie Dilhamri. Tu si môžeme požičať vybavenie na šnorchlovanie a obdivovať koralové útesy a bohatý podmorský život. V Dilhamri sa nachádza aj kemp, kde strávime noc v stane.

Presunieme sa na východ ostrova. Začneme výstupom krásnou krajinou medzi fľaškovými stromami k jaskyni Hoq (2 km s prevýšením 400 m). Krasová jaskyňa Hoq ponúka neuveriteľné tri kilometre chodieb, z ktorých je jeden kilometer sprístupnený. Vo vnútri sa leskne sladkovodné jazierko a od monumentálneho vchodu do jaskyne sa naskytá nádherný výhľad na krajinu a pobrežie. Po preskúmaní jaskyne sa vydáme na najvýchodnejší cíp ostrova Irsal, kde sa Arabské more stretáva s Indickým oceánom. Tu môžeme na piesočnatej pláži vidieť stovky krabích domčekov. Popoludnie a noc potom strávime v kempe na pláži Arher, kde zo žulových masívov vyvierajú potoky a ku skalám sa tlačia stometrové piesočné duny.

Kaňony, wádí a lesy dračích stromov vo vnútrozemí

Pokračujeme do východného vnútrozemia ostrova k veľkolepému kaňonu Wadi Kalisan, ku ktorému vedie nenáročná polhodinová trasa. Tu si urobíme piknik a okúpeme sa v priezračnej rieke, ktorá vytvára príjemné bazény na kúpanie a skákanie. Doplávame k malému vodopádu a potom sa terénnym prechodom cez niekoľko planín a hlbokých vádí dostaneme na južné pobrežie, kde sa utáboríme na bielej piesočnatej pláži Amaq.

Za náhornou plošinou Dixam zostúpime do rokliny Derhur, ktorej steny sú vysoké až 700 metrov. Na dne kaňonu sa môžeme okúpať v jednom z plytkých bazénov. Náhorná plošina je domovom kočovných beduínskych pastierov, ktorí sa presúvajú so svojimi stádami z jedného miesta na druhé. Prechádzame cez Firminský les, posledný les stromov dračej krvi. Nikde inde na svete nenájdeme stromy dračej krvi v takej hustote ako tu. Miestni ľudia nám ukazujú, ako sa z týchto stromov zbierala – a v menšom meradle stále zbiera – vzácna červená živica. Priamo v lese môžete aj táboriť.

Na vrcholky hôr a do rybárskeho mestečka Qalansyie

Skoro ráno začneme výstup na najvyššie vrcholy Sokotry v pohorí Hajhir. Miestny sprievodca nás vedie nenápadnými pastierskymi chodníkmi cez niekoľko kaňonov, až kým nedosiahneme vrchol hory Mashanig (1519 m). Cestou sme svedkami nádherných výhľadov na hornatú krajinu Sokotry. Stretneme miestnych pastierov, ktorí stále žijú tradičným spôsobom života v horách.

K autám sa vrátime inou trasou a presunieme sa priamo na západ ostrova do mestečka Qalansyia v lagúne Detwah, kde sa utáboríme a môžeme sa kúpať. Qalansyia je tradičné rybárske mestečko s kamennými domami a úzkymi uličkami. Loďou sa dá dostať na krásnu piesočnatú pláž Shu’ab – ak budeme mať šťastie, môžete pozorovať delfíny rodu Spinner, nad hlavami nám lietajú kormorány a my sa vydáme na prieskum mangrovového lesa.