Seseña: hlúposť mocných

Najrozsiahlejšie, najabsurdnejšie a najmedializovanejšie mesto duchov v Španielsku sa nachádza v regióne Seseña v samom centre krajiny, necelých 37 kilometrov južne od Madridu. Táto mestská chiméra sa zrodila na hranici medzi Kastíliou a La Manchou, vlasťou Dona Quijota. Architektonické šialenstvo, ktoré tu vzniklo, je výsledkom bezuzdnej megalománie a šialených špekulácií s nehnuteľnosťami, ktoré zachvátili krajinu v rokoch 1999 až 2008. Mesto sa malo volať El Quiñon podľa poľnohospodárskej stepi, kde bolo postavené počas realitnej bubliny v rokoch 2003 – 2008 na území nikoho, medzi dvoma vetvami diaľnice smerujúcej na juh.

Developer Francisco Hernando zvečnil svoje meno veľkými zlatými písmenami na oboch stranách sochy zdobiacej kruhový objazd, kadiaľ vedie hlavná ulica mesta. Na druhom konci mesta, rovnako vzdialenom od parku pomenovaného po developerovej manželke Marii Audene, dal podnikateľ postaviť sochu svojich rodičov …

Podnikateľ je vo svojej krajine známy pod prezývkou “Paco el Pocero” alebo “Paco čistič kanálov”, pretože rád rozpráva o tom, ako začínal s čistením kanálov a vypracoval sa na jedného z desiatich najbohatších Španielov, ktorí pravidelne zapĺňajú stránky bulvárnych novín svojimi šialenými výdavkami.

Sníval o “dokonalom meste”, do ktorého by sa nasťahovali mladí obyvatelia Madridu, ktorých z hlavného mesta vyháňali neúmerne vysoké nájmy. Bol to extravagantný sen. Bol to jeden z najväčších súkromných developerských projektov v Španielsku, ktorý zahŕňal 13 500 bytov pre viac ako 40 000 obyvateľov. Budovy boli postavené v blízkosti starej Seseni vzdialenej štyri kilometre, kde nežije ani 15 000 ľudí, vrátane priemyselnej zóny a obytných štvrtí. Komplex bol s veľkou pompou slávnostne otvorený v roku 2007. Uskutočnil sa rockový koncert pre 5 000 pozvaných hostí. Predchádzala mu séria škandálov týkajúcich sa falšovania stavebných povolení, úplatkárstva a žalôb za zneužitie právomocí. Čo na tom, že dokončená bola len polovica budov a že väčšina bytov bola prázdna. Nový komplex prilákal len 4 000 obyvateľov, hoci sa očakávalo, že do 5 600 dokončených bytov sa nasťahuje až štvornásobok. O niekoľko mesiacov neskôr spľasla realitná bublina a práce na megalomanskom projekte sa zastavili. Španielsky hospodársky zázrak sa obrátil v prach spolu s výkladnou skriňou Seseña, ktorá zmizla skôr, ako sa stihla prebudiť k životu…

Pri pohľade na pochmúrnu masu betónových a tehlových budov sa nám vybaví obraz väznice uprostred púšte, kde sa z pustej krajiny týčia sklady, hangáre a obrovské prázdne parkoviská. V roku 2012 toto miesto navštívil spisovateľ Anthony Poiraudeau a neskôr napísal knihu Projet El Pocero (Projekt El Pocero), v ktorej mesto opísal ako “uzavretú kolóniu na vzdialenej planéte [ … ], kde sa majú otestovať možnosti mestského života na neznámej planéte”. Z jednej strany Seseña vidno 10-hektárovú skládku pneumatík a z druhej strany nebezpečné blízke vedenie vysokého napätia. Za plotom staveniska stojí pozdĺž dokonale pravouhlých ulíc 30 budov a vežiakov s ôsmimi až desiatimi poschodiami, ktorých jednotné steny prerušujú úzke balkóny s červenými okenicami. Vo vnútri blokov sú pred zrakmi návštevníkov skryté záhrady, detské ihriská a bazény. Umelý nádych prímorského mestečka dodávajú promenáde palmy, ktorých skromné lístie poskytuje len málo tieňa. Nie je tu vôbec nič, čo by vás nútilo zdržiavať sa tu. V lete v srdci vyhriatej pláne vietor víri prach. Na staveniskách sa medzi základmi nedokončených budov a kusmi železných konštrukcií váľajú na zemi kusy materiálu. “Sezamový Manhattan” so svojimi prázdnymi chodníkmi a nikdy neotvorenými obchodmi pripomína videohru.

Cedule s nápisom “NA PREDAJ” sa nedajú ani spočítať. Banky, ktoré zabavili nespočetné množstvo nehnuteľností neplatičov, stále dúfajú, že sa nájdu kupci, a tak ponúkajú byty pod cenou. Samotný El Pocero si uvedomil neúspech projektu. V roku 2009 zanechal mesto svojmu osudu a zamieril do výnosnejšej oblasti. Jeho kroky viedli do Rovníkovej Guiney, kde – ako sa domnieval – sa mu podarilo presvedčiť prezidenta Teodora Obianga, aby masívne investoval do bytového komplexu s 36 000 bytmi. (Celkový počet obyvateľov krajiny je len 700 000!) Diktátor od projektu ustúpil a podnikateľ sa pokúsil získať odškodnenie od Svetovej banky.

Dňa 3. apríla 2020 zomrel Francisco Hernando vo veku 74 rokov na klinike Quirón v Madride na následky ochorenia COVID-19