Horský klenot – Kandy

V 13. storočí sa Kandy stalo tretím hlavným mestom sinhálskej časti ostrova – „sladké“ mesto ležiace medzi zelenými kopcami s bohatou vegetáciou. Jeho názov však v skutočnosti neznamená v sinhálčine „sladký“, ale „horský“. Kandy nadviazalo na tradíciu Anurádhapury a Polonnaruvy a stalo sa centrom umenia, hudby a tanca, ktoré dodnes žije v mysliach a dušiach jeho obyvateľov.

Hrdí vládcovia v horách si udržali nezávislosť po niekoľko sto rokov, dokonca aj proti Portugalcom, Holanďanom a Britom, ktorým nakoniec podľahli v roku 1815. Briti si ich raz a navždy podmanili a držali Kandy vo svojich rukách až do získania nezávislosti Cejlónu v roku 1948. Vládcovia Kandy boli povestní svojou bezohľadnosťou. Jedným z trestov, ktoré používali za neposlušnosť, bolo zabitie slonom. Jedným z najkontroverznejších bol podľa niektorých správ posledný z nezávislých kráľov, Srivikrama Rajasinha, ktorý však na druhej strane zanechal Kandy krásnu pamiatku – umelé jazero, nad ktorým sa ráno vznáša hmla a ktoré láka na romantické prechádzky a plavby loďou. V centre mesta ešte stále nájdete zvyšky dažďového pralesa s rôznymi druhmi kvetov, popínavými lianami, zeleným a žltým bambusom. V plytkej vode sa brodia krokodíly, pestrofarebné rybáriky, ktoré bystrým zrakom hľadajú chutné ryby, a tlupa opíc, ktoré sa živia ježatými plodmi chlebovníka, v angličtine nazývaného jackfruit. Čerstvý vzduch a zvuky džungle sú pre Európanov prichádzajúcich z chladného kontinentu úplne novým zážitkom.

Rajom pre milovníkov prírody je aj Kráľovská botanická záhrada v Peradeniyi, vzdialená asi 15 km. Vytvorili ju Briti z bývalej kráľovskej záhrady, ktorá sa tu nachádzala od druhej polovice 14. storočia, a prvýkrát ju otvorili pre verejnosť v roku 1824. Palmová alej a pavilón orchideí, ktorých zbierka je jednou z najväčších pých záhrad, ponúkajú ideálne miesta na fotografovanie. Na jazierku v tvare srílanského ostrova plávajú farebné lekná a na okolitých stromoch spia kŕdle ovocných netopierov. Deti ich občas podráždia, rozkývajú kmeň a vystrašení okrídlenci sa s mohutným mávaním kožovitých krídel rozletia na všetky strany. Zaujímavá je aj endemická seychelská palma lodoicea, ktorá rastie vo voľnej prírode len na ostrovoch Praslin a Curieuse, známa ako Coco de Mer, a produkuje najväčšie semená zo všetkých rastlín na svete, vážiace až 20 kg a s pozoruhodným tvarom pripomínajúcim ženský zadok. Obrovské plody tejto palmy sa preto starostlivo číslujú, aby si žiadny návštevník neodniesol domov o jeden suvenír viac.

Kandy je najznámejšie vďaka ružovému chrámu Dalada Maligawa, v ktorom sa nachádza Budhov zub, ktorý sa na Srí Lanku dostal v 4. storočí vo vlasoch indickej princeznej z Kalingy (štát ležiaci približne v mieste dnešného štátu Urísa). Táto scéna je zobrazená aj na nádhernej nástennej maľbe v chráme Kelanya neďaleko Kolomba. Po tom, ako Budha dosiahol nirvánu, boli jeho pozostatky rozdelené medzi veriacich v juhovýchodnej Ázii. Ľavý špičiak získal kráľ z Kalingy a jeho rodina ho po stáročia chránila. Keď trón ohrozila nová nebudhistická dynastia, kráľ Guhasiva odovzdal zub svojej dcére Hemamale a zveril jej jeho ochranu. Spolu s manželom mala odcestovať na Srí Lanku, ostrov zasľúbený budhistom. Keď nastali zlé časy, princezná s manželom utiekla v prestrojení za náboženských pútnikov. Zub uchovávala v malom drdole a potom ho odovzdala srílanskému kráľovi Šrimeghovi – havarnovi. Svätý zub sa uchováva v relikviári pozostávajúcom zo siedmich do seba zapadajúcich zlatých dagob zdobených drahokamami. Túto schránku si môžete pozrieť každý deň počas obradov o 6, 11 a 18.30 hod. Samotný Budhov zub, ktorý sa stal symbolom sily a zvrchovanosti Srí Lanky, však možno vidieť len zriedka. Odpočíva v najvnútornejšom relikviári v srdci zlatého lotosu.

Chrám bol pôvodne postavený na pozemku kráľovského paláca na brehu jazera, z ktorého sa zachoval len zlomok. V bývalom kráľovskom paláci dnes sídli Národné múzeum Kandy s bohatými zbierkami pripomínajúcimi život pred príchodom Európanov.

Mnohí turisti navštevujú aj miestny trh, kde sa predávajú diabolské masky, strieborné a bronzové predmety a batika. Za návštevu stoja aj továrne na batiku. Ručne sa tu vyrábajú sukne, šaty a obrusy. Najprv sa na látku namaľuje vzor a časti, ktoré sa nemajú farbiť, sa potierajú voskom. Potom sa látka ponorí do farebného kúpeľa. Tento proces sa opakuje, až kým z posledného kúpeľa nakoniec nevznikne napríklad pestrofarebná šatka. Kým kedysi bol konečný výrobok dielom jedného umelca, dnes každú úlohu vykonáva jeden človek. Stále je to ručná práca, ale mnohými rukami. Len málo tovární dodržiava tradičný postup, kde všetko robí jeden človek, ale potom sú ich diela majstrovské a, samozrejme, dosť drahé. Ľudia z hôr sú vo všeobecnosti zruční remeselníci. Oplatí sa zájsť aj do obchodov so striebornými a mosadznými kovovými predmetmi.

V Kandy žijú budhisti, hinduisti aj katolíci. Dokonca odtiaľto pochádza aj vatikánsky diplomat. V mladosti pravdepodobne navštevoval Kostol svätého Pavla a zúčastňoval sa na omši za zvuku 125-ročného varhanu. Mnohé omše tu sprevádzajú kandyjské bubny a obrad darovania ryže a kvetov, takže aj katolícke obrady sú prispôsobené miestnemu koloritu. Medzi hinduistami je naopak obľúbený chrám Kataragama Devale, do ktorého môžu vyznávači iných náboženstiev vstúpiť, na rozdiel od Indie, len do vnútornej svätyne. Pri vchode do chrámu treba nechať obuv a nesmie sa nosiť pokrývka hlavy. Ďalší chrám, Maha Vishnu Devale, je zasvätený Višnuovi, pánovi slonov. Zastavujú sa tu mahuti, ktorí sa zúčastňujú na slávnom sprievode Perahera, aby mu vzdali úctu a požiadali ho o požehnanie.

Zdroj: Země Světa, november 2012