Veľmi dlhá cesta do Kaukazu

V predchádzajúcej časti sme skončili na letisku v Natakhtari. Personál stále telefonuje niekam a overuje stav počasia na našej plánovanej trase. Podľa toho ako si stále niečo overujú, nevyzerá to ideálne.

Nie vždy sa letí

Už pred 20 minútami sme mali odletieť, ale stále sa nič nedeje, iba pripravili priestor pre bezpečnostnú kontrolu. Nakoniec sa dozvedáme zlú správu. Nad pohorím Racha je takmer nulová viditeľnosť a náš let sa neuskutoční. Aj keď let vedia o pár hodín posunúť, predpoveď počasia nie je pozitívna. Jasné počasie hlásia až o 4 dni neskôr. Peniaze za letenky vrátia naspäť na účet do 3-4 pracovných dní a my máme škrt cez náš plán.

Čo ďalej?

V cieľovej destinácii máme už zabezpečené ubytovanie a stornovať sa nedá. Máme vlastne dve možnosti. Oželieť ubytovanie a nájsť náhradné v Tbilisi a tu zostať pár dní, alebo napriek tomu cestovať po zemi do Kaukazu. Možno si povieš, že to nie je problém, ale Gruzínsko nemá takmer žiadne diaľnice a vzdialenosti sa tu prekonávajú veľmi dlho.

Let mal trvať len niečo cez 40 minút, keď sa pozrieme do Google maps, tak cesta po zemi trvá takmer 8 hodín. A to sa nezohľadňujú žiadne prestávky, či zimné podmienky. Nechávame teda hlasovať skupinu, ktorú verziu zvolíme. Hlasovanie je jednoznačné a všetci chcú ísť do Kaukazu. U personálu letiska si zabezpečujeme dopravu maršrutkou až do cieľa.

Maršrutka

Toto je špecialita v krajinách bývalého ZSSR a ďalších postkomunistických štátov. Je to druh verejnej dopravy, taký kyvadlový taxíkový mikrobus. Maršrutka je zdieľané taxi, ktoré jazdí v nepravidelných časových intervaloch na určitých trasách. Odchádza až keď je mikrobus naplnený. V niektorých častiach je to jediný spôsob verejnej dopravy. Výhodou je aj to, že nastúpiť a vystúpiť môžete kdekoľvek na vopred určenej trase.

Maršrutkou do Zugdidi

Okrem našej 11-člennej skupiny, urobili škrt aj ďalším 4 cestujúcim, ktorí sa k nám radi pridajú. Po ½ hodine máme pristavený 18-miestny VW Crafter a môžeme vyraziť. Cena za 450 km dlhú cestu je 70 GEL (cca 23,- €) na osobu s tým, že budeme prestupovať v Zugdidi. Zugdidi je centrálnym miestom pre prestup do Mestie. Také veľké a luxusné maršrutky tam len tak ľahko neprejdú. Všetko je zabezpečené a vyrážame na cestu.

Maršrutkou sa cestuje pohodlne a vidíme aspoň toho viac z Gruzínska. Míňame znova letisko pri Kutaisi a približne po 3 hodinách si dávame krátku pauzu niekde pri ceste. Akútne potrebujeme doplniť hladinu kofeínu a niečo aj zjesť. Obed je za pár euro. Chačapuri lobiani stojí len 2 GEL. Aby nám cesta rýchlejšie ubiehala kupujeme aj chacha (domáca ovocná pálenka) a koňak.

Dobrých ľudí sa všade veľa zmestí

Toto porekadlo platí dvojnásobne v Gruzínsku. Na okraji mesta Zugdidi nás čaká prekvapenie. Pri vybavovaní prestupu sa asi domáci dobre nedohovorili a máme prestúpiť do 11-miestnej maršrutky. Asi zabudli, že okrem našej skupiny cestujú s nami ešte ďalší 4 cestujúci. Veľmi miesta nepribudne ani tým, že v strednej rade, je prázdne miesto vyplnené provizórnym “sedadlom”. Nejako sa natlačíme dovnútra, aspoň nám nebude taká zima 🙂

Šofér nás uisťuje, že po 40 minútach ostatok prestúpi po ceste do iného transferu. Po 90 minútach, keď máme pauzu, sa prestup nekoná a do cieľa putujeme natlačení. Hladina alkoholu a veselá zabáva zabudneme aj na tento diskomfort. Síce domáci nechápu, prečo sa stále smejeme, ale my sme radi, že dnes prídeme vôbec do cieľa.

Sme pár hodín v Gruzínsku a už nám nevadia rozbité cesty, niekoľko metrové prudké zrazy popri ceste, kravy či kone na ceste, nekonečne zákrut či jazda v protismere.

Konečne v Kaukaze

Po 9 hodinách prichádzame do Mestie. Je to také hlavné mesto Kaukazu v Gruzínsku. Šofér vôbec netuší, kde máme ubytovanie, aj keď máme presnú adresu. Zastavujeme v turistickej kancelárii, ktorá nás odnaviguje správnym smerom a po ďalšom dopyte v potravinách nás odvezie až pred bránu nášho ubytovania.

Irma beso & aleko khergianis guesthouse je klasický viacposchodový rodinný dom. Na prízemí bývajú domáci a celé poschodie s obrovskými izbami patrí len nám. Po našom príchode zakúria okamžite v krbe a zapínajú elektrické ohrievače. Nevedeli totiž náš príchod a izby sú tak trochu viac ako chladničky.

Odľahlá horská oblasť Svaneti bola dlho ťažko prístupná a za čias ZSSR a aj teraz štát podporuje tento región aj tým, že za elektrinu vôbec neplatia. Preto nie je problémom kúriť elektrinou. Ale aj tak ohrievače nestíhajú. Vonku mrzne a priestorom neobývaným niekoľko mesiacov bude trvať, kým sa ako tak vyhrejú. Rozdelíme si izby a utekáme do mesta na večeru.

Mestia

Toto mesto je skôr iba také malé horské mestečko. Však tu žije iba 2600 obyvateľov. Dlhý čas bola táto oblasť izolovaná kvôli vysokým končiarom a je najvyššie položenou obývanou oblasťou celého Kaukazu (Mestia leží vo výške 1500 metrov nad morom). Aj preto sa jej obyvatelia od ostatných Gruzíncov odlišujú jazykovo aj kultúrne.

Po rozpade Sovietskeho zväzu sa situácia čo sa týka bezpečnosti vo Svaneti zhoršila a nepomohla tomu ani vojna v Abcházsku. Preto najrozumnejším riešením bolo celú oblasť pre turistov uzavrieť. Situácia sa napravila až v roku 2004. V zimnom období táto celá oblasť bola celé mesiace odrezaná od sveta a zásobovaná iba vrtuľníkmi. Prístupnosť sa zlepšíla až v roku 2010, keď za prezidenta Saakashiviliho bolo vybudované letisko a dostavaná cesta zo Zugdidi. Treba prísť čo najskôr, kým sa to nepremení úplne na čistú turistickú oblasť.

Keďže turizmus sa tu len rodí, bolo problémom nájsť reštauráciu kde by sa naša veľká skupina najedla. Už sme si mysleli, že skončíme v malých potravinách s nejakým nákupom, keď sme objavili trochu zastrčenú reštauráciu, pred ktorou nás oslovil majiteľ. A dobre sme urobili. V Gruzínsku sa nedá ani normálne najesť. To je len čisté prejedanie sa, kde popri tom chacha víno tečie potokom. Ceny sú tu v porovaní s cenami u nás smiešne.

Studený odchov

Za tých pár hodín, čo sme boli preč, sa izby vôbec nestihli vykúriť a tak ideme spať radšej v termo prádle a poniektorí aj vo svetroch. Toalety s kúpeľňou sú mimo budovu a človek si v noci rozmyslí či má vyliezť z ako tak vyhriatej postele. Ale spalo sa vynikajúco.

Bohaté raňajky

Za to raňajky boli v teplej vykúrenej kuchyni pani domácej. A že boli bohaté a pri pohľade na ne sme vyhladli. Domáce vajcia, čerstvo nadojené mlieko, teplé upečené chačapuri, chinkali, domáce džemy a ďalšie pokrmy čo sme nevedeli ani identifikovať ale boli vynikajúce.

O 10:30 nás už čakajú dva taxíky aby nás odviezli na ďalšie dobrodružstvo. To sa zas dočítaš v ďalšej časti.