Severný cintorín v Manile

Najväčší cintorín v Manile je preplnený mŕtvymi i živými. Každý deň na tomto 54 hektárov veľkom cintorín sa koná medzi 70 a 80 pohrebov. Mŕtvych je tu pochovaných asi milión, navyše tu však žije ďalších asi 10 000 celkom živých osôb.

Chudobní ľudia, ktorí si nemôžu dovoliť vlastný byt, sa často uchyľujú do rodinných mauzóleí, kde spia na kamenných hrobkách, v ktorých ich príbuzní odpočívajú večným spánkom. Živobytie im zaisťuje upratovanie a oprava hrobov, zatiaľ čo ich deti si zarábajú nosením rakiev a zbieraním kovu k predaju. Niektorí obyvatelia si v neobývaných mauzóleách založili obchodíky s občerstvením, sviečkami a telefónnymi kartami. V jednej z krýpt sa taktiež nachádza karaoke, kde si môžu trúchliaci za päť pesos zaspievať.

Pokiaľ rodina päť rokov neplatí prenájom hrobky pre svojich zomrelých, sú ich ostatky exhumované, aby sa mauzóleum mohlo znovu prenajať. V úzkych uličkách medzi hrobmi sa tak hromadia lebky a kosti, s ktorými si občas hrajú miestne deti.

Mnohí obyvatelia sa narodili priamo medzi hrobkami a strávili na cintoríne celý život. Hoci sa zdá život medzi mŕtvymi ako krajná možnosť, pre mnohých z miestnych je to lacnejšia, kľudnejšia a bezpečnejšia voľba ako bývanie v slume.