Trblietavý ostrov

Srí Lanka, ktorú mnohí návštevníci nazývajú rajom na zemi, je malebný ostrov opradený desiatkami legiend a mýtov, obklopený a chránený priezračnými vodami Indického oceánu. Turisti tu obdivujú široké zlatisté pláže, farebné koralové útesy s množstvom vodných živočíchov, palmové háje, smaragdové ryžové polia, budhistické pamiatky. Vydávajú sa do tropických dažďových pralesov a suchých nížinných stepí, trhajú čajové lístky v horách a ochutnávajú pikantnú ryžu a rezancové kari. Na každom kroku sa stretávajú s bohatou históriou a pohostinnými domorodcami.

Ostrov, ktorý sa nachádza len niekoľko desiatok kilometrov od juhovýchodného pobrežia indického subkontinentu, je menší ako Česká republika (65 610 km²), ale žije na ňom viac ako 20 miliónov ľudí. Najväčšou etnickou skupinou (74 %) sú Sinhálci. Sú to prevažne théravádoví budhistickí sinhálci, ktorých predkovia pochádzali z oblasti okolo Bengálskeho zálivu. Druhou významnou etnickou skupinou sú Tamilovia (približne 18 %), prevažne tamilsky hovoriaci hinduisti. Delia sa na „cejlónskych Tamilov“, potomkov obyvateľov starobylého kráľovstva Jaffna, ktoré vzniklo pred 800 rokmi v severnej časti ostrova, a indických (horských) Tamilov, ktorí sa na Srí Lanku presťahovali v priebehu 19. storočia, aby pracovali na čajových plantážach. Treťou skupinou obyvateľov sú moslimovia (7 %), tradične známi ako Maurovia, potomkovia arabských obchodníkov, ktorí sú verní odkazu svojich predkov a pokračujú v obchodovaní dodnes. Úradnými jazykmi ostrova sú sinhálčina a tamilčina, ale bez väčších problémov sa dohovoríte aj anglicky.

Počasie na Srí Lanke ovplyvňuje monzún. Od mája do augusta prináša juhozápadný monzún zrážky na južné a západné pobrežie a do hornatého vnútrozemia. Zimný severovýchodný monzún fúka od novembra do januára a svojimi zrážkami ovplyvňuje sever a východ ostrova. Slnko svieti väčšinou každý deň aj počas monzúnov, pričom zrážky sa vyskytujú skoro ráno alebo popoludní. Priemerné teploty na pobreží a v nížinách sa pohybujú okolo 27 °C, pričom s nadmorskou výškou teploty rýchlo klesajú. Na náhornej plošine v meste Nuwara Eliya v nadmorskej výške 1890 m je chladno a často hmlisto, pričom maximálne teploty zriedkakedy stúpajú nad 20 °C.

V minulosti sa ostrov nazýval mnohými oficiálnymi a ľudovými názvami. Gréci ho v 4. storočí pred n. l. nazvali Taprobane („medený list“), Portugalci v roku 1505 nazvali svoju kolóniu Ceilao. O storočie neskôr si názov osvojili Holanďania a upravili ho na Ceylan, z ktorého sa pre Britov koncom 18. a začiatkom 19. storočia stal Cejlón. Dňa 4. februára 1948 získal nezávislosť od Veľkej Británie a stal sa samosprávnym domíniom v rámci Britského spoločenstva národov. Po vyhlásení republiky v roku 1972 sa jeho názov zmenil na Srí Lanka – trblietavý ostrov. V skutočnosti však väčšina Sinhálcov vždy používala sanskritský názov Lanka.

Prvými obyvateľmi ostrova boli pravdepodobne predkovia pôvodného obyvateľstva Veddah, ktoré má dnes približne 2 500 členov. V roku 543 pred n. l. sa na ostrove vylodil pololegendárny kráľ Vidžaja, ktorý sem priplával na ôsmich lodiach zo Západného Bengálska. Približne o jeden a pol storočia neskôr sa Anuradhapura stal hlavným mestom a po nástupe budhizmu aj dôležitým náboženským centrom Sinhálcov. Čoskoro však Srí Lanka musela čeliť útokom najmä zo strany tamilských kráľovstiev na juhu Indie. Zaujímavosťou je, že Srí Lanke bola prvou ázijskou krajinou, ktorej vládla žena – kráľovná Anula v rokoch 47 – 42 pred n. l.

Hlavné mesto ostrova bolo po zničení Anurádhapury Tamilskými Čólmi v roku 1017 presunuté do Polonnaruwy. V 12. storočí dosiahol ostrov vrchol svojej slávy, o čom svedčí vtedajší vysoko rozvinutý zavlažovací systém. Ani Polonnaruva však nevydržala dlho a nakoniec podľahla mughalskému dobyvateľovi z juhoindického štátu Kalinga. Sinhálci sa presťahovali na juh a západ ostrova a do hôr. Na severe sa vytvorilo samostatné tamilské kráľovstvo Jápané, ktorého existenciu ukončili Portugalci koncom 16. a začiatkom 17. storočia. Sinhálci vládli svojej časti ostrova z Kandy, ale v roku 1815 Briti prevzali kontrolu aj nad ich kráľovstvom a zmocnili sa celého ostrova. Najprv začali pestovať kávovníky, neskôr založili čajové a kaučukové plantáže a zaviedli pestovanie kokosových paliem.

Po získaní nezávislosti sinhálski politici neposkytovali Tamilom veľa priestoru, čo viedlo k odporu, ktorý silnel a stával sa militantnejším. Po neúspešnom socialistickom experimente sa od konca 70. rokov začalo hospodárstvo liberalizovať, ale zároveň sa prehĺbila kríza sinhálsko-tamilských vzťahov. V roku 1983 prerástol konflikt medzi sinhálskou budhistickou väčšinou a tamilskou hinduistickou menšinou, ktorú reprezentovali Tigri oslobodenia tamilského Ílamu, do občianskej vojny zameranej na vytvorenie nezávislého tamilského štátu na severe ostrova. S rôznou intenzitou a niekoľkými prímeriami trvala viac ako 26 rokov. Ukončila ju niekoľkomesačná ofenzíva srílanskej armády proti tamilským separatistom na jar 2009. Vládne sily dobyli posledné zvyšky územia na severovýchode krajiny a zabili vodcu Tigrov oslobodenia Prabhákarana. Konflikt si vyžiadal až 100 000 obetí, pričom ďalších stotisíc ľudí prišlo o majetok a bolo nútených opustiť svoje domovy.

V roku 2004 postihla Srí Lanku ďalšia katastrofa – ničivé cunami si vyžiadalo približne 35 000 obetí a zničilo dve tretiny pobrežia. Táto náhla katastrofa upozornila svetové spoločenstvo, aby podalo pomocnú ruku a vytvorilo preventívny varovný systém.

Za osem rokov od ničivej prírodnej katastrofy a tri roky po skončení sinhálsko-tamilského konfliktu dosiahla srílanská vláda viacero úspechov pri normalizácii situácie v krajine vrátane severu. Výrazne sa zlepšila bezpečnosť, krajina sa dostáva z povojnovej krízy a úsilie sa zameriava na hospodársku obnovu. Jednou z priorít je podpora cestovného ruchu, ktorý prináša štátu a jednotlivcom veľmi potrebné príjmy. Milovníci tepla a exotiky túžia nájsť nové destinácie. Srí Lanka je určite jednou z nich.

Zdroj: Země Světa, november 2012