Údolie Fergana: Tisícročný klenot Strednej Ázie

Kým sa prechádzate po starobylých mestách Fergany, medzi nimi leží záhadná krása tejto úrodnej kotliny, ktorá po celé stáročia zohrávala kľúčovú úlohu na mape Strednej Ázie. Pred tisíckami rokov sa Údolie Fergana stalo strategickým mostom medzi východom a západom, miestom, kde sa stretávali cesty Hodvábnej cesty. Tento región, obklopený horami, ktorý dnes zaberá východný Uzbekistan, bol kedysi centrom čínskej expanzie a bohatstva, ktoré prinieslo nielen obchodné vzťahy, ale aj kultúrne a technické vplyvy, ktoré sa zachovali až do dnešných dní.

Údolie Fergana sa pre mnohých môže zdať ako malý, skrytý klenot v strede Strednej Ázie, ale v skutočnosti je to jedno z najhustejšie osídlených miest v regióne a zároveň “obilnica” Uzbekistanu. Je to miesto, kde sa zelené polia a sady spájajú s obrovskými plantážami bavlny, ovocia a zeleniny, ktoré zásobujú nielen celý Uzbekistan, ale aj susedné krajiny. Každý roh tohto údolia dýcha bohatstvom a životom, a to najmä vďaka úrodnej pôde, ktorá sem priťahovala ľudí už od čias, keď sem viedli cesty obchodníkov s hodvábom a korením.

Ale za týmto pokojom a krásou sa ukrýva zložité geopolitické dedičstvo, ktoré dnes ešte stále ovplyvňuje región. V samotnom srdci Fergany sa nachádzajú aj exklávy, ktoré svedčia o zložitej histórii a často nepriehľadných hraniciach medzi bývalými sovietskymi republikami. Prejdite niekoľko kilometrov a nájdete sa v oblasti, ktorá patrí susednému Tadžikistanu – pred očami sa vám objaví mesto Vorukh, enkláva, ktorá sa stala predmetom sporov a napätí medzi krajiny. A hoci sa zdá, že tieto konflikty sú ďaleko od každodenného života miestnych obyvateľov, rozhodujúce sú v týchto oblastiach, kde hranice nie sú vždy tam, kde by mali byť.

Keď sa však odpútate od politických otázok a pozriete sa na krajinu z iného uhla, zistíte, že Fergana je skutočným miestom zmiešaných kultúr. Starobylé mešity, priestranné bazáre a moderné trhy sa miešajú do jedinečného tkaniva, ktoré je zrkadlom storočí obchodných a kultúrnych výmen. A zatiaľ čo sa moderný svet tlačí do jeho ulíc, tradičná výroba hodvábu stále prežíva ako odkaz dávnych čias.

Margilan

Dovolenka sa nám kráti a neostáva nám veľa času na preskúmanie tohto regiónu. Pre náš cieľ volíme malé mesto Margilan, ktoré leží len 15 kilometrov severne od Fergany, hlavného mesta tejto oblasti. Margilan je totiž synonymom pre tradičnú výrobu hodvábu, a to takým spôsobom, ktorý sa nezmenil po stáročia.

Mesto Margilan, známe predovšetkým svojou výrobou hodvábu, je považované za jedno z hlavných centier tejto remeselnej tradície v Uzbekistane. Keď sa prechádzate mestom, narazíte na niekoľko tovární, ktoré sa špecializujú na výrobu hodvábnych tkanín, pričom väčšina z nich stále využíva starodávne techniky, ktoré sa zdedili z generácie na generáciu. Tento tradičný spôsob výroby hodvábu je pre Margilan nielen kultúrnym dedičstvom, ale aj jedným z hlavných pilierov miestnej ekonomiky. Krajina stále vyrába a vyváža hodváb, ktorý sa vyváža po celom svete, a práve Margilan je centrom, ktoré zachováva tieto starobylé remeslá.

Hodvábna továreň Yodgorlik

Naša návšteva sa zameriava na jednu z najvýznamnejších fabrík v regióne – Yodgorlik Silk Factory, ktorá je známa svojím oddaním tradičným postupom pri spracovaní hodvábu. Toto miesto je ideálnym príkladom toho, ako sa v Uzbekistane spája história s moderným podnikaním. Tu máme možnosť sledovať celý proces výroby hodvábu, od stáčania kukiel až po tkanie jemných hodvábnych tkanín, ktoré si dodnes nachádzajú miesto v domácnostiach a na trhoch po celom svete. Okrem toho, návšteva továrne nám ponúka vzácnu príležitosť nahliadnuť do každodenného života miestnych ľudí, ktorí sa stále venujú tomuto remeslu.

Atmosféra v Yodgorlik Silk Factory je fascinujúca: zvuky mechanických tkáčskych strojov, spolu s nádhernými odtieňmi hodvábnych tkanín, vytvárajú dojem, že ste sa ocitli v srdci dávnych čias. Vidíme, ako sa na starých drevených krosnách tkané jedinečné textílie, ktoré sú považované za jeden z najlepších hodvábov na svete. Všetko je tu zladené so starostlivosťou a precíznosťou, ktorá zachováva umeleckú hodnotu výrobkov, ktoré sú výsledkom práce miestnych majstrov.

Ani v Yodgorlik Silk Factory sa však nevyhli modernizácii. V niekoľkých budovách sa vyrábajú a farbia hodvábne látky tradičným spôsobom, tak v iných budovách areálu túto úlohu prevzali stroje. Sú to stroje ešte z čias Sovietskeho zväzu, ktoré tu dodnes slúžia. Náhradné diely na to dnes už nezoženú a tak domáci majstri si musia pomôcť sami výrobou týchto dielov na sústruhoch.

V Yodgorlik Silk Factory po bezplatnej exkurzii si môžete priamo v továrni zakúpiť aj výrobky z hodvábu, od šatiek, cez šaty, košele až po posteľnú bielizeň. Cena sa odvíja od zložitosti farebných vzorov, veľkosti a akým spôsobom bol vyrábaný finálny produkt. Ceny sú veľmi prijateľné, ktoré sa hýbu od nejakých 20 € za hodvábnu šatku vyrobenú priemyselne po nejakých 100 € ktorá zas bola vyrobená tradičným spôsobom, pričom pri ručnej výrobe máte záruku jedinečnosti.

Hľadanie ďalších hodvábnych továrni

V meste Margilan podľa Google máp existuje ešte niekoľko továrni na hodváb, ale drvivú väčšinu nachádzame zatvorenú. Nevyzerá že zatvorili práve dnes, ale už pred niekoľkými mesiacmi či rokmi. A ak budete mať nakoniec šťastie, objavíte aj maličké dielne vo dvoroch obytných domov, ktoré dodnes vyrábajú hodvábne látky v malom a tradičným spôsobom. Stačí sa tváriť strateno a popýtať sa náhodného okoloidúceho.

Jeden takýto dvor objavujeme zastrčený mimo hlavnej cesty. Takisto, ako v Yodgorlik Silk Factory, nám ponúkajú bezplatnú prehliadku, čo už nemáme záujem, skôr o výsledný tovar. Ten je k dispozícii v ich predajni, cez cestu na hlavnom ťahu. Výber je veľmi podobný, ako vo vyššie spomenutej hodvábnej továrni, len tovar nie je tak pekne usporiadaný, ale je lacnejší a dá sa na cene zjednávať. Netrvá veľmi dlho, a odchádzame s niekoľkými nakúpenými kúskami.

Zvláštny koncept reštaurácie

Ak chcete zažiť skutočnú atmosféru miestneho stravovania a zistiť, ako a čo jedia domáci, určite by ste nemali obísť reštauráciu O’ram Choyhonasi. Táto jedáleň, ktorá je otvorená takmer nonstop, ponúka unikátny koncept, ktorý ju odlišuje od bežných reštaurácií. V podstate funguje ako spoločný priestor, kde si hostia môžu sadnúť a vychutnať jedlo, no samotné pokrmy pripravujú rôzni kuchári rozmiestnení pred jedálňou. Je to ako malý kulinársky trh v rámci jedného podniku.

Keď sem prídete, máte pred sebou rad stánkov s kuchármi, z ktorých každý ponúka niečo iné. Stačí si vybrať, na čo máte chuť – od tradičných uzbeckých polievok, cez cícer pripravený na rôzne spôsoby, až po šašlíky, grilovanú kuracinu, či jedlá z koniny a vnútorností. Ak si nie ste istí, čo ochutnať, môžete sa jednoducho popýtať a kuchári vám radi odporučia špeciality svojho stánku. A čo je najlepšie – ak váhate, či vám jedlo bude chutiť, mnohí kuchári sú ochotní ponúknuť celú porciu zadarmo so slovami: “Ak vám bude chutiť, vráťte sa zajtra a vtedy zaplatíte.” Je to miestna forma reklamy, ktorá dokonale funguje – počas nášho pobytu v Margilane sme sa sem neustále vracali, či už na rýchly obed, alebo neskorú večeru.

Samotná jedáleň poskytuje jednoduchý, no pohodlný priestor na konzumáciu jedla. O atmosféru sa však starajú nielen výborné chute, ale aj miestni ľudia. Ako turisti sme tu vyčnievali z davu – nielen preto, že do tejto časti Uzbekistanu zavíta len málo návštevníkov, ale aj kvôli tomu, že cudzinci sa často vyhýbajú takémuto typu stravovania. Naopak, my sme si to užívali a získali si sympatie všetkých okolo. Kuchári, personál a dokonca aj upratovačky sa chceli s nami odfotiť, a ich pohostinnosť nemala hraníc.

Nechýbali ani malé gestá, ktoré robia tento podnik nezabudnuteľným. Ak si napríklad chcete zapáliť cigaretu vonku, personál vám bez váhania vynesie stoličku z jedálne, aby ste mali pohodlie. Táto neformálna atmosféra, spojená s priateľskosťou miestnych a úžasnou kuchyňou, vytvára zážitok, ktorý je autentický, jedinečný a nezabudnuteľný.

Pre nás sa O’ram Choyhonasi stala srdcom nášho kulinárskeho objavovania Margilanu. Ak chcete ochutnať pravú uzbeckú kuchyňu a zažiť, ako sa tu naozaj žije, toto miesto by nemalo chýbať na vašom zozname.

Uvaysiy family guest house

V tomto meste je z nejakého dôvodu ubytovanie o niečo drahšie ako inde, ale za svoje peniaze tu dostanete dobré ubytovanie s ešte lepším pohostením. Pre naše posledné noci sme zvolili Uvaysiy family guest house, ktorý ponúka viac než len miesto na prespanie. Aj keď technicky nejde o hotel, úroveň pohostinnosti tu často prekonáva očakávania. Celých 24 hodín je niekto z personálu k dispozícii, pripravený pomôcť so všetkým, na čo si spomeniete. Potrebujete skoré raňajky, tipy na lokálne atrakcie, alebo len extra vankúš? Ochotní hostitelia sa postarajú o všetko, aby ste boli spokojní.

Raňajky, ktoré sme tu mali možnosť ochutnať, boli skutočne bohaté a chutné. Na stole vás čakalo všetko možné – od čerstvého chleba, cez lokálne džemy, domáce jogurty, až po teplé jedlá. Výber bol však natoľko široký, že sme si niekedy nevedeli vybrať, čo si dať ako prvé. Postupne sme si uvedomili, že personálu veľmi pomôže, ak si sami presne povieme, na čo máme chuť. Niekoľkokrát nám dokonca hostitelia poďakovali za naše konkrétne požiadavky – vraj im to uľahčuje plánovanie a zabezpečuje, že obe strany sú spokojné.

Jednou z vecí, ktorá nás v tomto ubytovaní zaujala, bola jeho autentická atmosféra. Izby sú jednoduché, ale čisté a pohodlné, zariadené v tradičnom štýle s drobnými miestnymi prvkami, ktoré dodávajú priestoru útulnosť. Spoločné priestory, vrátane dvora, sú ideálne na relax po dni strávenom objavovaním mesta. Večer si môžete posedieť pri šálke čaju, ktorý vám hostitelia ochotne pripravia, a vychutnávať si pokoj rodinnej atmosféry.

Aj keď väčšinou rezervujeme ubytovanie cez portál booking.com, snažíme sa uprednostniť miesta, ktoré ponúkajú viac než len anonymný hotelový zážitok. Uvaysiy family guest house je práve takým miestom – kombinuje pohodlie moderného ubytovania so srdečnou atmosférou miestneho života. Takéto miesta nám umožňujú nielen pohodlné cestovanie, ale aj lepšie pochopenie kultúry a zvykov krajiny, ktorú navštevujeme.

Toto ubytovanie by sme odporučili každému, kto hľadá osobný prístup, skutočný kontakt s miestnymi ľuďmi a chce zažiť pohostinnosť, ktorá je pre tento región taká charakteristická. Uvaysiy family guest house je nielen miestom na oddych, ale aj malým oknom do každodenného života miestnych obyvateľov, čo je pre cestovateľov neoceniteľným zážitkom.

Návrat do Taškentu

Do Taškentu, kde sa začala naša cesta, sa musíme vrátiť opäť cez Kamčikský priesmyk, o ktorom sme už písali v predchádzajúcej časti. Tentoraz nás však čaká výstup z údolia Fergana, ktorý, aj keď nie je tak prudký, ako z druhej strany, je nekonečný. Náš Chevrolet Damas, známy svojou nenáročnosťou, ale aj slabším výkonom, tu dostáva poriadne zabrať. Čím viac sa blížime k vrcholu priesmyku, tým pomalšie ideme – málokedy prekročíme rýchlosť 30 km/h. Tento úsek cesty je skúškou trpezlivosti nielen pre vodiča, ale aj pre ostatných šoférov, ktorí sa snažia predbehnúť pomalšie autá, čo však nie je vždy bezpečné.

Pre tých, ktorí majú výkonnejšie autá, môže byť výstup rýchlejší, ale aj rizikovejší. V lete, keď teploty dosahujú extrémne hodnoty, je prehrievanie chladiacej kvapaliny bežným problémom, ktorý mnohých vodičov donúti neplánovane zastaviť. Našťastie, keď sa konečne dostaneme na vrchol, cesta dole je úplne iný príbeh. Zjazd je svižný, no ukáže sa, že ani tu sa komplikáciám nevyhneme. Pri prudkom neplánovanom zabrzdení sa spolucestujúci vzadu sa silno zaprie do vodičovej sedačky, ktorá sa zlomí. A nie len tak hocijako – sklápací pánt sa vôbec nepoškodí, ale zlomila sa samotná konštrukcia sedadla.

Zvarenie sedačky na počkanie

Riadiť auto s rozbitou sedačkou nie je len nepohodlné, ale aj nebezpečné, najmä ak nás čaká ešte vyše 100 kilometrov do cieľa. Našťastie hneď za priesmykom prichádzame do väčšieho mesta Angren, kde dúfame, že nájdeme pomoc. V miestnom servise síce nepochodíme, no šikovní miestni nás nasmerujú na jednu zastrčenú garáž, kde majiteľ vlastní zváračku.

Aj keď s automechanikom sa nevieme vôbec dohovoriť, stačí pár gest, aby pochopil, čo treba spraviť. S neuveriteľnou rýchlosťou sedačku odmontuje, opraví a opäť nainštaluje. Celý proces netrvá ani 20 minút a za svoju prácu si vypýta len v prepočte približne 2 eurá. Tento zážitok nás necháva v nemom úžase – keď si predstavíme, ako by podobná oprava prebiehala u nás doma, kde by pravdepodobne zahŕňala objednávanie novej sedačky, mesačné čakanie a vysoké náklady, uznávame, že miestna improvizácia a zručnosť sú na nezaplatenie.

Posledný deň v Taškente

Po návrate do Taškentu sa rozhodneme ubytovať v tom istom zariadení, kde sme boli po prílete. Nielenže je to praktické – ubytovanie už poznáme, a nachádza sa na rovnakom okraji mesta, ako letisko, z ktorého odlietame – ale aj pohodlné, pretože nám odpadá nutnosť hľadať niečo nové.

Pred samotným odletom chceme navštíviť ešte zopár miest.

1. Návšteva zlatníctva

Málokto vie, že Uzbekistan je nielen krajinou historických pamiatok a hodvábu, ale aj zlatom doslova prekypuje. Vďaka Muruntau, najväčšej povrchovej bani zlata na svete, sa Uzbekistan v roku 2023 stal druhým najväčším predajcom zlata na svete, pričom krajina predala viac ako 25 ton tohto drahého kovu! Tento fakt nás prirodzene viedol k tomu, aby sme na záver nášho pobytu zamierili do niektorého z miestnych zlatníctiev.

Ako brázdime ulice Taškentu a hľadáme vhodný obchod, náhodne zastavíme pri zlatníctve Fonon. Už samotný exteriér tohto miesta pôsobil impozantne – moderná architektúra, lesklé výklady a pred ním zaparkovaná Tesla, ktorá kontrastovala s naším Chevroletom Damas, z ktorého sme vystúpili unavení a spotení. Naša prítomnosť zjavne zaujala obsluhu, ktorá nás najskôr s istou dávkou nedôvery premeriavala. Ešte sme ani nevstúpili do vnútra už nás upozornili a požiadali aby sme naše auto preparkovali o niečo ďalej od Tesly, čo nám došlo veľmi vtipné. Asi veľmi nechceli, aby sme im kazili povesť.

Náš „núdzový a posledný imidž“ však rýchlo zmenili naše Apple hodinky a telefóny, ktoré spôsobili, že ochota personálu okamžite vzrástla. S úsmevom nás uviedli do priestorov zlatníctva, ktoré, ako sme sa neskôr dozvedeli, bolo postavené podľa talianskych štandardov v roku 2020. Továreň Fonon zamestnáva vyše 150 zlatníkov, dizajnérov a klenotníkov, ktorí čerpali svoje skúsenosti od majstrov z Talianska, Turecka a Thajska.

Ponuka v tomto zlatníctve nás doslova ohromila. Vyše 6 000 druhov tovaru, od prsteňov a náramkov, cez náušnice a prívesky až po investičné zlato, a to všetko v prevedení z bieleho, žltého a ružového zlata. Dizajny sú originálne, jedinečné a často kombinujú prvky, ktoré by ste v Európe hľadali márne.

Po dlhej dileme sme nakoniec vybrali snubný prsteň z ružového zlata, ktorý som dlhoval svojej manželke už viac ako 20 rokov. Iróniou osudu je, že až Uzbekistan sa stal miestom, kde sme našli ten pravý. K tomu sme pridali ešte pár krásnych náušníc, ktoré doplnili našu zbierku suvenírov z tejto fascinujúcej krajiny.

Jednou z najväčších výhod nákupu šperkov v Uzbekistane je spôsob určovania ceny. Do ceny sa vôbec nezapočítava dizajn šperku, všetko sa predáva na váhu, bez ohľadu na zložitosť či prevedenie. Pri pokladni vám šperk jednoducho položia na váhu, a podľa gramáže zlata dostanete výslednú cenu. Tento jednoduchý a férový systém nás príjemne prekvapil.

Na rozdiel od mnohých iných miest, kde sme počas cesty narazili na problémy s platobnými kartami, tu bolo všetko bez problémov. Zlatníctvo Fonon akceptovalo všetky druhy platobných kariet a transakcie prebiehali hladko. Tento zážitok bol nielen krásnym zakončením našej dovolenky, ale aj príležitosťou priniesť si domov niečo trvalé, čo nám bude pripomínať Uzbekistan a jeho zlaté poklady.

2. Návšteva šašlikárne

Už počas nášho prvého dňa v Taškente sme úplnou náhodou narazili na miesto, ktoré sa neskôr stalo jedným z našich najobľúbenejších – šašlikáreň Gulobod kabob. Tento podnik je tak nenápadný a zastrčený, že ho nenájdete ani na mapách. To, čo nás však okamžite upútalo, bol veľký gril so šašlíkmi priamo na ulici, z ktorého sa šírila neodolateľná vôňa. Akonáhle sme sa rozhodli zastaviť a preskúmať miesto bližšie, objavili sme za grilom rozľahlý dvor plný stolov, kde sa miešali hlasy miestnych obyvateľov a vône čerstvo pripraveného jedla.

Menu tejto šašlikárne je jednoduché – šašlíky na všetky možné spôsoby. Na výber sú varianty z rôznych druhov mäsa, ako je hovädzie, jahňacie, kuracie a prekvapivo dokonca aj rybacie šašlíky. Pri každej návšteve obdivujeme majstrovstvo, s akým sú šašlíky pripravené – mäso je dokonale marinované, šťavnaté a správne opečené, s jemnou vôňou dymu, ktorá k tomuto jedlu neodmysliteľne patrí.

Počas našej cesty sme ochutnali šašlíky na rôznych miestach Uzbekistanu, no žiadne sa nevyrovnajú tým, ktoré podávajú Gulobod kabob. Sú tak dobré, že sme sa sem rozhodli vrátiť aj posledný večer našej cesty, aby sme sa s Uzbekistanom rozlúčili naozaj štýlovo.

Treba však podotknúť, že ak si chcete vychutnať toto jedinečné jedlo, musíte sem prísť včas. Miestni obyvatelia túto šašlikáreň dobre poznajú, a tak sa podnik večer rýchlo zaplní. Ak prídete neskôr, môže sa vám ľahko stať, že nenájdete voľné miesto. Atmosféra dvora plného spokojných zákazníkov, spolu s úžasným jedlom, však stojí za to plánovanie.

Gulobod kabob pre nás nebol len miestom na jedlo, ale aj miestom, kde sme zažili pravú atmosféru Taškentu – nenútenú, živú a úprimnú. Tento posledný večer strávený pod hviezdami uzbeckého neba a s najlepšími šašlíkmi, aké sme kedy jedli, bol dokonalou bodkou za našou cestou.

3. Odovzdanie auta

Poslednou našou povinnosťou na konci tejto nezabudnuteľnej cesty je odovzdať Chevrolet Damas, naše verné auto, ktoré nás viac menej spoľahlivo sprevádzalo viac ako 3 800 kilometrov po uzbeckých cestách. Aj keď sa jeho výkon dal porovnať skôr s detskou motokárou, dokázalo zvládnuť aj tie najnáročnejšie úseky – od strmých kopcov Kamčického priesmyku až po nekonečné roviny púšte Kyzylkum.

Od zamestnancov požičovne si prevezmeme „bonus“ za našu jazdu – 11 pokút, ktoré im prišli na WhatsApp. Áno, v Uzbekistane sa pokuty zasielajú digitálne a nie poštou. Z uvedených pokút je 9 za rýchlosť. Tu je tolerancia nastavená naozaj prísne: ak prekročíte povolenú rýchlosť o viac ako 6 km/h, okamžite dostanete pokutu. Pri limitnej rýchlosti 70 km/h je teda 76 km/h už priestupok.

Prekročenie rýchlosti o 11 km/h	Prekročenie rýchlosti o 10 km/h	Prekročenie rýchlosti o 15 km/h	Prekročenie rýchlosti o 8 km/h
Prekročenie rýchlosti o 7 km/h	Prekročenie rýchlosti o 18 km/h	Prekročenie rýchlosti o 12 km/h	Prekročenie rýchlosti o 24 km/h
Prekročenie rýchlosti o 6 km/h	Odbočenie na červenú	Zmena pruhu cez plnú čiaru

Požičovňa ponúka ešte jednu praktickú službu – bezplatný odvoz na letisko. Aj keď je taxík v Uzbekistane veľmi lacný, s radosťou využívame túto možnosť. Aspoň chvíľa v klimatizovanom a tichom automobile.

Na letisku nás však už čaká návrat do reality – neosobné jedlo európskeho štýlu za premrštené ceny. Miesto šašlíkov, sa tu nachádzajú len priemerné pizze a bagety, ktoré neuspokoja ani chuťové poháriky, ani peňaženku. Podobné sklamanie sme zažívame aj pri suveníroch – tie tradičné sú neúmerne drahé, zatiaľ čo tie lacnejšie pôsobia veľmi gýčovo. Ak máte možnosť, nakúpte si suveníry ešte pred odchodom na letisko. Trhy a malé obchody v mestách ako Margilan či Samarkand ponúkajú autentické produkty za podstatne lepšie ceny a s bohatším výberom.

Plní zážitkov opúšťame Uzbekistan a mierime na ďalšiu zastávku – Arabské emiráty, kde nás čaká 30-hodinový prestup. Ešte dovolenke nie je úplný koniec, ešte posledná príležitosť, kým sa vrátime do každodennej reality.