Rieka Fleet

Anglers Lane, ulička odbáčajúca od hlavnej dopravnej tepny v Kentish Town, bola vyše sto rokov známa ako domov najväčšej továrne na výrobu umelých zubov v Európe. Budova z červených tehál a terakoty, v ktorej medzi rokmi 1840 a 1962 sídlila spoločnosť Claudius Ash & Co. „Výroba umelého chrupu“, ešte vždy dominuje celej ulici, aj keď sa už dávno premenila na byty. Ash bol zlatník, ktorý pôvodne vyrábal
bohatým, hoci bezzubým zákazníkom zubné náhrady z drahých kovov. Neskôr sa však stal priekopníkom v oblasti minerálnych zubov. Tie predstavovali dostupnú a oveľa hygienickejšiu alternatívu k náhradám z dreva alebo pravých ľudských zubov, ktoré sa vytrhávali živým, ale aj mŕtvym. Ulici Anglers Lane však nedali názov zubné náhrady, ale rybári (angler po anglicky znamená rybár). Pred nástupom viktoriánskych murovaných stavieb, dláždených ulíc a potrubí patrila táto štvrť na severozápade Londýna práve im. Ich rybárske prúty sa skláňali nad tokom rieky Fleet, ktorá sa hemžila rybami. Rieka Fleet pramenila v močiaroch Hampsteadu a tiekla cez prevažne vidiecky Kentish Town ďalej do Camden Town, Kings Cross a okolo Clerkenwellu, až sa napokon v Blackfriars vliala do Temže.

Anglické slovo fleet označujúce flotilu lodí pochádza zo staroanglického fēotan, čo znamená plávať alebo vznášať sa. V anglosaskom jazyku sa však používa aj na označenie zátoky alebo ústia rieky. Z tohto dôvodu sa názov Fleet v minulosti používal len pre najspodnejšiu časť toku rieky a vyššie časti toku sa volali Hole Bourne alebo Holborn (v doslovnom preklade „potok v doline“), River of Wells a Turnmill Brook. Posledný z týchto názvov odkazoval na množstvo vodných mlynov, ktoré v tomto úseku rieky postavili. V 13. storočí tam boli aspoň štyri. Fleet však vtedy zjavne slúžil ako akási otvorená stoka. Rieka bola taká kontaminovaná, že v roku 1236 povolil Henrich III. občanom Londýna, aby si odklonili vodu z rieky Tyburn vo Westminstri a priviedli ju potrubím do mesta, „nech majú chudobní čo piť“. Karmelitáni, ktorých kláštor sa nachádzal pri ústí rieky Fleet do Temže, podali v roku 1290 sťažnosť na to, že sa z nej šíri neznesiteľný zápach. Smrad bol taký silný, že ho nedokázalo prekryť ani ich najaromatickejšie kadidlo. Rozhodnutie z roku 1343, ktoré umožnilo mäsiarom z Newgate Street čistiť vnútornosti na jednej z prístavných hrádzí Fleetu, tomu len sotva pomohlo. Nezlepšili to ani garbiari, ktorí si v hojnom počte otvárali dielne na brehu rieky a využívali prílivovú vodu na čistenie koží.

Hoci plávali v rieke Fleet všelijaké nechutnosti, jej hladinu často brázdili menšie lode prevážajúce tovary a ľudí smerom z Temže. V dokumentoch z 13. storočia sú aj záznamy o prevoze stavebného materiálu hore prúdom, kde sa používal na stavbu stredovekej Katedrály svätého Pavla. Tí, ktorí potrebovali pomoc či liečbu, no boli príliš slabí na to, aby mohli chodiť, sa zase dali odviezť k dverám nemocnice v Opátstve sv. Bartolomeja. Do miestnych skladov sa tiež pravidelne dovážali zásoby obilia a sena. Loďami putovalo aj víno pre väznicu Fleet, ktorú nespokojní dlžníci zničili pri sedliackom povstaní v roku 1318 aj pri protestantských nepokojoch v roku 1780. K ďalším tovarom, ktoré sa po rieke prepravovali, patrili napríklad kamene, ktorými sa v roku 1418 dláždili ulice Holbornu, ale aj rôzne potraviny, napríklad ustrice a slede. Old Seacole Lane v dnešnom Farringdone si zase pamätá, akú úlohu zohral Fleet pri prevoze morských koralov z Tyneside na severovýchode Anglicka do Londýna.

Ako rástol počet obyvateľov žijúcich za hradbami mesta, tak rástlo aj množstvo odpadu a splaškov, ktoré ľudia vylievali do rieky Fleet. V roku 1502 ju síce vyčistili, a potom znovu v roku 1606, ale v roku 1652 už bola zase úplne upchatá. Istý súdobý pozorovateľ poznamenal, že bola „nepriechodná pre lode pre množstvo odpadu a vnútorností, ktoré do nej vyhadzovali mäsiari, kuchári a ostatní, čo obývali okolité domy pri jej brehoch“. Dolný tok rieky v tom čase križovalo päť mostov, pričom všetky z nich nepochybne slúžili ako praktické vyvýšené miesta, z ktorých sa dobre vyhadzovali odpadky do už aj tak preplneného toku.

Počas Veľkého požiaru Londýna v roku 1666 však preskočili plamene z jedného brehu na druhý a všetky prístavné hrádze a stavby po oboch stranách Fleetu zhoreli do tla. Následne v Holborne cez rieku postavili nový most podľa návrhu Christophera Wrena a v roku 1670 sa zrealizoval (pomerne drahý) projekt prehĺbenia a rozšírenia riečneho koryta od brodu po Blackfriars. Takto vznikol nový 15 m široký a 640 m dlhý kanál Fleetu a prístavné móla s veľkou kapacitou. Čoskoro sa však ukázalo, že je finančne nerentabilný. Príjmy zo slabej premávky nepokryli ani prevádzkové náklady kanála. Navyše netrvalo dlho a znova bol rovnako zahádzaný odpadkami ako predtým. V roku 1733 sa s tým vedenie mesta rozhodlo skoncovať a kanál zakryli klenutým stropom. O šesť rokov neskôr zrušili staré trhovisko Stocks Market a na jeho mieste postavili rezidenciu starostu Mansion House. Nové trhovisko s názvom Fleet postavili na zakrytej rieke, kde ostalo až do roku 1830. Vtedy zrovnali so zemou aj to, a to pre stavbu novej dopravnej tepny Farringdon Road. Za obeť jej padla aj samotná rieka Fleet, ktorú odklonili do podzemného potrubia. Takto sa z nej po stáročiach napokon predsa len stala skutočná oficiálna stoka.