Diktátor v zlate

Na samom južnom cípe amerického kontinentu leží skupina ostrovov nazývaná Ohňová zem. Vlastne sa najskôr menovala Dymová zem, pretože portugalský moreplavec Fernão de Magalhães pri svojej plavbe v roku 1520 pozoroval miestne obyvateľstvo, ako na pobreží zapaľuje súvislú radu neobvykle silne dymiacich ohňov. Expedícia vplávala do labyrintu zálivov a fjordov, kde moreplavci najprv objavili trávnaté a zalesnené nížinné ostrovy. Čím západnejšie plávali, tým vyššie sa hory zdvíhali, až nakoniec v miestach, kde zem končí v Tichom oceáne, námorníci zbadali vysoké vrcholky pokryté ľadovcom. Magalhães mohol domov poslať správu o chladnom, vlhkom a krátkom lete. Na juhu u mysu Horn, kde sa stretáva Atlantický oceán s Tichým, vládne subarktická klíma typická svojimi zúrivými búrkami, vďaka ktorej mala po storočia táto oblasť jedného z najväčších lodných cintorínov na svete.

Po dlhú dobu sa Ohňová zem javila ako obchodne nezaujímavá oblasť. To sa rýchlo zmenilo, keď tu bolo na konci 19. storočia objavené zlato. Vtedy vypukol dlhý konflikt medzi Argentínou a Chile, lebo oba štáty chceli mať nad súostrovím kontrolu. Ohňová zem nikdy nezískala úplnú nezávislosť, hoci sa na krátku chvíľu zdalo, že by sa to mohlo podariť; to keď sa tu v roku 1886 objavil Julius Popper.

Juliovi Popperovi bolo len dvadsať deväť, ale vlasy už mu riedli, čo kompenzoval pekne udržiavaným plno-fúzom. Lenže ani ten úplne nezakryl predkus, vadu, ktorú zdieľal s príslušníkmi rodu Habsburgovcov a ktorá na krátky čas dokonca viedla k špekuláciám, že Propper je v skutočnosti arcivojvoda Jan Salvátor Toskánský (žil pod pseudonymom Jan Orth), lenže bez stopy zmizol na ceste zo Salzburgu do argentínskej La Platy. Mimochodom Janu Orthovi toto plánované zmiznutie pravdepodobne skvelo hralo do kariet, pretože si v anonymite postupne vybudoval harém so šestnástimi milenkami, ktorým sľúbil vyplácať ročnú rentu. Julius Popper sa príliš nesnažil tieto príbehy nejako vyvracať. V skutočnosti bol rumunský Žid narodený v Bukurešti. Vyštudoval v Paríži na inžiniera a potom ako odborník na rozvoj a modernizáciu precestoval svet krížom krážom. Navštívil Egypt, Čínu i Sibír, odkiaľ sa dosal na americký kontinent. Na Kube jeho modernizovaný plán mesta vdýchol nový život havanskému nábrežiu.

Ako vodca po zuby ozbrojenej výpravy skoro našiel na juhu Ameriky veľké náleziská zlata a prevzal vedenie firmy Compañía Lavaderos de Oro del Sud, Južné spoločnosti pre ryžovanie zlata. Krátko nato mu Argentína udelila práva na všetky náleziská v Ohňovej zemi. Toto bol začiatok impéria s centrom v Punta Arenas nachádzajúcom sa piesočnej kose na severe pevninskej časti Magalhãesového prielivu.

O Popperovi sa rýchlo rozkríklo, že je bonviván s veľkou spotrebou šampanského a kaviáru. Vždy chodil v uniforme, držal si stočlennú súkromnú armádu, ktorého muži boli oblečení v pestrofarebných mundúroch a žiadny nemal nižšiu hodnosť ako poručík. Armáda sa neustále pohybovala a kruto trestala zlodejov a zlatokopov bez povolenia. Časom sa k týmto zásahom pridalo i prenasledovanie indiánov.

Ohňovú zem pôvodne obývali indiáni kmeňa Jahganov, najjužnejšie žijúci ľudia na svete. Encyclopedia Britannica vo vydaní z roku 1899 popisuje príslušníkov tohto kmeňa približne meter a pol vysokých ľudí s nízko posadeným obočím, veľkými perami, plochým nosom a vrásčitou kožou. Počas storočia sa na súostroví usadilo viac kmeňov, mimo inými kočovný kmeň známy pod menom Selk’namovia. Už kapitán James Cook, ktorý preplával oblasťou v roku 1769, píše o neskutočnom sparťanskom živote týchto nomádov:

Keď Briti vypustili na tunajšie pastviny veľké stáda ovcí, považovali pôvodný obyvatelia za samozrejmé, že ovce sú voľne žijúce zvieratá, a môžu sa teda loviť. Uviedli tým však do pohybu vlastnú genocídu. Hovorí sa, že najhorlivejším prenasledovateľom indiánov nebol Popper so svojou armádou, ale hospodárski farmári. Na každého zabitého indiána bol vypísaná odmena: fľaša whisky alebo jedna libra. Odmena sa vyplácala po predložení páru rúk alebo uší, neskôr hlavy, pretože sa ukázalo, že sa niektoré časti tiel využívali viackrát. Tieto orgie krutosti a zabíjania trvali pätnásť rokov. Tí z pôvodných obyvateľov, ktorí genocíde unikli, čoskoro zomreli na banálne európske choroby, proti ktorým sa ich organizmus nevedel brániť. Oba indiánske kmene prakticky zanikli.

Popperova ríša je na vrchole a Popper plánuje expedíciu do Antarktídy, aby si nárokoval územné práva, pravdepodobne menom Argentíny, hoci nepochybne s vlastnými postrannými úmyslami. V Buenos Aires si necháva postaviť loď Explorador a ako kapitána najíma nórskeho veľrybára C. Hansena. Avšak počas poslednej fázy príprav Poppera niekto otrávi a on umiera. Mnohé napovedá, že išlo o nájomnú vraždu, za ktorou stál jeden vplyvný farmár. Iná teória zase tvrdí, že Angličania chceli antarktickú výpravu sabotovať. Popper nemal žiadneho dediča a po jeho smrti sa impérium rýchlo rozpadlo. Jeho matka v Rumunsku nedostala z dedičstva po synovi ani zrnko zlata.

Argentína a Chile sa nakoniec dohodli na rozdelení územia na základe rozloženia populácie, pričom jedna tretina pripadla Argentíne a dve Chile. Obyvateľstvo sa ďalej živilo rybolovom a chovom ovcí, od päťdesiatych rokov 20. storočia sa na severe krajiny ťaží ropa a na juhu je už dlho najdôležitejším zdrojom príjmov turizmus.