Fleury-devant-Douaumont

Bolo ich deväť. Deväť dedín schovaných za strážnými hliadkami pri Verdune, rozmiestnených v rovnakých vzdialenostiach od seba v lesnatých kopcoch. Deväť dedín, ktorými sa v roku 1916 prehnala ohnivá búrka, víchrica skazy, v ktorej obec Fleury-devant-Douaumont zohrala kľúčovú úlohu. Do roku 1870 sa o oblasti príliš nehovorilo. Jej osud zmenila čiastočne anexia Lotrinska, ktorá posunula nemeckú hranici do vzdialenosti 30 kilometrov odtiaľ. Verdunská pevnosť sa príliš neosvedčila, a francúzsky vojenský štáb preto v roku 1874 začal s budovaním dvojitého obraného pásma. Vo Fleury bolo vďaka tomu postavené nádražie na trase Verdun-Douaumont. Vďaka výstavbe pevností, bášt, kasematov a skladov zbraní sem do roku 1914 prúdili robotníci a vojaci.

Za jediný rok populácia vzrástla zo 400 na 500 obyvateľov. Ešte na začiatku vojny tu žilo 350 obyvateľov. Peklo sa rozpútalo vo februári 1916, kedy sa Nemecko rozhodlo všetkou silou zaútočiť na Verdun, pretože potrebovalo presvedčivé víťazstvo. Dva kilometre vzdialená pevnosť Douaumont padla 25. februára a z Fleury sa stalo nárazníkové pásmo, ktoré od júna do augusta bombardovali oba znepriatelené tábory. Vojenský kňaz, abbé Thellier de Poncheville, vo svojich pamätiach píše: „Domy zachvátili strely a plamene. […] Zúrivé boje rozmetali všetko, streli dopadajú na ruiny, ktoré sa utápajú v krvi bojovníkov a plnia sa ich mŕtvolami. […] Poloha dediny Fleury sa dá určiť len podľa bielej farby kameňov roztrieštených ako morská pena, ktorú bez ustania unáša vietor.“

Dnes už na mieste dedín nenarazíme na žiadnu penu, ale len diery po granátoch, ktoré zvlnili terén… Kvôli tisícovkám mŕtvych tiel a šrapnelom v zemi nie je možné dedinu obnoviť. Po vojne bol status obcí oficiálne zachovaný a slávnostne sa prehlásilo, že dediny „padli za Francúzsko“. Na miestach bývalých kostolov vznikli spomienkové kaplnky. Vo Fleury bola jedna taká založená roku 1934 a neskôr bola venovaná Európe. Panna Mária vyobrazená na priečelí má na modrom rukáve hviezdy. Na bývalom nádraží teraz stojí náučný pamätník ako tichá spomienka na strašnú bitku, v ktorej padlo cez 300 000 ľudí a ďalších 400 000 bolo zranených. O niečo ďalej sa rozkladá cintorín s desiatkami tisíc bielych krížov, ktoré v lete postriekajú červenou farbou nízke ružové kríky. Taktiež tu nájdete ohromnú kostnicu, ktorej dominuje pamätník v tvare strely. Tu odpočíva 130 00 neznámych vojakov. Práve na tomto mieste roku 1984 nemecký kancelár Helmut Kohl a francúzsky prezident François Mitterrand slávnostne potvrdili francúzsko-nemecké priateľstvo. Obec Fleury bola síce vymazaná z mapy, ale opäť sa o nej hovorí. V máji 2003 tu boli objavené ostatky 26 francúzskych vojakov…