Indiánske etnikum Lenape (Delawarovia), ktoré obývalo územie medzi New York a Philadelphiou zahŕňajúce celé New Jersey, východnú Pensylvániu a časť štátu Delaware, ho poznalo ako Minnahanonck – Pekný ostrov. Nachádzal sa na rieke East River medzi ostrovom Manhattan a pobrežím dnešného Queensu na Long Islande. Pre indiánov to bolo prírodné útočisko plné stromov, kde lovili, chytali ryby a zbierali lesné plody. Dá sa povedať, že to bol najlepší názov aj spôsob využitia, aké tento dvojkilometrový ostrov s rozlohou 11 hektárov kedy zažil. Len čo ho totiž v roku 1633 kúpili Holanďania, premenili ho na farmu na chov ošípaných, ktorú pokrstili Varckens Eylandr alebo Prasací ostrov. Anglický kráľ Jakub II. ho neskôr pridelil kapitánovi Johnovi Manningovi za jeho služby korune v úlohe správcu New York. Ten však časom upadol do nemilosti a keď ho odsúdili za zbabelosť a zradu, ostrov sa stal miestom jeho potupného vyhnanstva, kde musel prežiť zvyšok svojich dní. Preňho síce ostrov nepredstavoval väzenie, ale mestské orgány si časom uvedomili jeho potenciál ako užitočného miesta na odkladanie zločincov, chorých a nepríčetných v bezpečnej vzdialenosti od Manhattanu. Do roku 1820 sa New York stal najľudnatejším mestom v Amerike, jeho exponenciálny rast však sprevádzal celý rad sociálnych problémov: kriminalita, občianske nepokoje, preľudnenosť, choroby a zlé hygienické podmienky. V roku 1823 povolil newyorský guvernér Philip Hone kúpu ostrova od rodiny Blackwellovcov z Queensu. Jej predkovia zdedili pozemok po Manningovej smrti v roku 1685 a od deväťdesiatych rokov 18. storočia na ňom mali jednoduchý dom z drevených dosiek a farmu. Na mieste, kde sa predtým chovali ošípané a príležitostne pestovali plodiny, chcelo mesto postaviť novú monumentálnu väznicu.

Väznica na Blackwellovom ostrove, ktorú otvorili v roku 1832 a fungovala viac ako sto rokov, bola prvým z najmenej jedenástich ústavov, ktoré tam založili na umiestňovanie duševne chorých, skazených a tých, ktorí prestavovali nebezpečenstvo pre seba alebo spoločnosť. V zozname takýchto zariadení sa nachádzala aj väzenská nemocnica pre pacientov trpiacich pohlavnými chorobami, chudobinec Blackwell, dočasná väznica pre osoby zatknuté za drobné priestupky ako opilstvo či prostitúcia, charitatívna nemocnica pre chudobných a neslávne známy newyorský ústav pre duševne chorých. Ústav sa stal objektom senzačného odhalenia novinárky Nellie Blyovej, ktorá v roku 1887 predstierala šialenstvo, aby tam mohla uskutočniť tajný výskum. Jej články odhalili otrasné zaobchádzanie s chovancami a urýchlili následnú premenu ústavu na nemocnicu špecializovanú na liečbu pacientov s tuberkulózou. V roku 1842, počas prvého roka fungovania, navštívil nemocnicu na svojej ceste po Amerike spisovateľ Charles Dickens, ktorý vyjadril obavy z jej preplnenosti a liečebných metód. Hoci Dickens obdivoval ústrednú osemuholníkovú vežu ústavu Octagon, ktorá je dnes jedinou zachovanou časťou pôvodnej budovy navrhnutej Alexandrom Jacksonom Davisom, napísal, že sa “všade vznášala apatická atmosféra ako v blázinci”.

Jednako však získal ostrov roku 1856 ďalšiu neslávne známu kliniku: nemocnicu na liečbu kiahní, ktorej impozantná budova bola, rovnako ako prvá väznica na ostrove a maják, dielom Jamesa Renwicka mladšieho, jedného z najplodnejších a najvýznamnejších amerických architektov tohto obdobia. Renwick sa narodil v bohatej newyorskej statkárskej rodine. Ako zázračné dieťa nastúpil v dvanástich rokoch na Columbia College (dnešná Columbijská univerzita), pričom cestu k inžinierstvu mu pravdepodobne uľahčil otec, ktorý tam viedol katedru fyziky.

Po skončení štúdia Renwick pracoval ako vedúci akvaduktu Croton, veľkolepého inžinierskeho projektu, ktorý mal rastúcemu počtu obyvateľov New Yorku zabezpečiť stály prísun čistej vody. Len dvadsaťštyriročný Renwick, ktorý nemal žiadne formálne vzdelanie v oblasti architektúry, získal krátko po jeho dokončení v roku 1842 zákazku na projektovanie kostola Grace Church na Manhattane. Kostol z mramoru vyťaženého väzňami z neslávne známej väznice Sing Sing s najvyšším stupňom stráženia postavili na naliehanie farára Thomasa Housea Taylora v štýle európskej gotiky. Tento štýl Renwick neskôr úspešne uplatnil aj inde, najmä pri svojej ďalšej veľkej cirkevnej pamiatke v New Yorku, katolíckej Katedrále svätého Patrika na 5. avenue. Renwick bol veľmi prispôsobivý architekt, ktorý reagoval na vrtochy trendov a staval v rôznych iných štýloch vrátane románskeho, ale jeho väznica a nemocnica na liečbu kiahní na Blackwell’s Island boli ďalšími solídnymi príkladmi inšpirácie európskou gotikou. Kamenné vežičky pripomínajúce hrady a normanské okná so špicatými oblúkmi im dodávali feudálny stredoveký charakter, čo vzhľadom na ich zamýšľaný účel len umocňovalo pochmúrny a zlovestný vzhľad.

Na stavbu nemocnice na liečbu kiahní použili bridlicu zo samotného ostrova a pracovnú silu v podobe trestancov zabezpečilo neďaleké väzenie. Bola to prvá veľká nemocnica v Amerike určená výlučne na karanténu pre pacientov s vírusom, ktorý si až do úplného vyhladenia v roku 1980 vyžiadal milióny obetí na celom svete. Vznik prvej účinnej vakcíny v roku 1796 v Anglicku však nemocnici predpovedal pomerne krátky život. Od roku 1856 do jej zatvorenia začiatkom sedemdesiatych rokov 19. storočia sa na jej oddeleniach liečilo približne 133 000 pacientov. V roku 1879 jej priestory obsadila newyorská škola pre zdravotné sestry a v roku 1903 pristavali dve nové krídla, ktoré kopírovali Renwickovu budovu. Keď však školu a jej pôrodnicu v roku 1956 zatvorili, stará nemocica, podobne ako mnohé iné budovy na ostrove, ktorý sa od roku 1921 nazýval Welfare Island, ostali opustené a prežívali ťažké časy. V roku 1973 sa ostrov premenoval na Roosevelt Island podľa 32. prezidenta Spojených štátov Fanklina D. Roosevelta, ktorý bol v dôsledku detskej obrny čiastočne ochrnutý.

Dnes sa v upravenom parku priamo oproti prázdnym oknám a múrom starej nemocnice nachádza kamenný pamätník zosnulého prezidenta od Louisa Kahna. Renwickovmu gotickému monštru sa dostalo nemalého uznania, keď sa stalo prvou schátranou pamätihodnosťou v New Yorku a v roku 1976 ho zapísali do Národného registra historických miest. Na ostrove časom vyrástli luxusné bytové domy a kampus Cornellovej univerzity, maják a stará farma Blackwellovcov sa dočkali obnovy, bývalá veža ústavu bola prestavaná na parádnu nájomnú budovu, len nemocnica zostáva strašidelnou ruinou obrastenou brečtanom. Od roku 2007, keď sa zrútila časť jej severnej steny, sa dočkala aspoň spevnenia a pokročilých konzervačných prác. Po nociach však stojí naďalej prázdna a vysvietená ako vyrezávaná tekvica. Jej strašidelná prítomnosť pod mostom Queensboro je od roku 2020 ešte o niečo dôraznejšou pripomienkou metód, ktoré sa kedysi používali na skrotenie infekčných chorôb.