Uzbekistan: Krajina čiernych klobúkov

Autonómnu republiku Karakalpakstán by ste na mape sveta len ťažko hľadali. Púštny región na hranici Turkménska a Kazachstanu zaberá západnú oblasť Uzbekistanu. Netreba pripomínať, že kvôli púšti Kyzylkum to nie je najpríjemnejšie miesto na život, ale aj zdanlivo jednotvárna púšť skrýva mnoho krás. Navštívte tento región na jar, keď ešte nie je taký vyprahnutý. Vo vybraných dňoch môžete pri troche šťastia nahradiť únavnú niekoľkohodinovú cestu cez púšť z Buchary do Chivy výletom vlakom.

Karakalpakstán sa voľne prekladá ako „Krajina čiernych klobúkov“, podľa ikonickej pokrývky hlavy, ktorá v minulosti symbolizovala miestnych obyvateľov. Hoci je región súčasťou Uzbekistanu, má vlastný parlament, ústavu a úradný jazyk Karakalpakstán, ktorý patrí do turkickej jazykovej skupiny.

Rozprávková Chiva

Púť púštnou krajinou začneme v historickom meste Chiva. Hoci sa nachádza v susednej provincii, je ideálnou základňou, z ktorej môžete preskúmať Karakalpakstán. Chiva leží mimo hlavnej trasy Hodvábnej cesty, ktorá viedla cez uzbecké mestá Samarkand a Bucharu, a možno práve preto si zachovala svoj malebný ráz. Okolo historického centra stoja stáročné hradby, vďaka ktorým je vnútorné mesto dokonale zachované. Do mesta môžete vstúpiť jednou zo štyroch historických brán a hneď za hradbami nájdete doslova rozprávkové púštne mesto. Hlavnou bránou je takzvaná Otcova brána – Ata Darvaza, ktorou do mesta vchádzal chán. Vnútri brány sa kedysi nachádzala colnica, dnes si tu turisti môžu kúpiť tradičné výrobky v jednom z desiatok obchodíkov.

Po starých uliciach Chivy by sa dalo chodiť celé dni. Teraz sa však vydáme do nehostinnej púšte, ktorá zaberá celé územie Karakalpakstánu. Na začiatku nám pomôže netradičný dopravný prostriedok. Trolejbusy Škoda by ste v miestnej krajine nečakali. Napriek tomu ide o obľúbený dopravný prostriedok medzi Chivou a tridsať kilometrov vzdialeným mestom Urgenč.

Päťdesiat pevností

Milovníci histórie si prídu na svoje uprostred nehostinnej púšte Kyzylkum. Nachádza sa tu „Oblasť päťdesiatich pevností“ a ako už názov napovedá, čakajú tu na nás starobylé stavby, ktoré v krajine stoja už tisíce rokov. Ak navštívite Karakalpakstán na jar, možno budete poriadne prekvapení. Inak vyprahnutá krajina sa často zazelená a výnimkou nie sú ani pestrofarebné kvety, ktoré tvoria nádherný kontrast k všadeprítomnej pieskovej farbe. Najznámejšou rastlinou, ktorá sa tu nachádza, je takzvaný čertovo lajno, ktorý sa používa na popáleniny alebo prechladnutie a na posilnenie imunity. Tu a tam sa popri ceste voľne potulujú ťavy, a ak sa na chvíľu zastavíte, určite čoskoro uvidíte jašterice alebo hady, ktoré sa preháňajú okolo.

Jednou z najznámejších pevností, ktorú môžete navštíviť, je Ayaz Kala, čo v preklade znamená „studená pevnosť“. Bola postavená v štvrtom storočí pred naším letopočtom. Jej mohutné múry, ktoré sú miestami vysoké až desať metrov, kopírujú členitý terén kopcovitého výbežku, na ktorom je pevnosť postavená. Nikdy nebola úplne dokončená a ani dobytá. Z pevnosti je nádherný výhľad na okolitú nehostinnú krajinu, ale aj na menšiu pevnosť pod ňou, ktorá bola pôvodne veľkolepým palácom postaveným dynastiou Afrigidov na konci siedmeho až začiatku ôsmeho storočia.

Po celej miestnej krajine nájdete zaujímavé stavby, ku ktorým sú priviazané pásy látky. Táto starobylá tradícia sa tu udržala napriek tomu, že oblasť je od siedmeho storočia po arabskom dobytí moslimská. Ľudia na látku píšu svoje želania a dúfajú, že sa im splnia. Pásy sa zvyčajne nachádzajú na vrcholoch kopcov a pevností. Pravdepodobne najväčšou pevnosťou je tu takzvaná Toprak Kala, postavená v prvom storočí pred naším letopočtom, ktorá pred stovkami rokov slúžila ako centrum mocnej Chorezmskej ríše. Rozprestierala sa na území dnešného Iránu, Uzbekistanu, Afganistanu, Azerbajdžanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Kazachstanu a ruského Dagestanu. Celý región vrátane tejto mocnej ríše však spustošili nájazdy dobyvačného Džingischána. Archeologické nálezy dokazujú, že tu žilo viac ako dva a pol tisíca poddaných, ktorí slúžili panovníkovi, ktorý sa staral o chod paláca. Hradby boli kedysi vysoké štrnásť metrov a obranné veže dvadsaťpäť metrov. Hoci je oblasť spálená silným slnkom, okolie pevnosti vyzerá, akoby práve napadol sneh. Je tu silná koncentrácia soli, ktorá sa na jarnom slnku jasne leskne.

Poslednou pevnosťou, ktorá stojí za zmienku, je pevnosť Kyzyl Kala. V minulosti to bola akási vysunutá pevnosť, ktorá chránila neďaleké majestátne centrum ríše. Pevnosť však nemala len ochranný charakter, ale slúžila aj ako miesto odpočinku prechádzajúcich karaván. Žiaľ, ani táto stavba neunikla Čingischánovmu hnevu. Miestni obyvatelia veria, že pevnosti Kyzyl Kala a Toprak Kala sú spojené tajnou chodbou, v ktorej prebývajú púštni duchovia a chránia bohatstvo kedysi mocnej Chorezmskej ríše.

Púštné nekropoly

V púšti sa nachádza mnoho zvláštnych a zaujímavých miest. V Karakalpakstáne sú to obrovské nekropoly, ktoré vyzerajú ako mestá. Najväčšou nekropolou je Mizdakhan, ktorý bol v minulosti skutočným mestom a dokonca cez neho viedla jedna z vetiev Hodvábnej cesty. V roku 1220 mesto zničil Džingischán a odvtedy tu vyrástla veľká nekropola, na ktorej sú dodnes pochovávaní ľudia. Prechádzka medzi tisíckami hrobiek, ktoré často skutočne pripomínajú domy, je možno morbídnym, ale nezabudnuteľným zážitkom. Nie je to však jediná rozľahlá nekropola v Karakalpakstáne.

Druhou, nemenej zaujímavou nekropolou je Sulton Bobo Uvays. V strede rozsiahleho pohrebiska nájdeme mauzóleum, z ktorého je nádherný výhľad na okolitú krajinu s tisíckami hrobov a hrobiek. Opäť máte pocit, že ste sa ocitli vo výnimočnom meste. Miestne mauzóleum, do ktorého sa schádzajú pútnici z celého Karakalpakstánu, je zasvätené chudobnému pastierovi z Jemenu, ktorý žil v rovnakom čase ako prorok Mohamed. Dokonca sa s ním išiel stretnúť, ale Mohamed nebol doma. Napriek tomu sa k nemu dostali chýry o tomto pastierovi a pastier bol následne vyhlásený za svätého. Jeho mauzóleá sa dnes nachádzajú napríklad v sýrskych mestách Damask a Rakka a v Jemene. Kde je v skutočnosti pochovaný, zostáva záhadou. Možno je to práve tu, uprostred nehostinnej púšte v Karakalpakstáne.

Dlhá cesta púšťou, ktorá vás čaká z hlavného mesta celého regiónu, Nukusu, do mestečka Muynak, vás opäť zavedie na pohrebisko, tentoraz iné ako dve predchádzajúce. Je to pohrebisko lodí a pripomienka jednej z najväčších ekologických katastrof v histórii. Teraz pieskom pokryté mestečko Muynak bolo kedysi bohatým rybárskym prístavom s továrňami na spracovanie rýb. Mesto ležalo na brehu Aralského jazera, známeho aj ako more. Nanešťastie sovietski inžinieri odklonili dve najväčšie rieky Amudarja a Syrdarja, ktoré privádzali vodu do jazera, a to začalo vysychať. Výsledok? Od roku 1966 klesla hladina jazera o dvadsaťdva metrov a jeho brehy sa teraz nachádzajú viac ako sto kilometrov od Mujnaku. Smutnou pripomienkou kedysi bohatého prístavu sú teraz len hrdzavé lode ležiace uprostred púšte, ktoré pomaly zasypáva piesok. O to viac vás prekvapí, keď si na malom trhu uprostred Muynaku môžete kúpiť veľké čerstvé ryby.

Karakalpakstán je nehostinná časť Strednej Ázie, ktorú mnohí ľudia pri potulkách Uzbekistanom prehliadajú. Cestovanie stovky kilometrov cez divočinu nie je pre každého, ale ak sa rozhodnete preskúmať túto slnkom rozpálenú krajinu, nebudete ľutovať. Odmenou vám bude nielen pohľad do bohatej histórie regiónu, ale aj spoznávanie priateľských obyvateľov, ktorí vedia, že v púšti si musí každý pomáhať, inak by pod páliacim slnkom neprežili.

Zdroj: Travel Life 04/2021