Teotihuacán: Medzi Slnkom a Mesiacom

Každý rok si cestu k 600 pyramídam a 2 000 pamiatkam rozprestierajúcim sa na ploche 82 km2 nájde 1,6 milióna návštevníkov. Teotihuacán, archeologická lokalita väčšia ako staroveký Rím, bola v roku 1987 zaradená na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Je jedným z historických hlavných miest Strednej Ameriky a nachádza sa 50 kilometrov severovýchodne od Mexico City. Dnes tu obrovské archeologické nálezisko leží medzi súčasnými predmestskými domami. Ani to však návštevníkovi nepokazí dojem z neuveriteľnej panorámy, ktorá sa pred ním rozprestiera pri pohľade z Pyramídy slnka. Je odtiaľ výhľad na náhornú plošinu v nadmorskej výške 2 300 metrov siahajúcu až k horám na obzore, z ktorých sa týčia len pyramídy a chrámy.

Teotihuacán je azda najviac skúmanou, meranou, študovanou a rozoberanou predkolumbovskou pamiatkou. Napriek tomu o jeho pôvode nevieme takmer nič. Nie sme si dokonca ani istí, ktorý národ ho postavil, nepoznáme jazyk, ktorým sa tu pôvodne hovorilo, dokonca ani pôvodný názov! Teotihuacán, „mesto bohov“, premenovali až neskorší obyvatelia Mexika, Aztékovia.

Až do 40. rokov 20. storočia sa archeológovia domnievali, že mesto založili Toltékovia, súčasníci Mayov. Toto tvrdenie však bolo vyvrátené, pretože toltécka ríša nebola v čase vybudovania mesta 300 rokov pred n. l. taká vyspelá. Niektorí súčasní autori sa prikláňajú k názoru, že Teotihuacán založili Totonakovia, mierumilovní obyvatelia oblasti Veracruz, ktorých potomkovia žijú dodnes. Najpravdepodobnejším scenárom však je, že obrovské mesto bolo budované postupne počas niekoľkých storočí, pričom sa na jeho vzniku väčšou či menšou mierou podieľali všetky národy ovplyvnené olméckou kultúrou, ktorá bola vzorom pre ríše v Strednej Amerike počas troch tisícročí.

Ako sa však z malej poľnohospodárskej osady stalo hlavné mesto regiónu? Počas niekoľkých desaťročí pred naším letopočtom sa mesto rozrástlo vďaka mnohým prisťahovalcom z rôznych kmeňov. Miešanie národov nebolo také chaotické, ako by sa mohlo zdať. Zo zachovaných stavieb môžeme vidieť, že bolo organizované. Teotihuacán bol v najväčšom rozkvete v 5. storočí nášho letopočtu. V tom čase šíril svoj kultúrny, spoločenský a náboženský vplyv široko-ďaleko. Zdá sa, že bol najmocnejším a najľudnatejším mestom na americkom kontinente. Odhaduje sa, že v rôznych obdobiach tu žilo od 50 000 do 200 000 ľudí. V 7. alebo 8. storočí však mesto z dodnes záhadných dôvodov zaniklo. Možno bolo zničené. Citadela, komplex náboženských stavieb, bola zbúraná, spálená a rozmetaná na kúsky, ktoré boli roztrúsené do vzdialenosti niekoľkých kilometrov, akoby útočníci chceli zasadiť smrteľný úder samotnému symbolu mesta, a tak zabrániť jeho vzkrieseniu. Vznik okolitých kultúrnych a obchodných centier okolo roku 700 spôsobil masový odchod obyvateľov, ktorí ponechali ruiny obrovského mesta napospas erózii spôsobenej mexickým vetrom.

Vzhľadom na svoju slávu a veľkosť však mesto nebolo úplne opustené. Aztékovia, ktorí v 14. storočí založili Mexiko, sem podnikali rituálne púte. Španielski dobyvatelia stáli pred ruinami v nemom úžase. Prvé vykopávky sa začali v roku 1675 a v priebehu storočí získal Teotihuacán slávu po celom svete. Okrem gigantických rozmerov je táto pamiatka jedinečná aj z iného dôvodu. Za moderne vyzerajúcim geometrickým pôdorysom mesta sa skrýva znepokojujúca kultúra, v ktorej bolo všetko podriadené krutému náboženstvu. Mestský štát, v ktorom sa politická moc sústreďovala v rukách kňazov, bol vnímaný ako reprezentácia vesmíru a miesto komunikácie s bohmi. Plán mesta sa zdá byť orientovaný podľa jedného z pohorí a obehu Zeme okolo Slnka. Hlavná cesta sa tiahne od Pyramídy Mesiaca, v ktorej sa našli kostry obetí rôznych fáz výstavby, popri Pyramíde Slnka, impozantnej stavbe vysokej 65 metrov, až k citadele, kde sa nachádza Chrám opereného hada, nazývaný aj Quetzalcóatl.

Chrám bol postavený okolo roku 150 n. l. a je obklopený štvorcovým opevnením. Schody sú zdobené hadími hlavami, ktoré boli predtým pomaľované pestrými farbami a každá vážila najmenej štyri tony. Pod nimi spia večným spánkom mladí muži, ktorí boli obetovaní na upokojenie krvilačných bohov. Možno už dávno stratili svoju moc, ale neupadli do zabudnutia. Najmä preto, že preskúmaný bol len zlomok rozsiahleho náleziska…