Fontána Čukur

V lete 1862 bolo napätie veľmi veľké. Belehrad bol rozdelený tureckou a srbskou kontrolou a stačil jediný incident, aby sa začala malá vojna.

V horúce nedeľné popoludnie 15. júna 1862 došlo ku konfliktu medzi srbskými a tureckými vojakmi, ktorí stáli v rade na vodu. Prúd vody pri fontáne Čukur bol slabý, tiekol pomaly, čo viedlo k dlhému čakaniu na vodu z kohútika. Srbskí a tureckí vojaci sa v horúčave sparného balkánskeho leta hádali o to, kto sa dostane k vode ako prvý. V rade na fontánu stál aj chlapec Sava Petković z dediny Lukovo pri Kuršumliji. Sáva prišiel do hlavného mesta, aby sa naučil saracénskemu remeslu. V tom čase bol učňom u obchodníka s potravinami menom Aleksa Nikolić.

Podľa jednej z verzií príbehu Sáva v hádajúcom sa dave neopatrne zrazil a rozbil džbán, ktorý sa plnil pod vodovodom. Džbán patril tureckému vojakovi. Ďalší očití svedkovia, ako Carlo Perolo, taliansky hostinský a zamestnanec talianskeho konzulátu v Belehrade, tvrdia, že Turci žiadali, aby sa mohli napiť vody zo Savovho džbánu, čo Sava odmietol. Existuje aj tretia verzia príbehu, podľa ktorej Turci odložili Savov džbán a nahradili ho vlastným. Následne jeden z mužov reagoval tak, že udrel Sávu džbánom po hlave a vážne ho zranil. Podľa iných tvrdení Turek vytiahol bajonet a zranil ním chlapca. Niektoré zdroje uvádzajú, že srbský prekladateľ a zástupca pri tureckých úradoch Sima Nešić potom odprevadil zraneného Sávu k obchodníkovi s potravinami Aleksovi. Iné tvrdia, že chlapec zomrel krátko po zranení pri samotnej fontáne. Hoci sa tieto verzie líšia, predpokladá sa, že Sáva zomrel na následky zranení.

Po Savovej smrti nastal chaos, ktorý viedol k veľkému napätiu medzi Osmanskou ríšou a Srbskom, ktoré bolo v tom čase osmanským suverénnym štátom. Mesto zachvátili nepokoje, keď Srbi brali zo svojich domov flinty, pištole, dýky a sekery, aby sa po celom meste stretli s Turkami. Nasledujúci deň bolo uzavreté prímerie a osmanská polícia dostala príkaz opustiť belehradskú pevnosť (oblasť Kalemegdanu), pričom bezpečný priechod garantovala srbská vláda.

Deň nato však bol Belehrad ostreľovaný osmanskými delami. Výsledkom bolo vyše 50 obetí na životoch a viac ako 300 domov. V reakcii na tento chaos sa zišli veľmoci a rozhodli, že osmanské vojská by mali opustiť belehradskú pevnosť, čo viedlo k tomu, že v nasledujúcom roku opustilo mesto viac ako 8 000 moslimov.

Dnes sa fontána pýši zvláštnou bronzovou sochou s názvom „Chlapec s rozbitým džbánom“, ktorá predstavuje učňa Savo Petkovića, ktorý prišiel o život. Socha, ktorá bola postavená v roku 1931, je dielom Simeona Roksandića inšpirovaným srbským realistickým hnutím. Jej modelom bol chlapec Vlastimir Petković, ktorý mal zhodou okolností rovnaké priezvisko ako obeť konfliktu.