Ruka Timby

Kúsok od prístavu Bissau stojí veľká socha v tvare päste známa ako Mão de Timba (Ruka Timby). Tento monument pri rieke Geba pripomína rozhodujúcu udalosť v histórii boja Guiney-Bissau za nezávislosť.

Obyvatelia Guiney-Bissau žili po stáročia pod portugalskou koloniálnou nadvládou. Portugalskí obchodníci sa prvýkrát objavili začiatkom 15. storočia vo vtedajšom kráľovstve Kaabu, regióne podriadenom mocnej ríši Mali. V roku 1687 Portugalci založili mesto Bissau na území, ktoré patrilo ľudu Papei. Nové koloniálne mesto sa stalo jedným z hlavných portugalských prístavov pre otrokov, čo viedlo k tomu, že v roku 1753 tu bola postavená mohutná kamenná pevnosť, ktorá mala upevniť portugalskú kontrolu nad mestom. Keď bol v roku 1830 medzinárodný obchod s otrokmi zakázaný, mesto Bissau začalo upadať. Až do roku 1941, keď sa hlavné mesto Portugalskej Guiney presunulo z Bolamy do Bissau.

V 50. rokoch 20. storočia Guinea-Bissau, podobne ako mnohé africké národy v tom čase, začala organizovať snahy o nezávislosť od portugalských kolonizátorov. V roku 1956 založil básnik, poľnohospodársky inžinier, revolucionár a diplomat Amílcar Cabral Africkú stranu za nezávislosť Guiney a Kapverd (PAIGC). Na začiatku bolo jej poslaním dosiahnuť nezávislosť nenásilnou cestou. Jedným z prvých významných činov PAIGC bola pomoc pri organizovaní pokojného štrajku za lepšie platy v dokoch Pidjiguiti v prístave Bissau.

Dňa 3. augusta 1959 námorníci a robotníci v dokoch zastavili všetky práce v prístave. Krátko nato bola povolaná koloniálna polícia, Medzinárodná a štátna obranná polícia (PIDE), aby eliminovala štrajkujúcich a znovu získala kontrolu nad prístavom. Keď PIDE prerazila zamknutú bránu prístavu, spustila paľbu na veľký dav štrajkujúcich, pričom zabila 50 ľudí a stovky zranila. Okrem toho zatkli a mučili mnohých štrajkujúcich.

Pre Cabrala táto udalosť ukázala, že nezávislosť sa nedosiahne mierovými prostriedkami. O niečo viac ako mesiac neskôr, 19. septembra 1956, PAIGC vyhlásila boj za nezávislosť „všetkými možnými prostriedkami vrátane vojny“. Viac ako desať rokov viedol Cabral partizánske hnutie PAIGC proti portugalskej koloniálnej vláde, až kým sa v roku 1974 konečne nepodarilo dosiahnuť nezávislosť.

Pamätník Ruka Timba pripomína pamiatku prístavných robotníkov, ktorí boli medzi prvými, ktorí prišli o život vo vojne za nezávislosť Guiney-Bissau. Zovretá ruka predstavuje podvodníka, niekoho, kto nemá v úmysle splatiť svoje dlhy – v tomto prípade portugalských kolonizátorov, ktorí odmietali vyplácať robotníkom v dokoch spravodlivé mzdy. Túto udalosť pripomínajú aj ďalšie dva pomníky v blízkosti: kotva s menami padlých robotníkov a novoinštalovaná busta Amílcara Cabrala. Výročie masakry v Pidjiguiti, 3. august, je v Guinei-Bissau štátnym sviatkom.