Prístav hydroplánov

Tallinské hangáre pre hydroplány, dokončené v roku 1917 ako súčasť námornej pevnosti Petra Veľkého, boli vo svojej dobe jedinečné svojou veľkosťou aj technológiou.

Budova patrila k prvým železobetónovým konštrukciám v takom obrovskom meradle, s rozmermi 39 × 109 metrov. Až v priebehu nasledujúceho desaťročia sa začali objavovať obdobné stavby vo zvyšku sveta, najmä počas prudkého rozmachu letectva v 30. rokoch 20. storočia.

• 

• 

V Estónsku v 20. a 30. rokoch 20. storočia slúžil prístav hydroplánov ako rekreačné stredisko pre estónsku leteckú jednotku a pod hangármi sa nachádzala atletická hala a tenisový kurt. Po druhej svetovej vojne hangáre prevzala sovietska armáda. Stratili svoj význam, boli zanedbané a využívali sa najmä ako sklady a drevárske dielne.

• 

• 

• 

Keď sovietske vojská odišli a ich majetok prevzala estónska vláda, hangáre boli desať rokov stredobodom súdneho sporu. Počas celého tohto obdobia sa budova neudržiavala a verejnosť bola zvedavá, čo sa v nej deje. Až v roku 2006 vláda opäť získala nehnuteľnosť do vlastníctva a vtedy investovala množstvo financií do rekonštrukcie a obnovy potrebnej na záchranu budovy pred ďalším chátraním.

• 

• 

• 

V súčasnosti sú bývalé hangáre opäť využívané ako úchvatný domov zbierky Estónskeho námorného múzea. Expozícia múzea zahŕňa najstaršie vraky lodí nájdené v Estónsku, prieskumnú ponorku s názvom “Lembit” a repliku britského hydroplánu v skutočnej veľkosti, ako aj nespočetné množstvo ďalších súvisiacich historických artiklov jedinečných pre tento región. Skutočnou hviezdou je však samotný hangár starých hydroplánov; zvukový a svetelný dizajn vytvára surrealistický efekt, akoby si sa nachádzal pod vodou a vlny sa odrážali od stropu. Pravidelne sa vo veľkých betónových kupolách objavuje svetelná šou lietadiel.