Náhorná plošina Putorana
Kus obrovskej nedoktnutej divočiny, kde sa nachádza aj najväčší vodopád Ruska. Výzvou nie je len sa tam dostať, ale i prežiť to tam.
Približná doba čítania: 5 minút
Sibír zaberá takmer väčšinu Ruskej federácie na približne 10 mil. km²! Najmä v odľahlých častiach a ťažko dostupných sa skrývajú neskutočné klenoty. Jednou z nich je v blízkosti najšpinavšieho mesta sveta: Noriľsk, náhorná plošina Putorana.
Arktická verzia pekla: Noriľsk
Noriľsk existuje od roku 1935 ako súčasť Stalinových gulagov. Vznikol tu vďaka bohatstvu nerastných surovín v blízkosti. Mesto je postavené hlboko v tundre za polárnym kruhom a preto v zime tu dosahujú priemerné teploty -30 °C (rekord je -60 °C) a v lete je priemerná teplota 18 °C. Nemrzne tu len 4 mesiace v roku.
Od svojho vzniku vyrástol Noriľsk v rozľahlé metalurgické centrum. Mesto sa venuje najmä ťažbe ťažkých kovov, ktoré má veľký vplyv na znečistenie životného prostredia. Noriľsk vplýva na celosvetové znečistenie 1% až 2%. Ročne vypustí do ovzdušia 4 milióny ton medi, olova, kadmia, niklu, arzénu a ďalšie toxické látky. Prebieha tu ťažba najmä niklu (cca 20% svetovej produkcie) a paládia (35% svetovej produkcie). Znečistenie je tak veľké, že sneh sa občas sfarbí do ružovej, žltej či čiernej farby. Toxicita okolitej krajiny je tak vysoká, že v okolí nerastie žiadna bujná vegetácia. A aj keď niečo náhodou vyrastie, je to toxické.
A práve Noriľsk je východzím bodom za neskutočnou krásou divokej tundry na náhornej plošine Putorana.
Plošina Putorana – perla ruského severu
Náhorná plošina Putorana je takmer úplne izolovaná od ľudskej civilizácie. Neexistuje tu žiadna vybudovaná infraštruktúra. Dokonca ani pokrytie mobilným signálom. Len neskutočná divočina. Iba kde tam sú vybudované základné tábory. Aj preto bola celá centrálna časť plošiny v roku 2010 vyhlásená UNESCO-m za súčasť svetového prírodného dedičstva pre svoj unikátny reliéf, vodstvo (až 25 000 jazier) a nenarušené ekosystémy. Veľkosť náhornej plošiny je približne tak rozsiahla, ako celé Anglicko!
Určite ti neodporúčame do divočiny vyraziť na vlastnú päsť. Okrem povestnej ruskej zimy, potrebuješ sa brániť aj voči divokej zveri. Bohužiaľ vidieť nádhernú plošinu Putorana, nie je lacná záležitosť. Potrebuješ zásoby na niekoľko dní, výbavu a sprievodcov. Výlety napr. zabezpečuje platoPUTORANAtour v meste Igarka. Je množstvo spôsobov ako sa dostať do srdca Putorana: po vode rýchlymi motorovými člnmi ale aj helikoptérami v kombinácii s pešou turistikou.
Najväčší vodopád v Rusku
Kráľom celej náhornej plošiny Putorana je vodopád Talnikovy so svojou výškou jednej kaskády 482 metrov neďaleko jazera Dyupkun. Jeho kaskády začínajú vo výške 700 metrov. Tú výšku si ani nevieš poriadne predstaviť (Svetové obchodné centrum v New York je približne rovnako vysoké). Vodopád je najvyšším v celom Rusku a tečúci je len asi jeden – dva mesiace v roku, inak je zamrznutý, alebo vyschnutý.
Žijúca história
Ak budeš mať šťastie, zbadáš aj Ovis nivicola borealis (Snežná ovca Putorana), čo je vzácny poddruh snežných ovcí. Voľne žijúci endemit je mimoriadne vzácny a veľmi plachý. Pôvod tejto ovce sa odhaduje až 600 000 rokov do minulosti. Ich aktuálna populácia sa ráta medzi 2 500 až 6 000 kusov. Patria medzi najodolnejšie zvieratá Sibíra. Prispôsobili sa krutému počasiu a terénu. Ovce znesú teplotu až do -60 °C. Obľubujú strmé steny hôr a zimujú vo výškach približne 1 800 metrov nad morom. Najväčšie kusy dosahujú hmotnosť až 100kg.