Siwa – oáza faraóna Alexandra

Oáza Siwa (egyptsky Sekhetam – krajina paliem) leží asi 800 kilometrov západne od Káhiry na okraji Kattarskej rokliny. Tiahne sa v dĺžke 80 kilometrov so šírkou 20 kilometrov a jej územie je 19 metrov pod úrovňou mora. Celkovo poskytuje domov viac ako 20 000 obyvateľom.

Do oázy Siwa premávajú priame spoje z Káhiry alebo Alexandrie prakticky každý deň. Ak sa na cestu vyberiete v zime, nezabudnite, že miestne stroje nemajú kúrenie a v noci môže byť počas cesty chladno. Bezpečnostná situácia na západ od Siwy je pokojná, ale zložitá, takže všetky cesty k líbyjskej hranici, vzdialenej len 50 km, sú pre cudzincov uzavreté. Napriek tomu v oblasti oázy nečíha žiadne nebezpečenstvo a je možné sa tu pohybovať podľa ľubovôle.

Existencia osady je doložená už v praveku, ale prvé písomné zmienky sa nachádzajú až v siedmom storočí pred naším letopočtom. Vzhľadom na svoju odľahlosť a význam si dlho udržiavala značnú nezávislosť od okolia. Obyvatelia Siwy tak konvertovali na islam až v dvanástom storočí, teda o niekoľko storočí neskôr ako väčšina obyvateľov dnešného Egypta.

Alexandrovo orákulum

Hoci je dnes príjemným ospalým mestečkom obklopeným dunami, pred niekoľkými storočiami bolo centrom so slávnou veštiarňou. V roku 524 pred n. l. sa perzský kráľ Kambýses II. pokúsil dobyť oázu, rovnako ako celý Egypt. Vyslal armádu 50 000 mužov, ale pohltili ich piesky Sahary a už ich nikdy nikto nevidel. Keď Alexander Veľký v roku 331 pred Kr. dobyl Egypt, zvolil trochu iný prístup. Len s niekoľkými spoločníkmi sa vydal k oáze a po ôsmich namáhavých dňoch ju skutočne našiel a vyhlásil sa za faraóna. Orákulum v Aghurmi stojí dodnes a za malý poplatok ho môžete navštíviť. Z centrálneho námestia je to príjemnou prechádzkou len niekoľko kilometrov, ďalšou možnosťou je požičať si bicykel a prejsť celú oázu za jeden deň.

Pevnosť ľahko nájdete na malom kopci, ktorý je vidieť z diaľky. Mohutné hradby vzbudzujú rešpekt aj teraz a pred viac ako dvetisíc rokmi to musela byť skutočne monumentálna stavba. Len kúsok od nej sa nachádzajú pozostatky chrámu boha Amona. Je veľmi zvláštne vidieť tieto tisícročné ruiny len tak ležať v prachu pri ceste, ale to je jednoducho Egypt. To, čo nemá viac ako tritisíc rokov, je vlastne rutina.

Medzi datľovými palmami pri hlavnej ceste je ukryté malé jazierko, či skôr studňa, v ktorej sa podľa legendy kúpala samotná Kleopatra. Aj teraz lagúna láka na chladivé kúpanie, voda je krištáľovo čistá a v teplejších obdobiach roka krásne chladivá. Ak bola dobrá pre Kleopatru, určite bude dobrá aj pre európskych turistov. Hneď vedľa sa nachádza niekoľko príjemných malých reštaurácií, kde si môžete po kúpeli oddýchnuť.

Shali – mesto z hliny

Nad malým námestím sa týčia mestské hradby. V súčasnosti sú ulice Shali opustené, ale pred sto rokmi tu pulzoval čulý obchod. V roku 1926 však prišla trojdňová prietrž mračien a hlinené steny a strechy domov nevydržali prívaly vody. Ľudia sa z centra odsťahovali a dodnes sa sem nevrátili, ale predajcovia suvenírov áno. Popri ich stánkoch tu nájdete malú reštauráciu, čajovňu a požičovňu bicyklov. Bicykel je vo všeobecnosti veľmi dobrý spôsob, ako sa pohybovať po oáze, len musíte brať do úvahy miestne prakticky neexistujúce dopravné predpisy a množstvo všadeprítomného prachu.

Hradby sa pomaly opravujú tradičným spôsobom, a hoci sa metóda hliny a vody v minulosti ukázala ako trochu vratká, v 21. storočí rekonštrukcia prebieha na rovnakom základe. Priamo nad hlineným mestom sa týči útes, z ktorého je nádherný výhľad na ruiny. Je možné prejsť sa po obvode alebo zvoliť dobrodružnejšiu trasu priamo cez ruiny mesta. Miesto s výhľadom na západ slnka úplne láka na romantickú večeru.

V oáze je zvláštna absencia turistov. Niekde tu sú, ale nie je ich vidieť. Ulicami som sa pohyboval sám, hoci občas ma predbehli mikrobusy plné cudzincov. Na iných miestach akoby sa po nich zľahla zem. Čo však nechýba, sú túlavé psy, pobehujú ich tu desiatky. Väčšinou utekali, keď ste sa priblížili, ale často vycerili zuby a vrčali. Vtedy je dobré zdvihnúť kameň a tváriť sa neústupne. Pri potulkách uličkami som jednu takúto svorku stretol dvakrát a musím povedať, že ani raz to nebol príjemný pocit. Predsa len, desať psov rôznej veľkosti je stále desať psov rôznej veľkosti, a keby sa na mňa rozbehli, nebolo by to pekné.

Hora mŕtvych

Len asi dva kilometre od centra sa do výšky týči Gabal al-Mawta, teda Hora mŕtvych. Názov sa môže zdať trochu nadnesený, ale ľudské kosti ležiace okolo otvorených hrobov dokazujú, že názov je presný.

Najlepší čas na návštevu kopca je večer, keď si môžete vychutnať nádherný výhľad na západ slnka nad oázou. Aj počas dňa však hora poskytuje množstvo zaujímavých zákutí. Mnohé z hrobov sú otvorené a ľahko prístupné. Na svoju návštevu si preto nezabudnite vziať čelovku, pretože mnohé z interiérov sú pomerne dobre zachované. Miestne hrobky pochádzajú z čias ptolemaiovských a rímskych vládcov a napriek dlhým storočiam, počas ktorých boli vystavené pôsobeniu púšte, rôznym bojom, zlodejom a miestnemu obyvateľstvu, sa v nich stále zachovali niektoré maľby, na niekoľkých miestach dokonca v pôvodných farbách, alebo časti vnútornej výzdoby.

Hoci je Hora mŕtvych voľne prístupná, odporúča sa ju navštíviť, aby ste našli jej strážcov, ktorí žijú na jej úpätí v malej chatrči. Tí potom môžu turistov zaviesť k najzachovalejším a najkrajším hrobkám na kopci.

Ak vás však táto trochu morbídna predstava neláka, môžete si na vrchole hory vychutnať nádherný západ (alebo dokonca východ) slnka. Pohľad na viac ako 300 000 paliem, ďalších takmer 100 000 olivovníkov a tisíce ďalších ovocných stromov naozaj stojí za to.

Kde sa najesť a kde prespať?

V samotnej oáze a jej okolí sa nachádza veľké množstvo ubytovacích zariadení. Osobne odporúčam Dream Lodge Siwa – skvelé miesto, ktoré ponúka luxusné izby, spanie pre cestovateľov a spanie pod holým nebom v beduínskych stanoch. Čo sa týka stravy, tá je celkom kvalitná. Snáď všetci turisti prechádzajúci okolo v minibusoch sa zastavujú na jedlo v reštaurácii Abdu kúsok od hlavného námestia. Celkom príjemnou možnosťou s krásnym výhľadom je vynikajúca reštaurácia Šeherezáda na streche domu na námestí. Ak chcete ochutnať miestnu kuchyňu, odporúčam okienko “U troch bratov”, ako som ho pracovne nazval. Je to malý priestor v priechode niekoľko desiatok metrov za reštauráciou Abdu, kde je len kuchyňa a dva výklenky s kobercami a vankúšmi. Chlapci tu každý deň podávajú rovnaké menu – silný vývar, vyprážané kurča, fazuľu, ryžu, zeleninu, k tomu chlieb a silný miestny čaj. Ale čo viac si môžete v oáze priať?

Zdroj: TravelLife 02/2021